BZDOCHY boli túto sezónu doslova všade! Ako sa ich zbaviť?

„Životný cyklus škodcov je ovplyvnený klimatickými podmienkami, ktoré výrazne limitujú rozšírenie, populačnú dynamiku, infekčný tlak a celkový výskyt väčšiny škodcov. Vyššie teploty a skorší nástup vegetačnej sezóny môže podporiť pohyblivosť a ich lokálne šírenie,“ konštatuje Ing. Ján TANCIK, PhD. z prvej rastlinolekárskej služby Ecophyta v Nitre. Tento rok mnohých záhradkárov prekvapil hromadný výskyt bzdochy zeleninovej a mramorovanej.

Tento kozmopolitný druh sa vyskytuje skoro na všetkých kontinentoch medzi 45. rovnobežkou severnej a južnej zemepisnej šírky. Predpokladá sa, že pochádza zo Stredomoria alebo východnej Afriky (Etiópia). Do polovice 20. storočia bola bzdocha zeleninová (Nezara viridula) prítomná v Európe len v Stredomorí, vplyvom globálneho otepľovania sa postupne rozšírila do severnejších území. U nás bola prvýkrát zaznamenaná v roku 2014 v Štúrove.

Vyciciava šťavy zo všetkých nadzemných častí a prenáša aj hubové choroby. Preferuje plody v čase dozrievania a mladé výhony. Na napadnutých plodoch sa tvoria najprv bledé, neskôr hnedé až čierne škvrny. Plody majú spomalený rast, sú bledé, často deformované, nadobúdajú nepríjemný zápach a predčasne opadávajú.

Najčastejšie škodí rastlinám z čeľade bôbovitých, a to predovšetkým sóji. Spozorovať ju môžete aj na kapustovej zelenine, paprike, rajčiakoch, zemiakoch, na poľných plodinách (kukurica, slnečnica, tabak), ovocinách (citrusy, broskyne, maliny) i na okrasných rastlinách.

Pochádza z východnej Ázie. Koncom 90. rokov 20. storočia bola privezená do USA a už o 10 rokov sa tam stala ekonomicky významným škodcom. Bzdocha mramorovaná (Halyomorpha halys) bola v Európe prvýkrát zaznamenaná v Lichtenštajnsku v roku 2004, u nás na jeseň 2016 v Štúrove.

Imága vyciciavajú šťavu z plodov a larvy z listov a listových stopiek. Na listoch vznikajú okrúhle škvrny v priemere 3 mm. Poškodené plody majú najskôr na povrchu nekrotické škvrny a priehlbiny, pri silnejšom napadnutí môžu úplne zničiť úrodu. Aj tento druh je prenášačom patogénov.

Škodí na ovocí, zelenine (paprika, rajčiak, tekvice, kapustoviny), poľných (cukrová kukurica) i okrasných rastlinách.

V čom spočíva biologická a chemická ochrana? Čítajte na ďalšej strane...

Ako účinné sa ukázali prípravky na báze ílu a mydla. Prírodnými nepriateľmi sú muchy z čeľade Tachinidae (Trichopoda pilipes a T. pennipes). Samičky týchto múch nakladú vajíčka na telo dospelých jedincov bzdôch, vyliahnuté larvy sa vžierajú do tela a parazitujú.

Je náročná, lebo prvé tri instary lariev nie je ľahké spozorovať a dospelý jedinec sa na hostiteľských rastlinách živí vo fáze dozrievania, keď sa už použitie insekticídov neodporúča. Navyše na Slovensku nie je registrovaný žiaden prípravok. V Európe sa používajú kontaktné insekticídy najmä zo skupiny piretroidov a neonikotinoidov.