Všetko o pestovaní FIGOVNÍKA: Šťavnaté FIGY budete zbierať na kilá!

História pestovania figovníkov je stará niekoľko tisíc rokov. Prvé písomné zmienky o tomto sladkom ovocí sa našli už v starom Egypte a v staroveku bolo cenným artiklom i liekom. Zo sušených fíg sa vyrábalo pivo, drevo spaľovali ako posvätný kadidlový oheň. Pre Rimanov bol figovník symbolom šťastia (arbor felix). Verili, že ich ochráni pred bleskmi, a preto ho vysádzali v blízkosti chrámov boha Jupitera. Dnes figy patria k obľúbenému a veľmi výživnému ovociu, ktoré si bez problémov ľahko dopestujete vo svojej záhrade.

Figovník obyčajný (Ficus carica) je ker alebo nižší strom pochádzajúci zo subtropických oblastí východnej a západnej Ázie. Ešte pred pár rokmi patril k exotickým druhom, ktoré bolo nutné zazimovať v studenom skleníku či v pivnici, čo značne brzdilo jeho rodivý potenciál. V súčasnosti však jeho pestovanie v záhrade nie je vďaka bohatej ponuke odrôd a meniacej sa klíme žiadny problém. Solídnu úrodu si tak možno dopestovať nielen v lokalitách južného Slovenska, ale aj v okrajových stredných polohách na dobre chránených slnečných stanovištiach.

Okrem vysokého obsahu sacharidov sú figy doslova nabité živinami a ponúkajú mnoho zdravotných benefitov. Nachádzajú sa v nich pektíny, vitamíny A, B a C i minerálne látky ako vápnik, draslík, fosfor či železo. Z enzýmov stojí za spomenutie ficín, ktorý je nápomocný pri trávení bielkovín. Pravidelnou konzumáciou fíg pomôžete peristaltike čriev, posilníte imunitný systém, znížite krvný tlak, zaistíte si zdravšie kosti, bystrý zrak i pevnejšiu pokožku. Okrem plodov je užitočná šťava získavaná z kôry. Obsahuje enzým papaín, ktorý podobne ako ficín pomáha štiepiť bielkoviny, ale v ľudovom liečiteľstve slúži napríklad aj na liečbu bradavíc.

Tipy na pestovanie nájdete na ďalšej strane! >>>

Starostlivosť o figovník je pomerne jednoduchá a zvládne ju aj záhradkár začiatočník. Bude niču. Vysaďte ho teda na slnečné miesto v závetrí, k južnému múru domu či k stene skleníka. Vyhovuje mu bežná záhradná zemina, piesčitohlinitá, mierne vápenatá a výživná pôda. Vynikajúco znáša sucho a obdobie bez dlhotrvajúcich zrážok dokáže prežiť bez väčšej ujmy. Doplnkovú závlahu však s radosťou uvíta na jar a v lete. Neskôr v čase dozrievania plodov sa polievanie oplatí obmedziť, aby figy dozreli do plnej chuti. Znížením zálievky zároveň predídete častému praskaniu plodov, ktoré má za následok rozvoj plesní. S hnojením si nemusíte robiť veľké starosti.

Určite poteší aj to, že figovníkom sa choroby a škodce zväčša vyhýbajú. Ojedinele sa môže v chladnom a vlhkom prostredí vyskytnúť hrdza v podobe hnedočervených škvŕn na listoch, oplatí sa ich odstrániť a spáliť. Môžete sa stretnúť aj s malou húsenicou listomôľkou figovníkovou, ktorá vyžiera listy a pokrýva ich pavučinkami. Ak však na listoch zbadáte ohraničené svetlé škvrny, spozornejte. Môže ísť o vírusovú mozaiku a vtedy figovník treba zo záhrady odstrániť.

Väčšina pestovaných odrôd figovníka rodí dvakrát do roka. Prvá úroda sa tvorí na vlaňajších výhonkoch začiatkom leta. Plody, ktoré sa vyvinú na jeseň, v našich podmienkach nedokážu dozrieť a pred zimou ich treba odstrániť. Samozrejme, pri pestovaní v črepníku a správnom zazimovaní sa úrody dočkáte na jar.

