Ak zistíte, aký typ pôdy máte, zaručíte si úspech pri pestovaní!

Pôda najčastejšie vzniká zvetrávaním materskej horniny. Je obohatená o organické zložky, čím sa vytvá­ rajú vhodné podmienky na rast rastlín. Pritom jeden centimeter pôdy sa prirodzeným spôsobom tvorí až sto rokov. Necitlivým zaobchádzaním, teda najmä kon­ venčným poľnohospodárstvom, z každého hektára ročne zmiz­ne pôsobením erózie až 20 ton pôdy. Dá sa tomu zabrániť.

Piesočnatá pôda je ľahká a priepustná. Pre vysoký obsah piesku je sypká a nemožno ju tvarovať v ruke. Jej nevýhodou je, že nezadržiava vodu a ľahko prichádza o živiny. Preto nie je vhodná na pestovanie plo­dín prvej trate. Na jar sa však rýchlo zohreje, čo je výhodné pre skoré sejby. Hodí sa aj na pestovanie koreňovej zeleniny, hlavne mrkvy a petržlenu, ktoré tvoria pekné rovné korene.

V ílovitej pôde sa nachádza­jú častice ílu, mikroskopické doštičky, ktoré sa o seba ľahko prilepia, a tým vznikne hmota držiaca tvar. Takúto pôdu spo­znáte jednoducho podľa toho, že ju možno ľahko tvarovať v ruke. Veľmi dobre drží vodu a s ňou aj živiny, ale je veľmi hutná, má malý obsah vzduchu a pre väčšinu rastlín je neprí­pustná. Navyše sa veľmi poma­ly zohrieva, preto treba s prvým jarným siatím trochu počkať.

Hlinitá pôda obsahuje vyváže­ný pomer vody a vzduchu, preto je na pestovanie najvhodnejšia. Po daždi dostatočne dlho zadrží vlahu a s ňou aj živiny dostupné rastlinám. Je vzdušná, nelepí sa ako ílová pôda a dobre sa obrá­ba. Je vhodná pre väčšinu bež­ne pestovaných druhov.