Sme tím vášnivých záhradkárov, ktorí sa delia o svoje vedomosti a lásku k záhradníctvu. Našim cieľom je prinášať odborné rady, praktické skúsenosti, inšpiráciu a aktuálne trendy v oblasti úžitkových i okrasných záhrad a všetkého, čo súvisí s rastlinami.

redakcia Záhradkár

Štyri roky žili na Floride, obaja pracovali v&nbsp;reštaurácii a&nbsp;kaviarni golfového klubu. „Po obchodnej akadémii sme obaja študovali odbor turizmus na Prešovskej univerzite, ale v&nbsp;polovici sme štúdium prerušili. Špičkovú úroveň turizmu sme v&nbsp;praxi okúsili v&nbsp;luxusnom golfovom rezorte s&nbsp;medzinárodnou klientelou. Pri kritériách, aké sú tam nastavené pre personál, by na Slovensku v&nbsp;mnohých reštauráciách a&nbsp;kaviarňach nemal hostí kto obsluhovať, lebo tí neschopní zamračení a&nbsp;leniví by skončili už po prvom dni,“ hovorí o&nbsp;skúsenostiach z&nbsp;Floridy Štefan Čikeš pre <a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/reportaze/podu-nahradili-vodou-hydroponicke-pestovanie-rastlin-vymysleli-v-starovekom-egypte" target="_blank">týždenník Život</a>.

Majiteľom klubu bol Ind, ktorý veľmi dôsledne dbal o&nbsp;anglický štýl golfového klubu a&nbsp;to isté vyžadoval od všetkých zamestnancov. „Neunikol mu žiadny prešľap v&nbsp;kuchyni ani v&nbsp;obsluhe, hneď to s&nbsp;previnilcom riešil a&nbsp;verte, že to neboli príjemné rozhovory. Vysoký štandard vyžadoval aj od hostí reštaurácie a&nbsp;kaviarne, hoci vonku bola 40-stupňová páľava, muži mohli vstúpiť do reštaurácie len v&nbsp;saku, výnimka neexistovala ani pre najbohatších a&nbsp;najvplyvnejších hostí. S&nbsp;manželkou sme pracovali v&nbsp;obsluhe, raz za dva týždne sme mávali školenia, aby sme aj v&nbsp;obsluhe hostí dosahovali tie najvyššie štandardy. V&nbsp;obsluhe platilo, že kuchár s&nbsp;michelinskou hviezdou musí mať v&nbsp;obsluhe čašníka na úrovni michelinskej hviezdy. Inak jeho úsilie vyjde navnivoč,“ vysvetľuje.

Ešte stále netradičný, doslova prevratný spôsob pestovania zeleniny a&nbsp;bylín, ktorý sa zrodil v&nbsp;starovekom Egypte, sa už začína na európskom kontinente udomácňovať v&nbsp;Holandsku a&nbsp;vo Francúzsku.

Inšpiráciu na prevratný spôsob pestovania zeleniny a&nbsp;bylín získali manželia z&nbsp;Prešova po návrate z&nbsp;Floridy na sociálnych sieťach. „V&nbsp;tej spleti hoaxov, urážok, výmyslov, nepravdivých slov sa mi jedného večera pošťastilo, nevedno ako, natrafiť aj na užitočnú informáciu. Na jednej zo sociálnych sietí sa rodina z&nbsp;Ibizy, španielskeho ostrova v&nbsp;Stredozemnom mori, pochválila, že si všetku zeleninu pestujú priamo v&nbsp;dome vo vertikálnych vežiach s&nbsp;cirkulujúcou vodou. Tak som hneď začala manželovi píliť uši, aby sme to skúsili aj my. Našťastie nemusela som ho vôbec prehovárať. O&nbsp;pár dní sme na terase domu postavili prvú trojmetrovú vežu a&nbsp;s&nbsp;veľkým napätím sme potom čakali, či sa nám v&nbsp;nej podarí vypestovať šalát. A&nbsp;podarilo sa,“ hovorí o&nbsp;inšpirácii na založenie indoorovej vertikálnej farmy pani Veronika.

Keď manželia Čikešovci začali uvažovať o&nbsp;takomto ekologicky čistom pestovaní zeleniny a&nbsp;bylín vo veľkom, zistili, že jedna veža hydroponického systému s&nbsp;úžitkovou plochou jeden štvorcový meter vyprodukuje toľko zeleniny, ako na klasickej farme vypestujú na ploche osem štvorcových metrov. Po skúsenostiach, ktoré s&nbsp;hydroponickým pestovaním získali, sú manželia presvedčení, že tento uzavretý systém je ako ušitý pre malých a&nbsp;stredných farmárov, ktorí nemajú ornú pôdu alebo žijú v&nbsp;regiónoch s&nbsp;klimatickými podmienkami, ktoré neprajú pestovateľom zeleniny. Takých máme na severe Slovenska dosť.

Nahliadnite do indoorovej farmy manželov Čikešovcov.

„Dnes už pestujeme v&nbsp;uzavretom systéme v&nbsp;niekdajších kanceláriách šalát, byliny aj huby v&nbsp;štrnástich trojmetrových vežiach vo vode obohatenej živinami a&nbsp;minerálmi pri stálej teplote aj vlhkosti, ktorá im najviac vyhovuje. Slnečné lúče nahrádzame mnohými luxmi zo žiariviek. Oproti klasickému pestovaniu zeleniny pod šírym nebom či v&nbsp;skleníkoch pri hydroponickom pestovaní ušetríme až 95&nbsp;percent vody, ktorá je vo vežiach stále v&nbsp;obehu. Na regáloch pestujeme v&nbsp;biokvalite aj 30&nbsp;druhov bylín. V&nbsp;porovnaní s&nbsp;bylinami pestovanými klasickým spôsobom pod šírym nebom tie naše majú podstatne výraznejšiu chuť aj intenzívnejšiu vôňu,“ konštatuje Veronika Čikešová.

