Vedci ich podrobili skúške! 2 tipy na rastlinné hnojivá, ktoré (NE)ÚČINKUJÚ

Preto sa vracajú k starým receptom na hnojivá z bylín, o ktorých je všeobecne známe, že sú výborným zdrojom nutrientov. Pozitívnymi účinkami doma vyrobených hnojív sa zaoberá aj vedecká komunita, ktorá ich skúma na odbornej úrovni. Kladne je hodnotená pŕhľava či kostihoj.

Niektoré zdroje uvádzajú, že okrem blahodarného pôsobenia na ľudský organizmus má čaj z pŕhľavy dvojdomej pozitívny vplyv aj na zdravie a rodivosť poľnohospodárskych plodín. Vňať pŕhľavy totiž okrem chlorofylu obsahuje dusík, vápnik, železo, draslík, zinok a mnohé ďalšie prvky.  Práve pre toto zloženie je výluh (nazývaný aj čaj) z nej prirovnávaný k viaczložkovému hnojivu. 

Ľudia naprieč celým svetom, ktorí sa snažia dopestovať zdravú zeleninu či bylinky alebo ovocie, ho aj vyrábajú a bez obáv používajú. Receptúr je niekoľko. Vo všeobecnosti sa však líšia najmä pomerom surovín, ktorý však  môže a nemusí mať význam z pohľadu účinnosti hnojiva. My  hnojivo vyskúšané nemáme, zatiaľ. Isté však je, že mnohí si ho chvália. Je výborné nielen vo forme zálievky ku koreňom, ale aj ako listové hnojivo. Ba dokonca sa používa ako insekticíd na vošky. 

Zaujímavé však je, že sme natrafili na vedeckú štúdiu, ktorá výluh v kombinácii s prasličkou skúšala na zemiakoch. Zamerali sa na vplyv hnojiva na výšku a kvalitu úrody, ako aj na vegetatívny rast či odolnosť proti chorobám a škodcom. Výsledok bol prekvapivý, lebo takmer úplne znegoval tradíciu používania výluhu. V pokuse neboli zistené významné zmeny vo výnose hľúz ani v odolnosti rastlín. Avšak mierne zlepšenie rastu nastalo pri použití dvojnásobnej dávky hnojiva. Výsledok však pozostáva len z jednoročného pokusu. Podľa autorov je  dostupných len málo dát nielen o použití pŕhľavy, ako hnojiva, ale aj o jeho zložení. Preto sa na tento výsledok nedá úplne spoľahnúť a potrebné je ďalšie skúmanie.

Čo teda na to povedať? Azda len to, že si musíme počkať, kým biohnojivo vedci preskúmajú, dovtedy nám záhradkárom nič nebráni v jeho použití. Veď predsa staré mamy ho mali odskúšané. 

Korene kosihoja siahajú hlbšie ako korene iných rastlín. Z pôdy tak odčerpávajú živiny, ktoré sú pre ostatné druhy nedostupné. Tieto látky sa zabudovávajú v nadzemnej časti kostihoja a po vyluhovaní sa stávajú cenným a ľahko dostupným hnojivom. V niektorých zdrojoch sa uvádza, že zložením nahrádza NPK hnojivo. Spôsob výroby hnojiva je rovnaký, ako pri pŕhľave. 

Na univerzite v Covertry skúmali použitie kostihoja ako rastlinného hnojiva. V abstrakte článku sa uvádza, že druh kostihoja Symphytum x uplandicum (v angličtine nazývaný aj ruský kostihoj) má v čase plnej zrelosti korene v hĺbke 2 až 3 m, ktoré tu prijímajú živiny a ukladajú ich v nadzemnej časti rastliny. Predpokladá sa, že tento druh je krížencom nám dobre známeho kostihoja lekárskeho a k. drsného. Uvádza sa tu aj, že korene kostihoja sa vo vode ľahko rozkladajú a vzniká tak cenné tekuté hnojivo. Obsah dusíka, fosforu a draslíka vo výluhu priamo súvisia s obdobím zberu kostihoja, lebo najvyššia koncentrácia živín sa nachádzala v hnojive vyrobenom z jarného zberu. 

Do poľného pokusu bola zapojená reďkev siata a rajčiak jedlý. Reďkev bola hnojená výluhom z jarného zberu vňate kostihoja a výsledok bol v porovnaní s dvomi komerčne používanými organickými hnojivami výborný, lebo sa dosiahla oveľa vyššia úroda.

Na políčku s rajčiakmi sa však výrazné zmeny oproti použitým organickým hnojivám neudiali, dokonca v porovnaní s hnojením bežnými anorganickými hnojivami bola úroda výrazne nižšia. Kombinované hnojivo vyrobené z viacerých zberov kostihoja, ktoré sa udiali počas jedného roka obsahovalo vyššie množstvo draslíka, ale menej dusíka a fosforu. 

Robil sa pokus aj s kompostom, do ktorého boli primiešané listy kostihoja. Rajčiaky sa do tohto kompostu vysadili a výsledky úrody sa porovnávali s inými 4 organickými hnojivami. V prvom roku sa kompost s kostihojom ukázal lepší ako dve z komerčných organických hnojív. V ďalšom pokusnom roku už len jedno z komerčných hnojív dosiahlo vyššiu úrodu rajčiakov ako kompost s kostihojom. Záverom teda je, že Symphytum x uplandicum poskytuje dostatok listov na výrobu tekutého hnojiva bohatého na živiny, predovšetkým na draslík.