Ak nemáte dostatok priestoru alebo bývate v severnejších oblastiach, stále môžete figovník pestovať v nádobách. Úroda síce jednorazovo nebude taká bohatá, ale užijete si ju dvakrát. Po jesennom prenesení črepníka do svetlej miestnosti či skleníka stihne na jar dozrieť aj druhá várka chutných plodov. V prvých piatich rokoch ker vždy na začiatku sezóny presaďte do trochu väčšej nádoby. Neskôr postačí, ak to urobíte asi každé tri roky. Pred presadením sa odporúča zrezať časť koreňov na obnovu ich zdravého rastu. Použite substrát na subtropické rastliny alebo namiešajte vlastný zo záhradnej pôdy, z kompostu a piesku v pomere 2 : 1 : 0,5. Samozrejme, pri pestovaní v črepníkoch platia iné pravidlá a primeraná závlaha a výživa sú nutnosť. V období intenzívnej vegetácie a rastu plodov môžete použiť hnojivá určené na citrusy, ktoré obsahujú vyšší podiel potrebného fosforu a draslíka. Keďže figovník patrí medzi opadavé dreviny, počas zimy závlahu a výživu úplne vylúčte.

Figovník je síce mrazuvzdorný a staršie jedince bez väčšieho poškodenia znesú teplotu do -15 °C, silnejší mráz na úrovni -18 °C až -20 °C však môže poškodiť aj staršie drevo. Na jeseň sa oplatí kmene natrieť vápenným mliekom, čím predídete praskaniu kôry. V okrajových lokalitách, kde sa vyskytujú silnejšie mrazy, nič nenechajte na náhodu a figovníky na zimu radšej pripravte. Ak ich nezabalíte, aspoň nasteľte okolie koreňov. Mladé rastliny zazimujte podobne ako okrasné trávy. Výhonky zviažte dokopy a obaľte jutovinou, aby mráz k rastline prenikol čo najmenej. Ak figovníky pestujete v črepníkoch, stačí ich premiestniť do chladnej svetlej pivnice s teplotou od 0 až 7 °C alebo nádobu s rastlinou zakopte na zimu do pôdy v skleníku. Na jar začnite s otužovaním, prihnojte ju a neskôr podľa počasia presuňte von na bezveterné miesto.

Ako na rez figovníka a ako si rozmnožiť? Čítajte na ďalšej strane...>>>

Z overenej odrody ich odoberte v januári počas dní bez mrazov. Zrežte koncové dvojročné výhonky s mäkkým drevom s priemerom približne 1,5 cm a asi s piatimi púčikmi. Rez ošetrite stimulátorom rastu, nechajte zaschnúť a vložte mierne šikmo po tretí púčik do substrátu. Zavlažte, prekryte plastovou fľašou alebo vreckom a presuňte na polotienisté miesto s teplotou okolo 20 °C. Odrezky by mali zakoreniť do šiestich týždňov.

Pre bohatú úrodu a pekný tvar je každoročný rez figovníka dosť podstatný. Vôbec sa nemusíte báť, ker výborne obrastie aj pri hlbšom zásahu.
1. V prvom roku zrežte hlavný výhonok na päť púčikov, čím podporíte rast bočných konárikov. Tie v druhom roku opäť skráťte na tri až päť púčikov.
2. V nasledujúcich rokoch na jar do zdravého dreva zrežte časti poškodené mrazom. Najviac bývajú zasiahnuté mladé výhonky, ktoré na rez reagujú rozkonárením a do roka vytvoria rodivý obrast. Vzniknuté rany zatrite štepárskym voskom alebo stromovým balzamom.
3. Ker presvetlite a odstráňte konáre, ktoré smerujú dovnútra. V zatienenej časti plody nenarastú alebo pre nedostatok svetla aj tak nedozrejú.
4. Staré zhrubnuté časti kra môžete pravidelne nahrádzať novými výhonkami. Pri ich ponechaní sa však úroda posúva do výšky.