Vošku broskyňovú podrobne opísal švajčiarsky entomológ Johann Heinrich Sulzer v roku 1776. Druhové meno dostala práve podľa latinského pomenovania broskyne. Vďaka svojej drobnosti a zafarbeniu sa ľahko maskuje, a tak rýchlejšie unikne vašej pozornosti. Samozrejme vo vyššom množstve už nie sú nebadateľné.

Prvé dospelé jedince sa objavia v lete a posledné v posledných teplejších dňoch kedy nakladú vajíčka na stromy broskýň. Zaujímavé je, že počas horúcich letných dní sú schopné nepohlavného rozmnožovania. Spektrum rastlín, ktoré sú schopné znehodnotiť je veľmi široké a bez ochrany napáchajú rozsiahle škody.

Táto voška je prenášačom viac ako 100 viróz, napríklad na zemiaky prenáša čiarkovitosť, zvinutku, na repe zas mozaiku repy či žltačku. Ochrana proti nej síce existuje, ale čoraz väčším problémom sa stáva je odolnosť proti používaným prípravkom.

Voška broskyňová sa vyskytuje počas roka v dvoch formách. Ako bezkrídla živorodá samička s oválnym telom, ktorá môže byť sfarbená v rôznych odtieňoch zelenej farby, ale aj žltá či svetlohnedá. Okrídlené samičky sú tiež živorodé. Telo a nohy majú zelené, ale hlavu s hruďou a chvostíkom čierne. Vajíčka sú tiež zelené no neskôr černejú a larvy sú červenej farby.

Voška broskyňová prezimuje v štádiu vajíčka na mladých stromoch broskyne. V marci až apríli sa liahnu larvy. Zaujímavé je, že iba na broskyni sú vošky zakladateľky schopné vývinu. A práve generácia splodená zakladateľkami cicia na spodnej strane listov broskyne, čím spôsobuje zvinovanie až stáčanie listov. Takto na stromoch škodia dve generácie. Až druhá generácia je kompletne okrídlená a schopná preletu na ďalšieho hostiteľa. K preletu dochádza od mája do júna. Osídľujú dreviny ako sú napríklad bršlen, hloh, kalina ale aj vinič.

Najviac sú napádané zemiaky, chmeľ, paprika, rajčiaky, kapusta a iné hlúboviny. Nepohrdne ani tabakom či repou. Práve na týchto sekundárnych hostiteľoch sa tvoria nové generácie bez pohlavného spôsobu rozmnožovania. Preto ich počet výrazne stúpa v letných mesiacoch.

Aktivita rozmnožovania klesá v septembri, kedy opäť preletujú na broskyne. Keď sa k nim v októbri až novembri dostanú samčeky dochádza ku kopulácii a samičky následne kladú vajíčka na mladé konáriky v okolí púčikov. Na jar sa cyklus opakuje.

Voška broskyňová patrí k hospodársky najškodlivejším voškám. Na zimných hostiteľských rastlinách, čiže na broskyniach spôsobuje zvinovanie listov a vysychanie hlavne mladých výhonkov. No škodí aj na iných kôstkovinách. Ďalšie a nemalé škody spôsobuje na sekundárnych hostiteľoch, na ktorých prenáša rôzne druhy viróz čím v podstate likviduje porasty. Okrem toho neprestáva ani s cicaním štiav na listoch.

Na preventívnu ochranu sa sústredia šľachtitelia, ktorí sa zameriavajú na tvorbu odrôd odolných voči voške. Chemická ochrana je sústredená proti prezimujúcim vajíčkam na broskyni. Spočíva v predjarnej aplikácii postreku s povolenými prípravkami alebo postrekom kolónií insekticídmi. Výrazne pomáha podpora prirodzených nepriateľov, ktorými sú napríklad lienky.

Voška broskyňová

Výber pre vás