Zelené HNOJENIE: Čo možno v SEPTEMBRI vysiať na voľné hriadky?

Spôsob zlepšovania kvality pôdy, ktorý už dlhšie existuje a slúži na obohatenie pôdy živinami, nie je celkom neznámy. Táto metóda nie je priamym hnojením. Na dodanie potrebných látok na ďalšie pestovanie používa rastliny s rozvinutým koreňovým systémom, ako je facélia, horčica, žerucha, vika, repka, lucerna a iné. Tieto rastliny pridávajú dusík do pôdy a zlepšujú jej štruktúru, čím ju zúrodňujú. Keď sa zelená biomasa zapracuje do pôdy, slúži ako potrava pre pôdne organizmy, ktoré následne obohacujú pôdu o humus. Celkovo je teda zelené hnojenie efektívny a cenovo dostupný spôsob, ako zlepšiť kvalitu pôdy a zvýšiť jej úrodnosť.

Na zelené hnojenie sa používajú rastliny s rýchlym rastom, čo vám umožní vysievať ich nielen na jar (od marca), ale aj po zbere úrody od júla až do neskorej jesene (do polovice októbra). Pre výsev v auguste alebo septembri neexistujú prakticky žiadne obmedzenia pre výber druhov. Ale keď sa blíži neskorá jeseň, vyberte si druhy, ktoré sú odolné proti chladu, ako je napríklad ozimná pšenica, repka, vika.
Porast, ktorý ste zasiali v lete, bude zamrznutý pri prvých mrazoch. Po skosení ho môžete do pôdy zapracovať alebo ho nechať na povrchu ako nástielku počas celej zimy a zapracovať ho až na jar. Ak chcete hnojenie čo najefektívnejšie, odporúča sa zapracovanie rastlinných zvyškov do pôdy štyri týždne pred jarnou sejbou. Rýľovacie vidly sú na to najvhodnejším nástrojom.

Medzi najcennejšie a najvhodnejšie rastliny na zelené hnojenie patria druhy z čeľade bôbovitých (Fabaceae), napríklad vika, hrach, bôb a lupína. Tieto rastliny majú na svojich koreňoch baktérie, ktoré viažu dusík a vrátia ho späť do pôdy. Okrem toho, spolu s horčicou, pohánkou a facéliou, dokážu viazať fosfor, draslík a vápnik, čím obohacujú pôdu o tieto dôležité živiny.
Po bôbovitých druhoch (ako vika, hrach) nesejte na jar na hriadku iné strukoviny alebo listovú zeleninu. Podobne po repke a horčici z čeľade kapustovitých (Brassicaceae) by ste nemali sadiť hlbokokorenné plodiny. To isté platí, aj keď sa po zbere úrody rozhodnete siať rastliny určené na zelené hnojenie. Takisto sa nesmie vysievať zelené hnojenie na hriadky po plodinách rovnakej čeľade (napríklad nesaďte repku na hriadku, kde ste pestovali kapustu).

Miešanky zeleného hnojenia obsahujúce facéliu a pohánku sú ideálne na malé plochy. Je dobré meniť osivo zeleného hnojenia každý rok. Do osiva môžete bez problémov pridať aj semienka slnečnice, boráka, aksamietnice, nechtíka a slezu. Týmto spôsobom si navyše môžete nazberať kvety do vázy alebo pestovať liečivé bylinky.

Rastliny na zelené hnojenie vysievajte na prázdne hriadky po zbere zeleniny, do pôdy, ktorú potrebujete zúrodniť alebo zlepšiť jej štruktúru. Zelené hnojenie sa využíva i na plochách, kde sa dlho pestovala monokultúra, prípadne na miestach, kde sa vo veľkej miere vyskytol v poraste škodca. Vhodnými sú i vinice či ovocné sady. Tu sa využívajú zmesi, ktoré zároveň prilákajú opeľovače a tým sa zvýši opelenie rastlín.

Základom dopestovania zdravej a chutnej úrody je bezpochyby úrodná a vitálna pôda. Tento stav najjednoduchšie dosiahnete pomocou zeleného hnojenia. Nemusíte zakladať kompost a čakať na jeho vyzretie ani zháňať ťažko dostupný maštaľný hnoj či vyrábať hnojivové zálievky. Rastliny len jednoducho vysejete a po 40 až 50 dňoch zapravíte do pôdy.

Jesenné hnojenie pôdy je jednou zo základných povinností záhradkára. Ako ju udržať zdravú a v dobrej kondícii sa môžete dozvedieť aj na webinári permakultúrnej dizajnérky Zuzany Matúšovej.