Skôr, ako vás s nimi zoznámime je však dôležité povedať, že nech už vysievate akýkoľvek zeleninový druh, najskôr treba pôdu na hriadkach starostlivo pripraviť. Ponáhľať sa neoplatí. Každý jeden ponechaný korienok buriny či väčší kameň sa odrazí na neskoršej prácnejšej starostlivosti.
Hlavnou výhodou skoršej jarnej sejby otužilých zelenín je to, že vysiate semená dobre využijú pôdnu vlahu po zime a dobrú štruktúru pôdy. Po vzídení rastliny spoľahlivo zakoreňujú a zároveň sa postupne otužujú, čo im neskôr pomôže lepšie odolať náhlej krátkodobej nepriazni počasia.
Prvé jarné dni dovoľujú vysiať mrkvu, hrach, petržlen, reďkovku, cibuľu. So stúpajúcou teplotou môžete do vyhriatej pôdy postupne pridať kukuricu, cviklu či fazuľu a mnohé ďalšie zeleninové druhy podľa toho, čo vašej rodine najviac chutí.
Dbajte na rozstupy
Základom každej sejby do voľnejpôdy je dodržanie rozstupov medzi rastlinami v riadku aj medziriadkami. Ide o pestovateľský spon, ktorý sa odporúča pre každý zeleninový druh. Snažte sa ho dodržiavať, lebo hoci v záhrade nemusí byť striktne presný, rastlinám zabezpečí dostatočný priestor a vám menej práce s jednotením.
Možno si poviete, že druhy s drobnými semenami sa presne sejú ťažko. V takom prípade vám odporúčame zobrať si na pomoc piesok alebo preosiaty výsevný substrát. Premiešajte ho s drobnými emenami mrkvy, petržlenu či šalátu a vysejte.
Pri pomaly klíčiacich druhoch zeleniny (mrkva, petržlen, paštrnák) je dobré k základnému druhu zeleniny primiešať aj semená rýchlo klíčiacich, ako je napríklad reďkovka, ktoré sa označujú tiež značkovacími plodinami. Keďže vzídu skôr, ako hlavná plodina, vyznačia vám riadky a vy sa pri okopávaní nepomýlite a nezničíte ešte nevzídené semená.