Vedcom z&nbsp;Katedry ekológie Prešovskej univerzity na čele s&nbsp;Ivanom Šalamonom sa podarilo vyšľachtiť nový druh mäty piepornej, ktorý pomenovali Kristinka. „Nový druh tejto byliny, ktorá sa používa v&nbsp;gastronómii a&nbsp;v&nbsp;kozmetických prípravkoch, takisto pestujeme v&nbsp;regáloch pod umelým osvetlením. O&nbsp;Kristinku je medzi našimi zákazníkmi veľký záujem, v&nbsp;porovnaní s&nbsp;mätou z&nbsp;prírody obsahuje oveľa vyššie percento mentolu. Sme radi, že sa nám pri jej pestovaní darí, pretože je to prvá schválená liečivá rastlina, ktorú Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín vo Francúzsku schválil pre územie celej Európy. Prešovská univerzita dostala ako jediné pracovisko na šľachtenie liečivých rastlín na Slovensku právnu ochranu na odrodu vyšľachteného druhu mäty. Mentol, ktorý obsahuje mäta pieporná, sa využíva na potlačenie citlivosti nervových zakončení, blahodarne pôsobí na zvýšenie sekrécie žlčníka, priaznivé sú jeho účinky pri tráviacich ťažkostiach, pri poruchách činnosti pečene aj obličiek. Preto je o&nbsp;túto bylinu čoraz väčší záujem,“ hovorí Štefan Čikeš o&nbsp;spolupráci s&nbsp;vedcami z&nbsp;Prešovskej univerzity.

Z&nbsp;listovej zeleniny sa vo vežiach mimoriadne darí šalátu, rastie o&nbsp;30&nbsp;percent rýchlejšie ako v&nbsp;skleníku či na záhone v&nbsp;záhrade. Ligurček lekársky s&nbsp;charakteristickou vôňou vyrastie Čikešovcom za tri týždne, hoci bežne sa vysádza na parenisko v&nbsp;jeseni a&nbsp;prvé rastlinky vyrastú až na jar. Na ich indoorovej farme si ligur­ček najčastejšie kupujú gazdinky do kuchyne, používajú ho ako korenie do polievok či dochucovadlo do listových šalátov. Veľa zákazníkov majú medzi špičkovými reštauráciami a&nbsp;hotelmi s&nbsp;najkvalitnejšou gastronómiou, čerstvú zeleninu, byliny aj hlivy posielajú kuriérmi po celom Slovensku.

„Mali sme tu dokonca úľ s&nbsp;čmeliakmi, aby nám opeľovali šaláty, paradajky, bazalku, nechtík lekársky, mätu piepornú, skrátka všetko, čo je v&nbsp;štádiu kvitnutia. Lenže pomoc čmeliakov sa skončila fiaskom. Vo veľkej hale, kde máme indoorovú farmu, sa usadili vtáky, ktoré nám v&nbsp;priebehu krátkeho času zlikvidovali všetky čmeliaky,“ posťažovala sa nám pani Čikešová na nevítaných návštevníkov farmy.

Pred troma mesiacmi manželia otvorili v&nbsp;prenajatej časti priestorov bývalého obchodného domu aj prvú krytú tržnicu v&nbsp;Prešove. „Kryté tržnice sú len v&nbsp;Bratislave a&nbsp;v&nbsp;Michalovciach, tú našu považujeme nielen za obchodný, ale aj komunitný projekt. Prvé mesiace ukázali, že z&nbsp;tržnice Hruška sa stáva miesto stretávania sa ľudí, ktorí majú radi špecifickú atmosféru mestských trhovísk. Funguje to tak všade vo svete, začína to tak fungovať aj v&nbsp;našom meste. Pre lokálnych predajcov, malých farmárov, mäsovýroby, pekárov, medárov, remeselníkov máme zatiaľ 20&nbsp;drevených stánkov, môžu si ich prenajať na jeden víkend alebo na dlhšie obdobie. Usilujeme sa, aby návštevníci tržnice mali na výber pestrú paletu produktov, ktoré vo veľkých obchodných reťazcoch nenájdu,“ hovoria manželia Čikešovci o&nbsp;svojom novom projekte.

V Prešove založili unikátnu farmu: Viete si predstaviť pestovanie rastlín bez hliny a slnka?

redakcia Záhradkár

Autor článku

redakcia Záhradkár

Výber pre vás

V Prešove založili unikátnu farmu: Viete si predstaviť pestovanie rastlín bez hliny a slnka?

redakcia Záhradkár

Súvisiace články

Rady priamo od zeleninára v kocke: Dodržte správne postupy a dočkáte sa ukážkovej úrody

PRIESKUM TRHU | Objavte najlepšie kúsky, ktoré by nemali chýbať vo vašej záhradnej garderóbe

Mierne zimy rastlinám neprospievajú! Chýba sneh aj silné mrazy, varuje klimatológ z SHMÚ

Autor článku

redakcia Záhradkár

Výber pre vás