Redaktorka i záhradná architektka, milovníčka prírody, zelene a pestrofarebných kvetov vždy pripravená prinášať novinky, tipy a rady zo sveta záhradného dizajnu, floristiky i úžitkových záhrad.

Jana Tomková Jarabincová

Určite vám je známa takzvaná jánska mrkva, ktorá príde na hriadky až koncom júna napríklad po zbere najskorších zemiakov. Na tento účel sú najvhodnejšie odrody skorej karotky. Vysievať však môžete počas celého mesiaca až do začiatku júla a využiť ich ako následnú plodinu po zbere šalátu alebo hrášku. Ak vám zostalo osivo neskorej mrkvy, nebojte sa ho vysiať. Ak tieto odrody pozberáte až neskoro na jeseň, budú lepšie skladovateľné ako tie z aprílovej sejby. Semená vysievajte do riadkov vzdialených 30 až 40 cm od seba. Optimálna vzdialenosť koreňov v riadku je 5 cm. Mrkvu nemusíte cielene pretrhávať, radšej ju postupne spracujte v kuchyni. 

Viac druhov zeleniny na výsev v júni nájdete na ďalších stranách! &gt;&gt;&gt;

Na jesenný zber a následné skladovanie osivo vysievajte najneskôr v polovici júna. Ak chcete dopestovať len malé buľvičky na priamu konzumáciu, so siatím môžete počkať do konca mesiaca, v teplejších polohách dokonca až do polovice júla. Voľte odrody, ktoré rýchlo zaguľacujú. Osivo sejte do riadkov vzdialených 25 cm od seba. Zabezpečte semenám dostatok vlahy a hriadky chráňte bielou netkanou textíliou. Po vzídení mladé rastlinky jednoťte na vzdialenosť 7 až 10 cm, aby mohli buľvy pekne dorásť. Prvé mladé šťavnaté baby repy dorastú do konzumnej zrelosti v druhej polovici augusta a v októbri budú mať vhodnú veľkosť na zber na uskladnenie. 

Vychutnať si ho možno na spôsob špenátu a jeho pestovanie je prakticky totožné s cviklou. Zberať listy môžete postupne alebo počkať, pokým listové ružice dorastú. Vybrať si môžete z bohatej farebnej škály odrôd, ktoré vyniknú aj v okrasnej časti záhrady alebo overenú spoľahlivú odrodu ‘Lucullus’ s tmavozelenými listami a s hrubými smotanovobielymi stonkami.

Vyžaduje skutočne teplú pôdu a&nbsp;zvyčajne sa seje na prelome apríla a mája. Na rozdiel od tyčovej fazule, ktorú treba vysiať najneskôr do konca mája, rýchlorastúcu kríčkovitú môžete siať ešte do polovice júna. Úrody z nej sa dočkáte po odrodení prvej. Semená vysievajte do riadkov vzdialených 40 cm, 5 až 10 cm od seba do hĺbky 3 cm, alebo aj do hniezd vzdialených od seba 5 až 8 cm po troch až piatich semenách. Po vyrastení rastlín na výšku dlane, začnite ku každému riadku prihŕňať pôdu. Zvýšite ich odolnosť, tvorbu kvetov i strukov, ale i rast vlásočnicových korienkov dôležitých na príjem vody a živín. 

Ak si koncom leta chcete pochutnať na sladučkej kukurici, s&nbsp;výsevom neváhajte do prvej polovice júna. Vyberajte však veľmi skoré odrody kukurice cukrovej, ktorá sa na varenie klasov zberá v mliečnej zrelosti. Na pestovanie kŕmnej kukurice na zrno je už neskoro. Má dlhú vegetáciu, seje sa v apríli, najneskôr v prvej polovici mája. 

Priamo na hriadky môžete ešte do polovice júna siať aj osivo poľných šalátových uhoriek. Vyberajte odrody geneticky nehorknúce a tolerantné alebo odolné proti múčnatke a plesni uhorkovej. Pred výsevom skyprite pôdu a zapracujte do nej dostatočné množstvo kompostu. Odporúčaný pestovateľský spon je 120 x 20 cm. Vhodné miesto na siatie je v čiastočnom polotieni, na plnom slnku by sa z&nbsp;nich odparovalo priveľa vody. Nezabudnite na nástielku, ktorá zabráni nadmernému vysychaniu pôdy. 

Prvá polovica júna je vhodná aj na priamy výsev cukety. Vo vyhriatej pôde semená rýchlo vzídu a rastliny začnú skoro rodiť. Fyziologicky mladšie rastliny z neskorších výsevov navyše lepšie odolávajú listovým chorobám, hlavne múčnatke. 

Stále môžete vysievať kôpor, ale zvoľte neskoro kvitnúcu odrodu ‘Monarch’. Doprajte si tiež listový koriander, napríklad ‘Calypso’ s vysokou odolnosťou proti vykvitaniu. Hoci teraz je už na dopestovanie klasického koreňového petržlenu neskoro, určite vám radosť urobí zdravá a chutná petržlenová vňať. Keď ho necháte na hriadke aj počas zimy, úrodu listov pozberáte aj nasledujúcu jar pred kvitnutím. Vysiať môžete aj petržlen kučeravý.

