Zábava bez ZÁBRAN: Unikátne masky, tance a nečakané zvyky SLOVENSKÝCH OBCÍ

V širšom zmysle slova sa fašiangami nazývalo obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Dĺžka ich trvania sa riadila dátumom Veľkej noci, čo je pohyblivý sviatok, takže fašiangy mávali z roka na rok inú dĺžku. Hovorilo sa o dlhom a krátkom fašiangu a zároveň sa žartovne dodávalo, že v krátkom fašiangu sa vydá každá dievka, zatiaľ čo v dlhom len tie krajšie, lebo mládenci budú mať dosť času na vyberanie.

Po fašiangoch nasledoval prvý deň štyridsaťdňového pôstu, Popolcová (Škaredá) streda. V minulosti platilo, že od Popolcovej stredy do Veľkej noci sa nekonali svadobné veselia ani zábavy a muziky. Pravda, od Veľkej noci až do neskorej jesene bolo na poli veľa práce a v advente sa opäť dodržiaval pôst, takže nečudo, že práve obdobie fašiangov bolo veľmi vhodné na usporadúvanie zábav a svadieb. Na poli ešte nebolo takej súrnej roboty, a tak sa na fašiangy sústredilo na dedine maximum zábav, veselia, muzík a fašiangových obchôdzok, mladí i starší mali možnosť vytancovať a vyspievať sa do sýtosti.

V užšom zmysle slova sa fašiangami nazývali posledné tri dni pred Popolcovou stredou – fašiangová nedeľa, fašiangový pondelok a fašiangový utorok. Tieto tri dni sa nazývali na Slovensku aj „posledný fašiang“ a oslavovali sa spevom, tancom, dobrým jedlom všeličím vhodným na zvlaženie hrdla. Sám názov „fašiangy“ má súvis so stredovekými podobami nemeckého slova "fasching" s pôvodným významom „posledné napitie,“ teda posledná možnosť vypiť si alkoholický nápoj.

Fašiangové zvyky na Slovensku tvoria priam neprebernú paletu najrozličnejších, zábavne ladených obradov, sprievodov a stretnutí dedinského spoločenstva. V niektorých obciach na Slovensku (napríklad na Hornej Nitre) sa fašiangom dokonca vravelo Bakusove dni (podľa boha Bakcha alebo Dionýza, antického symbolu nespútaného hodovania, pitia vína a zábavy). V popredí pozornosti najmä mladých ľudí v tom čase bývali fašiangové sprievody (niekde nazývané sprievody maškár). Účastníci takéhoto sprievodu mali v duchu dávnych karnevalových tradícií možnosť prekročiť nejedno tabu, správať sa takým spôsobom a používať také slová a gestá, ktoré spoločenstvo v bežnom živote netolerovalo. Fašiangové sprievody v maskách uvoľnili lavínu veselia, smiechu, bláznivých komických situácií, ktoré plnili dôležité poslanie ako forma duševnej hygieny, ktorej potreba je zakotvená v mimoriadne hlbokých vrstvách nášho duchovného bytia. Potreba aspoň na pár chvíľ uvoľniť putá obyčajnosti, zdvihnúť stavidlá spontánneho správania, v každodennom živote potláčaného, je trvalou potrebou človeka. Maska a možnosť prestrojenia zohráva veľkú spoločensko - psychologickú úlohu aj v súčasnom živote. Potvrdzuje to okrem iného aj neklesajúca obľuba fašiangových podujatí.

