Zabudnite na pokrútené korene MRKVY! Odborník radí, ako na podzemných BANDITOV

Opäť sa musíte zamerať na pôdu, v ktorej prežívajú škodce, či už v larválnom, alebo dospelom štádiu. Na ich redukciu vám poslúžia práve parazitické háďatka. Na to, aby ste ich správne použili, je potrebné poznať škodce a ich vývin počas roka.

Vŕtavka mrkvová (Psila rosae) poškodzuje mladé rastliny, tie po napadnutí žltnú a  odumierajú. Larvy muchy spozorujete aj na povrchu kolovitého koreňa mrkvy, do ktorého prenikajú a vyžierajú v  nich nepravidelné chodbičky. Pokožka rastlín bezprostredne nad chodbičkami býva sfarbená do hrdzavožlta. Pri pestovaní zeleru spoznáte napadnutie tak, že sa buľvy zafarbia dofialova a listy zožltnú.

Bionómia: Kukla prezimuje v pôde a v máji sa liahnu dospelé jedince. Samičky kladú vajíčka koncom mája do pôdy v blízkosti živných rastlín. Larvy prvých instarov obžierajú postranné korienky, od tretieho instaru napádajú kolovitý koreň. Kuklia sa v napadnutých koreňoch alebo v pôde. V auguste sa liahnu dospelé jedince druhej generácie.

Siatica oziminová (Agrotis segetum) patrí medzi významné škodce zeleniny najmä v  suchších oblastiach. Larvy sú holé a dlhé až 5 cm. V noci skeletujú listy, tvoria v nich okienka, neskôr žerú po okrajoch, pri silnom napadnutí ich zničia celé. Škodia aj na koreňoch, hľuzách, buľvách i cibuliach. Cez deň ich nevidieť, pretože sú ukryté pod povrchom pôdy. Poškodzujú najmä zeleninu z priameho výsevu koncom leta, ale tiež obilniny (pšenica, raž, jačmeň), kukuricu, sóju, mak, slnečnicu, baklažán, zemiaky, repu, hrach, tekvicu, šalát, špenát, vinič, mladé ovocné stromy a kry.

Bionómia: Siatice majú do roka dve generácie. Larvy prezimujú v  pôde a  skoro na jar obnovujú živný žer. Nedospelé jedince uhynú počas zimy. Kuklia sa koncom augusta pod povrchom pôdy a  v  máji sa liahnu motýle, ktoré lietajú až do konca septembra. Samičky kladú vajíčka v skupinách na rastliny alebo na povrch pôdy. Po desiatich dňoch sa liahnu larvy, ktoré škodia od mája do júla.

Medvedík obyčajný (Gryllotalpa gryllotalpa) je jedným z  našich najväčších druhov hmyzu. Jeho telo je veľké 4 až 6 cm a na prvý pohľad pripomína raka. Je pokrytý hustými chĺpkami a predné nohy majú tvar lopatiek, ktoré pripomínajú krtka. Hoci predné krídla nie sú schopné letu, zadné mu to trochu umožňujú. Patrí medzi nočné živočíchy, ktoré ničia korene rastlín neúmyselne pri budovaní tunelov a larválnych nôr. Škody spôsobuje na zelenine, najmä na mrkve, kapuste, uhorkách, tekviciach, rajčiakoch a strukovinách. Najviac mu chutí humus, dužinaté časti rastlín, larvy hmyzu a dážďovky.

Bionómia: Medvedíky sa vyvíjajú cez 5 instarov a v čase tretieho prezimovávajú. Larvy ukryté hlboko v zemi sa na jar menia na dospelé jedince. V  jarnom období samičky prehrýzajú korene rastlín, čím spôsobujú škody. Po oplodnení kladú vajíčka do hniezda, pričom rastliny, ktoré sa nad hniezdom nachádzajú, odumierajú. Larvy zostávajú v  hniezde dve liahnutia, potom sa rozptýlia do okolia. Škodca má jednu generáciu do roka. Vyhľadávajú hlboké pôdy bohaté na humus. Obľubujú teplé lôžka a miesta s nízkym obsahom povrchovej vody, ale s vyššou hladinou podzemnej vody.

Larvy kvetárky cibuľovej (Delia antiqua) spôsobujú škody vnútorným žerom na tkanivách okrasných cibuľovín, cesnaku, póru a cibule. Napadnuté rastliny postupne vädnú, hnijú a odumierajú. Listy sa krútia a vädnú. Poškodené listové krčky cibule hnijú, pričom vnútri sa nachádzajú žltobiele larvy múch dlhé asi 8 mm. Dospelé jedince sú veľké ako mucha domáca, ale lietajú pomaly a dajú sa ľahko chytiť.

Bionómia: Kvetárka prezimuje v  kukle a  muchy sa liahnu na jar. Má 2 až 3 generácie za rok. Vajíčka kladie na základy rastlín a okolitú pôdu. Viac ohrozené sú priamo zasiate porasty cibule. Druhá generácia lieta v júni a júli. Najškodlivejšie sú larvy prvej generácie.

Kvetárka všežravá (Delia platura) je dvojkrídly hmyz z čeľade muchovitých. Vyskytuje sa na rastlinách v podobe 8 mm dlhých muších lariev. Ničí klíčiace rastliny, ktoré vyžiera. Poškodené listy, vegetačné vrcholy a mladé rastliny hnednú a odumierajú. Medzi hostiteľské rastliny patrí fazuľa, uhorka, rajčiaky, špenát, hrach a  kapusta. V oblastiach s  dlhodobým výskytom kapustovitých rastlín spôsobuje pravidelne značné škody najmä na karfiole, kapuste bielej na skladovanie a reďkovkách.

Bionómia: Prezimuje kukla v  pôde. V  klimaticky vhodných oblastiach je potrebné počítať s tromi prekrývajúcimi sa generáciami. Dospelí jedinci sa objavujú v máji, júni až júli a v septembri až októbri. Samička kladie až 90 vajíčok do čerstvo spracovanej pôdy, na semená alebo do ich blízkosti, prípadne na klíčiace rastliny. Po 3 až 4 týždňoch sa vyliahne ďalšia generácia dospelých jedincov.

Háďatká rodu Steinernema carpocapsae a Steinernema feltiae v  produkte Nemacare môžete aplikovať zálievkou alebo postrekom. Aktívne vyhľadávajú larvy hostiteľských druhov škodcov, napádajú a  parazitujú na nich. Infikované larvy do štyroch dní po parazitácii hynú a prebieha v nich vývoj ďalšej generácie.

Približne po dvoch týždňoch si namnožené háďatká hľadajú nového hostiteľa. Nemacare je najúčinnejší pri teplotách pôdy od 15 do 25  °C a  na navlhčenom povrchu. Po aplikácii pôdu opäť zalejte alebo postriekajte tak, aby sa háďatká z  listov splavili do pôdy. Pôdu je potrebné udržiavať vlhkú počas 3 až 4 týždňov.