Aby hlávky do jesene dorástli do zberovej veľkosti, s pestovaním musíte začať do polovice júna. Pekné sadenice dopestujete, ak budete vysievať semienka do pôdy po dvoch v spone 5 x 5 cm asi do 1 cm hĺbky. Po vzídení karfiol jednoťte tak, že vždy necháte len najsilnejšiu a najvitálnejšiu rastlinu. Na hriadku ich saďte v čase, keď vytvoria tri pravé listy. Pestovateľský spon karfiolu je 50 x 50 cm až 60 x 50 cm v závislosti od odrody. Počas sezóny nepodceňte ochranu proti skočkám. Pre dopestovanie krásnych bielych ružíc karfiolu nalomte stredné rebrá vrchných listov tak, aby ich prekryli. Listy môžete nad ružicou aj zviazať. 

Je na pestovanie menej náročná ako karfiol, no v&nbsp;suchom lete vyžaduje dostatok vlahy. Pri výseve skorých odrôd v&nbsp;júni sa na jeseň dočkáte chutnej úrody. Sejte priamo na hriadky a&nbsp;predpestované priesady neskôr rozsaďte do sponu 50 x 40 až 50 cm. Hlavná stredová ružica dorastie do konzumnej zrelosti o&nbsp;10 až 11 týždňov. Ak ju šetrne zrežete, v&nbsp;pazuchách listov ešte dorastú ďalšie, menšie ružice. 

Najlepšie prezimujú kompaktné rastliny z priameho výsevu do polovice júna, pričom na konečnú hriadku ich budete môcť presadiť v druhej polovici júla. Pamätajte, že kel kučeravý má rast veľmi bujný a prezimuje na hriadke, preto mu vyhraďte dostatok priestoru a vysaďte ho v spone 50 až 60 x 50 cm niekde na okraj záhrady. Je to plodina druhej trate a vyhovuje jej slnečné alebo polotienisté stanovište so zásaditou a dobre priepustnou, stredne ťažkou pôdou. 

Ak si chcete počas zimy pochutnať na kalerábe, neváhajte s&nbsp;pestovaním neskorých odrôd určených na uskladnenie. Vysievajte najneskôr do polovice júna, pretože priesady sa na hriadky musia dostať do polovice júla, keďže od výsadby po zber potrebujú asi dva a&nbsp;pol až tri mesiace. Pestovateľský spon sa odporúča 50 x 60 cm, mierne rozdiely sa môžu vyskytnúť v&nbsp;závislosti od odrody. Za najlepšiu odrodu na skladovanie sa stále považuje ‘Gigant’, no na výber máte aj ostatné odrody odolné proti praskaniu a&nbsp;drevnateniu. 

Na pestovanie je nenáročná, no bez dostatku živín v&nbsp;pôde a&nbsp;hlavne draslíka sa kvalitnej úrody nedočkáte. Rovnako jej nevyhovujú suché polohy. Tradične sa vysieva v&nbsp;marci a&nbsp;v&nbsp;apríli, no siať osivo na predpestovanie priesad môžete ešte aj v&nbsp;prvej dekáde júna. Z&nbsp;odrôd vyberajte stredne skoré a&nbsp;stredne neskoré. Na hriadku ich potom saďte v&nbsp;polovici júla. Mrazuvzdornosť kvaky až do mínus 10 stupňov Celzia vám umožňuje zberať úrodu postupne do neskorej jesene. Ak si chcete buľvy kvaky uskladniť na zimu, so zberom počkajte až do času tesne pred príchodom prvých silnejších mrazov. 

Druhá polovica júna je vhodným obdobím aj na siatie hlávkovej formy čakanky obyčajnej šalátovej, ktorú z&nbsp;priamej sejby budete môcť zberať asi o&nbsp;tri a&nbsp;pol mesiaca. Na výber máte červený typ radicchio alebo treviso s&nbsp;guľatými či mierne pretiahnutými hlávkami a&nbsp;bielym rebrom na listoch. Rastliny pestujte v&nbsp;spone 40 x 25 cm, zelený typ zuckerhut s&nbsp;hlávkami valcovitého tvaru radšej v&nbsp;spone 40 až 50 x 30 cm. 

Veľký PREHĽAD júnových výsevov: Aká ZELENINA sa dá ešte dopestovať v druhom kole?

Jana Tomková Jarabincová

Autor článku

Jana Tomková Jarabincová

Výber pre vás

Veľký PREHĽAD júnových výsevov: Aká ZELENINA sa dá ešte dopestovať v druhom kole?

Jana Tomková Jarabincová

Súvisiace články

7 otázok na Janku BIELIKOVÚ ohľadom pestovania LETNIČIEK z priameho výsevu

Neviete, aké LETNIČKY vysadiť do debničiek na slnečný balkón? INŠPIRUJTE SA!

10 dobrých rád pri presádzaní izboviek: Nezabudnite na...

Autor článku

Jana Tomková Jarabincová

Výber pre vás