Všetci ju milujeme! Ako sa pestuje a rastie ŠPARGĽA? Boli sme sa pozrieť

Nevtieravá a pritom lahodná chuť špargle je to, prečo ju vo svete milujú, a nie len tam. Na výber je biela alebo zelená, záleží na spôsobe úpravy. Dopestovať ju nie je náročné, no vyžaduje si to isté zručnosti.

Bežný záhradkár ju dopestuje z predpestovanej priesady, ktorú si musí predpripraviť najlepšie v zakoreňovačoch. Samotnej výsadbe predchádza dôkladná príprava pozemku, najmä jeho vyčistenie od trvácich burín a vyhnojenie či už maštaľným hnojom alebo kompostom. Nemalo by chýbať ani prihnojenie fosforom a draslíkom, neodporúča sa vynechať vápnenie. Kľúčom k dopestovaniu dlhých šťavnatých výhonkov je vyrovnaná zálievka a sústavné udržiavanie čistého záhona. K tomu treba ešte zahrnúť preventívnu ochranu pred chorobami a škodcami. Keď to všetko dáme dohromady po troch rokoch práce budete môcť zberať prvé výhonky a pripraviť si z nich lahodnú krémovú polievku.

Ako už určite všetci viete, špargľa patrí k trvácim zeleninovým druhom. Na jednom stanovišti vydrží aj 15 rokov.

Naopak pre špargľu neznesiteľné je zatienenie a uzavreté, studené polohy. A hoci nemá nijaké extra nároky na vlastnosti pôdy, predsa len má svoje limity, ktoré by mali byť dodržané.

Úspešne ju možno pestovať v hlbokých teplých ideálne v piesočnatých pôdach. Má rada vysoký obsah vzduchu v pôde. Naopak vo vlhkých, ťažkých ílovitých pôdach, rastliny trpia. Následne sú postihované chorobami koreňového systému, typicky fuzariózou. Vhodnými predplodinami sú rastliny hnojené maštaľným hnojom, plodová zelenina. Strukoviny vďaka prítomnosti hrčkotvorných baktérií.  Nevhodnými sú kapustovité, pre možný prenos ochorení koreňového systému.

Samotná výsadba rastlín zo škôlky sa opäť robí na jar. Základným predpokladom dlhovekosti rastlín špargle je okrem vhodnej pôdy, hĺbka výsadby. V praxi to robia nasledovne, rastliny sa na jar sadia do ryhy hlbokej 18 – 22 cm.

Udržať pôdu čistú je veľmi dôležité, ak však nie je dostatok času na pravidelné vyplievanie, je možné použiť aj herbicíd, no pokiaľ je to možné urobte tak naozaj iba v prípade nutnosti. Špargľa je veľmi náchylná na zaburinenie. Hlavne v prvom roku dokážu buriny porast výrazne potlačiť v raste.

Podobne ako pri každej zelenine, i tu netreba dať šancu nielen spomínaným burinám, ale aj suchu, chorobám. Preto by ste mali v letných mesiacoch, hlavne od júna do septembra myslieť na závlahu, iba tak predídete usychaniu nových výhonkov, ktoré rastlina síce vytvorí, ale z dôvodu nedostatku vody usychajú. Odporúča sa aplikovať vyššie závlahové dávky, tak aby sa voda dostala ku koreňom siahajúcim do hĺbky 30 až 50 cm. Veľmi vhodná je kvapková závlaha, pri ktorej nedochádza k ovlhčeniu listov, čím predídete napadnutiu plesňou sivou. Pravidelné kyprenie pôdy napomáha k priaznivému hospodáreniu s vlahou, prevzdušneniu čo má priaznivý vplyv na zdravotný stav koreňového systému. Hnojenie si ponechajte na jarné mesiace prípadne až do v prvej polovice leta, tak aby ich rastliny dokázali do jesene zužitkovať a nevytvárali nové výhonky v septembri. Na jeseň, po zožltnutí a uschnutí, porast pokoste. Vňať môžete rozdrviť drvičom na konáre.

Prvý náznak úrody môžete pri intenzívnej starostlivosti očakávať už v 2. roku po jarnej výsadbe. Čas zberu trvá nanajvýš 2 týždne. Zber je však limitovaný kondíciou rastlín, ktoré musia byť silné už na jeseň pred rokom zberu, inak by sa zničili. Lepšie je zber načasovať na tretí rok po výsadbe, kedy je úroda výhonkov vyššia. Ak odoláme zberu v 2. roku, rastliny sa nám odvďačia v podobe vyššej úrody o rok. Biela špargľa predbieha v zbere zelenú asi o týždeň. Techniku zberu vidíte vo videu nižšie.