Fašiangové sprievody mali na Slovensku rozličné podoby, líšili sa počtom masiek, spôsobmi maskovania, organizáciou sprievodu a obsahovou náplňou (piesne, tance, medzihry). Pokiaľ ide o masky (maškary), vo fašiangových obchôdzkach prevládali zvieracie. Ich používanie sa pokladá za najstaršie. Obsahom týchto obchôdzok bola totiž vo veľkej miere symbolika roľníckej práce a motívy spojených s plodnosťou. Vo fašiangových sprievodoch vystupovalo veľa postáv, ktorých pôvod súvisí s prebúdzaním zeme po zime (tradícia prikazovala, aby sa niektoré maškary občas pováľali po zemi, čo sa môže chápať ako znamenať nadviazanie kontaktu s ňou). Maska turoň jednoznačne vyzdvihovala symbolizovala silu a plodnosť tura, mohutného zvieraťa, ktoré už u nás dávno vyhynulo. Bola to býčia hlava so zvoncami na rohoch a papuľou, chriapou, ktorá sa dala otvárať a zatvárať. Niesol ju muž prikrytý plachtou alebo kožušinou.

Medzi rozšírené a obľúbené masky patril medveď. Predpokladáme, že mal byť stelesnením kultu plodivej sily – kratofónie. Medveď ako nezdomácnené, divé zviera s drsným kožuchom vzbudzoval úzkosť, ale zároveň aj úctu. Korene tejto masky siahajú ešte do predkresťanského obdobia. Mládenec alebo muž sa prezliekol do kožucha so srsťou navrch. Masku medveďa niekde vytvorili aj tak, že chlapa obtočili „nahusto“ povrieslami a na tvár mu navliekli kuklu, ktorá zakrývala celú tvár. Najčastejšie to bola priliehavá kapucňa z baranej kože so srsťou naruby. Mala otvory na oči a ústa. Povrieslová maska bola obyčajne jednorazová, hoci jej zhotovenie dalo veľa práce. Preto ju postupne nahradzovali maskou z trvanlivejšieho materiálu. Medveďa viedli na retiazke a on smiešne tancoval a strašil deti. Vystrájanie maškár vťahovalo do hier a zábavy aj divákov.

Ďalšiu masku predstavovali mládenci prezlečení za vlka (maska sa vyskytovala zriedkavejšie a jej opis sa nezachoval) a čerta. Maska čerta je kresťanská verzia pohanského démona zla, ktorého starí Slovania nazývali bes. Čert dobiedzal do ostatných fašiangovníkov, štípal dievčatá a ženy, strašil deti. Mal oblečený dlhý kožuch z baranej srsti naruby, vzadu s chvostom z čiernej látky alebo z povriesla či z hrachoviny, ktorým bol aj opásaný. Z brady na začiernenej tvári mu visel prilepený dlhý červený jazyk z papiera alebo červenej látky. Na hlave mal baranicu naruby s pripevnenými látkovými rohami. Niekedy mal v ruke drevené vidly, ktorými žartovne poštuchával divákov. Maškary sprevádzali muzikanti. Najčastejšie šlo o klarinet, veľký bubon, trúbku a harmoniku heligónku.

Na veľkej časti slovenského územia vyvrcholili fašiangy v utorok pred polnocou obradom známym ako pochovávanie basy. Šlo o žartovný pohreb basy (a vlastne muziky a zábavy), ktorá v čase pôstu už nemala zaznieť. Mládenci položili basu na stôl medzi horiace sviece a spievali pri nej žartovnú pieseň. Pri pochovávaní basy mládenci nad ňou lamentovali, vykladali a oplakávali ju – najmä hlavný vykladač pospomínal všetky jej dobré i zlé vlastnosti a pri jeho dlhom rečnení zo zástupu občas zaznievali upozornenia ako: „Maru si neber, lebo nevie variť.“ „Anču si neber, lebo nevie šiť“. „Katu si neber, lebo nevie gazdovať“. Hlavný vykladač často svojimi vtipnými replikami pri „lamentácii“ vyvolával medzi prítomnými hromové výbuchy smiechu. Po obrade pochovania basy, všetko stíchlo, pretože v utorok po polnoci nastávalo pôstne obdobie začínajúce sa Popolcovou stredou.

Počuli ste už náš podcast? V každej epizóde vám prezradíme praktické tipy do záhrady a poskytneme zaujímavé rozhovory s odborníkmi.