Sme tím vášnivých záhradkárov, ktorí sa delia o svoje vedomosti a lásku k záhradníctvu. Našim cieľom je prinášať odborné rady, praktické skúsenosti, inšpiráciu a aktuálne trendy v oblasti úžitkových i okrasných záhrad a všetkého, čo súvisí s rastlinami.

redakcia Záhradkár

Hoci niektorí, hlavne priveľmi zaneprázdnení záhradkári, odkladajú rýľovanie po zbere úrody až na&nbsp;jar, nie je to dobrá voľba. Pri jesennom spracovaní pôdy do&nbsp;nej dažďová voda a&nbsp;neskôr i&nbsp;tá z&nbsp;topiaceho sa snehu vsiakne oveľa hlbšie. Ak ju necháte nespracovanú, väčšina vlahy sa odparí alebo odtečie bez úžitku. Jarné rýľovanie navyše napomáha jej vysušovaniu.

Kvalita rýľovania závisí od&nbsp;hrúbky odkrojenej ornice, teda vrchnej vrstvy pôdy, ktorá obsahuje najviac humusu a&nbsp;živín. Obracia sa zväčša do&nbsp;hĺbky 20&nbsp;až 25&nbsp;cm, teda na&nbsp;celú výšku rýľa. Neponáhľajte sa. Myslite na&nbsp;to, že čím tenší kus ornice odkrojíte, tým kvalitnejšie pôdu obrobíte. Počas zimy nechajte hriadky v&nbsp;hrubých brázdach. Veľké hrudy sa pôsobením mrazu rozpadnú, čím vznikne kyprá drobnohrudkovitá štruktúra. Chladné počasie zničí aj niektoré pôdne škodce a&nbsp;semená burín. Na&nbsp;jar už potom hriadky len prekyprite, aby ste prerušili kapilaritu, čím s&nbsp;nastupujúcimi teplejšími dňami znížite vyparovanie zimnej vlahy.

V praxi sa využívajú hlavne tri základné spôsoby rýľovania:

Obyčajné – pôda sa zdvihne, obráti a&nbsp;opäť uloží na&nbsp;pôvodné miesto, pričom väčšie hrudy sa rozdrobia. Hodí sa na&nbsp;čistenie záhonov od&nbsp;pozberových zvyškov, na&nbsp;ničenie vyrastených burín či na&nbsp;zapracovanie malého množstva priemyselných a&nbsp;organických hnojív. Praktické je využiť ho na&nbsp;záhonoch s&nbsp;nepravidelným tvarom.

Jednoduché – pôda sa dôkladne a&nbsp;rovnomerne prekyprí do&nbsp;hĺbky jednej výšky rýľa. Najskôr si vytýčte záhon, ktorý chcete rýľovať, a&nbsp;následne vykopte ryhu do&nbsp;hĺbky jednej výšky rýľa so&nbsp;šírkou asi 30&nbsp;cm. Pôdu z&nbsp;prvej ryhy ukladajte pred seba a&nbsp;pôdu z&nbsp;nasledujúcej ryhy do&nbsp;predchádzajúcej ryhy. Tento spôsob je vhodný na&nbsp;záhony s&nbsp;pravidelným tvarom a&nbsp;na&nbsp;zapracovanie väčšieho množstva organických a&nbsp;vápenatých hnojív.

Dvojvrstvové – pôda sa kyprí a&nbsp;obracia do&nbsp;hĺbky dvoch výšok rýľa (asi 40&nbsp;cm). Postup je takmer rovnaký ako pri jednoduchom rýľovaní, ale keď vykopete brázdu, pôdu na&nbsp;dne prehrabte vidlami, aby sa rozmrvila. Odstráňte všetky kamienky a&nbsp;až potom brázdu znova prihrňte pôdou. Tento spôsob je vhodný na&nbsp;pôdy, ktoré ešte neboli obrábané. Treba však dbať na&nbsp;to, aby sa nemiešala podornica s&nbsp;ornicou.

Hriadkam po zbere posledných zeleninových druhov treba doplniť odčerpané živiny zapracovaním jednak maštaľného hnoja alebo kompostu a, samozrejme, najlepšie podľa pôdneho rozboru, aj minerálnych hnojív – fosforečných, draselných, horečnatých.

