Všetko o pestovaní aktinídie! Majte vlastnú úrodu kivi

Hoci Rod Actinidia zahŕňa niekoľko druhov, v pestovateľskej praxi sa môžete stretnúť s ich praktickým delením na takzvané veľkoplodé – A. chinensis, aktinídia lahodná (A. deliciosa), a drobnoplodé – aktinídia význačná (A. arguta), aktinídia pestrolistá (A. kolomikta), A. purpurea.

Spoločným znakom veľkoplodých aktinídií je popri veľkosti plodov nižšia mrazuvzdornosť, a to len do -15 °C (-20 °C). Pestovať sa môžu iba v našich najjužnejších oblastiach na výhrevných lokalitách alebo vo fóliových krytoch.

Pre stredné a severné polohy sú vhodné najmä drobnoplodé druhy, ktoré bez ujmy prekonajú teploty -25 či -30 °C. Ich veľkou výhodou je tiež pestovateľská nenáročnosť, vysoké a stabilné úrody, jednoduchšie a všestrannejšie spracovanie. Navyše sa vyznačujú vysokým obsahom vitamínu C.

Aktinídie sú od prírody dvojdomé rastliny. Existujú tak prevažne cudzoopelivé odrody,  čo znamená, že na dopestovanie úrody budete potrebovať minimálne jednu samčiu a jednu samičiu rastlinu. Platí pravidlo, že na opelenie 4 až 5, v niektorých prípadoch až 8 samičích by vám mala stačiť jedna samčia rastlina schopná opelenia.

V čase kvitnutia sa dajú pomerne jednoducho rozlíšiť – samičí kvet má v strede chumáčik, tvorený čnelkami semenníkov. V sortimente však dnes už nájdete aj samoopelivé odrody.

Aktinídie kvitnú v máji až v júni. Plody dozrievajú v závislosti od odrody od konca augusta. Prvých sa dočkáte zvyčajne vo 4. až v 6. roku po vysadení.

Ako teplomilné rastliny vyžadujú slnečné stanovište v závetrí. Najlepšie sa im darí v ľahkej piesočnatej pôde obohatenej o kompost s nízkym obsahom vápnika. Ťažšiu pôdu odporúčame pred vysádzaním odľahčiť rašelinovým substrátom v pomere 1 : 1.

Sú veľmi citlivé na preschnutie pôdy, preto je nielen v letných mesiacoch dôležitá závlaha. Najcitlivejšie sú mladé rastliny bez dostatočne hlbokého koreňového systému. Ich okolie treba udržiavať bez burín plytkou okopávkou. V čase plnej rodivosti je vhodná doplnková závlaha najmä v suchých rokoch a v kritických termínoch – v období kvitnutia, rastu a dozrievania plodov.

Zvyčajne sa predávajú zakorenené v črepníkoch a hoci ich tak môžete sadiť kedykoľvek okrem zimy, najideálnejším obdobím je jar. Rastliny budú mať do konca vegetácie dostatok času zakoreniť a zosilnieť.

Už pred výsadbou by ste mali mať premyslenú a zhotovenú opornú konštrukciu.

Vhodné je použitie nástielky a rastliny aspoň prvé 3 roky na zimu prikrývať čečinou alebo netkanou textíliou.

Aj v prípade aktinídií je alfou a omegou správneho naštartovania rastliny povýsadbový rez, ktorým zredukujete nadzemnú časť, aby ste ju, paradoxne, v prvých rokoch podporili v bujnom raste. Režte na jar, z mladých výhonkov vyberte jeden alebo viac najpevnejších, ktoré využijete na tvorbu kmienka. Počas prvého roka pestovania by mali vytvoriť pevný základ budúceho kra. Ak sa tak nestane, na jar ďalšieho roku je lepšie vykonať hlboký spätný rez a pokúsiť sa pevný ker opätovne zapestovať.

Aktinídie majú podobný spôsob rastu a rodivosti ako vinič. Rodia na jednoročných výhonkoch vyrastajúcich z dvojročného dreva. Na pestovanie vyžadujú oporu. Môže to byť vysoký pevný kôl, o ktorý budete rastlinu vyväzovať, alebo drôtenka, pergola či iné vedenie. Aj pestovateľské tvary sú podobné viničovým pričom sa preferujú skôr vyššie systémy, lebo rast aktinídií je pomerne silný.

Vhodné sú vyššie palmety alebo takzvané vysoké T-vedenie. V severnejších polohách Poľska sa môžete stretnúť s pestovaním drobnoplodých aktinídií systémom „na hlavu“, keď sú hlavné konáre zapestované veľmi nízko nad zemou a z nich vyrastajúce rodivé výhonky sa vyväzujú k opornému kolu.

V USA a v južných oblastiach Európy sa využíva hlavne pestovanie na drôtenke v tvare písmena T, s ramenom dlhým 1,5 m umiestneným vo výške asi 1,8 m s 5 vodiacimi drôtmi. Vzdialenosť rastlín v rade je 4,5 až 6 m, rady sú od seba 4,5 m. Rastliny vstupujú do plnej rodivosti vo 4. roku, sú dlhoveké a produkčne sa pestujú až 50 rokov.

U nás sa najčastejšie stretnete s voľne rastúcimi krami pri altánkoch, pergolách, plotoch či vedeniach po viniči. I v týchto prípadoch je však potrebný pravidelný rez. Najčastejšie sa odstraňujú celé zahusťujúce výhonky na konárový krúžok.

Pri pestovaní v tvare písmena T sa využíva zmladzovací rez, odstraňovanie vyrodených výhonkov a skracovanie rodivého dreva. Dôležité je vedieť, že najviac kvetných púčikov sa tvorí na jednoročných výhonkoch po 7. až 8. list.