Som vyštudovaná záhradná architektka obľubujúca kvitnúce, jedlé a prírodné záhrady. Svojimi skúsenosťami a najmä činmi sa snažím zveľaďovať svoje okolie, edukovať nielen mládež a šíriť skúsenosti a rady renomovaných odborníkov.

Marcela Šišoláková

Zelené hnojenie nie je žiadnou novinkou. Hoci nejde o hnojenie v pravom zmysle slova, týmto nenáročným a lacným spôsobom dodáte pôde potrebné živiny a zároveň zvýšite jej kvalitu. Facélia, horčica, žerucha, vika, repka, lucerna… Všetky tieto a mnohé iné rastliny vytvárajú bohatý a hlboký koreňový systém, ktorý zlepšuje štruktúru pôdy, obohacuje ju o dusík, a tým zúrodňuje. Navyše, zelenú hmotu vytvárajú celkom rýchlo, takže potláčajú rast burín, zadržiavajú v pôde vlahu, chránia ju pred veternou a vodnou eróziou. Zelená hmota rastlín zapracovaná do pôdy poskytuje potravu pôdnym organizmom, ktoré ju zase obohatia o humus.

Na zelené hnojenie sa využívajú rastliny, ktoré rýchlo rastú. Preto ich pokojne môžete vysievať nielen na jar (od marca), ale i po zbere úrody od júla až do neskorej jesene (do polovice októbra). Rozdiel bude len v zvolených druhoch. Kým pri augustovej či septembrovej sejbe nemáte v podstate žiadne obmedzenia, čo sa týka výberu druhov, v neskoršej jeseni voľte už len druhy odolné voči chladu, napríklad ozimnú pšenicu, repku, viku. Porast, ktorý ste vysiali v lete, s nástupom prvých mrazov zmrzne. Môžete ho do pôdy zapracovať alebo nechať po čas celej zimy na povrchu ako nástielku a zapracovať ho až na jar. Stihnite to však minimálne štyri týždne pred jarnou sejbou. So zapracovaním rastlinných zvyškov vám pomôžu rýľovacie vidly.

Všeobecne sa za najhodnotnejšie a najvhodnejšie považujú rastliny z čeľade bôbovitých (Fabaceae). Sú to napríklad vika, hrach, bôb, lupína. Tieto vďaka baktériám na koreňoch viažu dusík a odovzdávajú ho naspäť do pôdy. Myslite však na to, že po bôbovitých druhoch by ste nemali na rovnaké miesto na jar siať strukoviny a listovú zeleninu. Po repke a horčici, ktoré patria do čeľade kapustovitých (Brassicaceae), zase nesaďte hlúboviny. Toto pravidlo platí i v prípade, že sejete rastliny určené na zelené hnojenie po zbere úrody. Pred samotným vysievaním zeleného hnojenia by ste teda mali mať už vopred naplánované, kde a akú plodinu budete siať či sadiť (samozrejme, ideálne podľa osevného plánu). Takisto nesmiete siať rastliny zeleného hnojenia na hriadky po plodinách rovnakej čeľade (napríklad repku na hriadku, kde ste pestovali kapustu).

Vedeli ste, že facélia je v našich podmienkach univerzálnou rastlinou na zelené hnojenie, pretože nie je príbuzná so žiadnymi inými bežne pestovanými plodinami? Nie je naším pôvodným druhom, preto ju môžete bez problémov vysiať s cieľom zeleného hnojenia či prilákania opeľovačov na akúkoľvek hriadku aj viac rokov po sebe.

Na malú plochu sú ideálne zmesi zeleného hnojenia (tzv. miešanky) obsahujúce facéliu a pohánku. Vhodné je meniť osivo zeleného hnojenia každý rok. Do osiva však môžete pokojne zamiešať i semienka slnečnice, boráka, aksamietnice, nechtíka, slezu. Okrem výhod zeleného hnojenia si tak zároveň pozberáte kvety do vázy či liečivé bylinky.

Pôdu zbavte všetkých pozberových zvyškov a odstráňte buriny. Zvlášť si dajte záležať na burinách, ktoré majú koreňové výbežky a poplazy. Pôdu skyprite, urovnajte a husto vysejte zvolené osivo. Jemne ho zapracujte do pôdy hrabľami, rovnomerne utlačte doskou alebo motykou a v prípade suchého počasia plochu zavlažujte jemným prúdom vody tak, aby ste nevyplavili semená.

Rastliny zeleného hnojenia podľa typu pôdy

• ľahká: hrach, vika, lupína, komonica, ďatelina purpurová

• stredne ťažká: pohánka, repka, horčica, ďatelina, vika, sója, bôb

• ťažká: horčica, vika, hrach

Pred dozretím semien rastliny pokoste, prípadne polámte hrabľami alebo lopatou a posekajte napríklad rýľom na menšie časti. Čím menšie budú jednotlivé časti, tým rýchlejšie sa rastliny v pôde rozložia. Celú plochu nechajte 1-2 dni zvädnúť. Zapracovanie čerstvej hmoty by znamenalo vznik kvasenia a s tým spojený vznik plesní a húb. Pozor, nesmie uschnúť! Následne môžete celú biomasu zapracovať do pôdy do hĺbky maximálne 25 cm. Čim je pôda ťažšia, tým plytšie.

Ďalším spôsobom je nechať zelenú hmotu na povrchu pôdy a prikryť ju slamou. Tento variant sa používa, ak sejete osivo v lete, prípadne na jeseň. V zime sa časť masy rozloží, nerozloženú časť spolu so slamou na jar z plochy jednoducho zhrabete a dáte do kompostéra. Pamätajte na to, že medzi zapracovaním zeleného hnojenia do pôdy a sejbou by mali uplynúť štyri týždne. Takto pripravená pôda je ideálna na výsadbu a vysievanie zeleniny prvej a druhej trate, teda plodovej zeleniny, hlúbovín, zeleru.

<ul>
<li>Horčica biela: medonosná, odolná voči chladu, vysievajte od apríla do septembra</li>
<li>Pohánka jedlá: medonosná, ozdravuje pôdu, výborne potláča burinu, sejte v lete hlavne po strukovinách</li>
<li>Facélia vratičolistá: medonosná, ozdravuje pôdu a zamedzuje výskytu háďatok, vhodná ako predplodina pre všetku bežne pestovanú zeleninu, sejte do polovice septembra na všetky typy pôd</li>
<li>Vika huňatá: ozimina, ktorá sa môže na rovnaké miesto siať viac rokov po sebe, sejte v polovici až koncom septembra</li>
<li>Repka ozimná: odolná voči chladu, chráni pôdu pred mrazom, sejte do polovice októbra</li>
</ul>

Vylepšite si pôdu v záhrade zeleným hnojením! Ešte je čas na vysievanie

Marcela Šišoláková

Autor článku

Marcela Šišoláková

Plus TV

Stolový kalendár s lunárom pre všetkých záhradkárov práve mieri do predaja

LUNÁRNY KALENDÁR pre záhradkárov | 9. – 15. DECEMBER

Posledný tohtoročný Záhradkár špeciál je práve v predaji!

Výber pre vás