Zapracovaním organických hnojív do&nbsp;vrchnej vrstvy pôdy zvýšite podiel humusu a&nbsp;udržíte jej priaznivé vlastnosti. Maštaľný hnoj, rašelina či kompost dobre poslúžia na&nbsp;okamžité zvýšenie humusu, pričom stačí 20&nbsp;až 40&nbsp;kg na&nbsp;jeden štvorcový meter. Nezabudnite však, že nie všetky záhradné plodiny znášajú pôdu čerstvo vyhnojenú maštaľným hnojom. Hnojte preto len tie hriadky, na&nbsp;ktorých v&nbsp;novej sezóne neplánujete pestovať napríklad koreňovú či cibuľovú zeleninu. Naopak, dostatok čerstvej organickej hmoty ocenia hlúboviny i&nbsp;plodová zelenina. Najlepšie je dodržiavať pravidlá osevného postupu a&nbsp;jednotlivé osevné trate striedať.

Je to jedna z&nbsp;podmienok úspešného pestovania. Ideálny čas na&nbsp;neutralizačné vápnenie záhonov je po zbere úrody v&nbsp;októbri až novembri. Dostatočné prevlhčenie pôdy pomáha dokonalejšie premiešať a&nbsp;presýtiť zeminu vápenatým hnojivom. Dôležité je vápniť hlavne pôdy, ktoré vznikli zvetrávaním kyslých hornín a&nbsp;sedimentov –&nbsp;kremičité piesky, pieskovce, íly, bridlice, kremence, žuly. Pri nedostatku vápnika môžu korene niektorých pestovaných plodín zahnívať, častejšie sa vyskytuje nádorovitosť hlúbovín aj suchá škvrnitosť na&nbsp;plodoch paprík. Pri neutralizačnom vápnení kyslej pôdy je treba dosiahnuť cieľové pH. To je v&nbsp;piesočnatej pôde 5,7 až 6,2, v&nbsp;hlinitej 6,2 až 7,2 a&nbsp;v&nbsp;ílovitej 6,8 až 7,3. Pôdu je preto dobré vápniť len vtedy, keď jej pH klesne pod tieto hodnoty. Zmeriate ich jednoducho aj sami, napríklad pomocou takzvaného pH-metra.

Podľa potreby potom môžete na&nbsp;vápnenie použiť:

Mletý vápenec – vápnik sa z&nbsp;neho uvoľňuje pomalšie. Je vhodnejší na&nbsp;ľahšie a&nbsp;stredne ťažké pôdy.

Dolomitický vápenec – je dobrým zdrojom nielen vápnika, ale aj horčíka.

Pálené vápno –&nbsp;hodí sa na&nbsp;ťažšie pôdy a&nbsp;na&nbsp;likvidáciu pôdnych škodcov i&nbsp;chorôb. Po rozhodení ho na&nbsp;pôde nenechajte len tak ležať. Zapracujte ho do&nbsp;vrchnej vrstvy aspoň motykou.

Nikdy nevápnite a&nbsp;zároveň nehnojte organickým hnojivom. Prídete tak o&nbsp;potrebný dusík.

Vieme, čo všetko treba spraviť: Pripravte pôdu na zimu

redakcia Záhradkár

Autor článku

redakcia Záhradkár

Plus TV

LUNÁRNY KALENDÁR PRE ZÁHRADKÁROV OD 1. JANUÁRA 2025 DO 5. JANUÁRA 2025

Stolový kalendár s lunárom pre všetkých záhradkárov práve mieri do predaja

Posledný tohtoročný Záhradkár špeciál je práve v predaji!

Výber pre vás

Vieme, čo všetko treba spraviť: Pripravte pôdu na zimu

redakcia Záhradkár

Súvisiace články

Dôležité jesenné rýľovanie! Všetko, čo treba vedieť, aby bolo naozaj užitočné

5 dôležitých rád! Kompostujte opadané lístie a získajte živiny pre záhradu

Váhate, či je potrebné na jeseň hnojiť? Máme pre vás dôležité rady

Váhate či povápniť záhradu? Tieto argumenty vás iste presvedčia

Autor článku

redakcia Záhradkár

Plus TV

LUNÁRNY KALENDÁR PRE ZÁHRADKÁROV OD 1. JANUÁRA 2025 DO 5. JANUÁRA 2025

Stolový kalendár s lunárom pre všetkých záhradkárov práve mieri do predaja

Posledný tohtoročný Záhradkár špeciál je práve v predaji!

Výber pre vás