Opäť sklamaní z nízkej úrody? Na príčine môže byť pôda, ktorú treba vylepšiť

Piesočnatú pôdu spoznáte jednoducho. Je sypká, nedrží pohromade, ešte aj keď je mokrá, rozpadáva sa. Nedokáže dlhý čas udržať vodu ani živiny. Rýchlo vysychá a zohrieva sa. Jej presným opakom je ílovitá pôda. Ťažká a hutná štruktúra sa považuje za nevhodnú pre rastliny, lebo naproti piesočnatej veľmi dobre púta molekuly vody, vysychá pomaly a dlho. V takejto pôde sa darí menšiemu počtu druhov rastlín. Navyše sa ľahko utlačí. Či ju máte v záhrade, zistíte jednoducho, uchopte ju do hrsti a stlačte, ak drží tvar, ide o ílovitú pôdu. 

Úrodnosť pôd je vo všeobecnosti ovplyvnená množstvom živín, pôdnym vzduchom, množstvom organických látok v pôde a mikroorganizmami. Ílovité pôdy v zásade patria k ťažkým pôdam, ktoré vzhľadom na ich štruktúru treba jednoznačne upravovať z viacerých hľadísk. Keďže ide o ťažkú pôdu, treba ju prevzdušňovať a zlepšiť tým jej textúru. Na tento účel sú veľmi vhodným riešením pôdne zlepšovače známe ako kondicionéry. Druhým hľadiskom sú organické látky, ktoré sú obsiahnuté v pôde, v istom stupni mineralizácie, a potom následné množstvo mikroorganizmov, ktoré priamo súvisí s rozkladom organickej hmoty. Aby sme si mohli zúrodňovanie ílovitých pôd trochu zjednodušiť, veľmi dobrým riešením je zapravenie organických hnojív do pôdy. Za vhodné na tento účel považujeme maštaľný hnoj, zelené hnojenie a veľmi dobrým riešením je kompost, ktorý je vhodný aj na zušľachtenie a zúrodnenie piesočnatých pôd.

Vhodnú štruktúru pri ílovitých pôdach možno zabezpečiť nielen mechanickou činnosťou (kyprenie, orba atď.), ale aj využitím spomínaných kondicionérov. Ide o materiály, ktoré sú svojím pôvodom a tvarom schopné udržiavať pôdu vzdušnejšiu a kyprejšiu a tiež ju obohacovať o niektoré živiny. Taktiež regulujú vodný režim rastlín, zabezpečujú efektívnejšie hospodárenie s vodou. Pôsobia proti acidifikácii (prekysleniu) pôdy a zlepšujú pôdnu štruktúru, čo sa prejavuje v prevzdušnení a vo zvýšení pôdnej úrodnosti. Sú to pomocné látky minerálneho pôvodu ako keramzit, liadrain, perlit, vermikulit, alebo drvené horniny ako spongilit, resp. opuky, pemza či zeolit. Všetko sú to kameninové drviny s určitou veľkosťou častíc. Dajú sa bežne kúpiť a použiť či už na úpravu pôdy, alebo napríklad pri stavbe strešnej záhrady. Pôdu vyľahčujú ekologickou cestou. Môžete ich použiť aj pri výrobe vlastného substrátu, ktorý tak umožní lepší rast koreňom, odvedie prebytočnú vodu.

Je veľmi známe a možno povedať aj najpoužívanejšie organické hnojivo. Obsahuje uhlíkaté a dusíkaté látky, ktoré rozkladom poskytujú rastlinám potrebný oxid uhličitý na ďalšie chemické procesy a dôležité mikroorganizmy ovplyvňujúce biologickú činnosť pôd. Maštaľný hnoj sa používa k plodinám s dlhším vegetačným obdobím, ktoré sú náročné na množstvo živín a organickú hmotu. Ide hlavne o okopaniny, teda zemiaky, a zo zeleniny najmä o hlúboviny a plodovú zeleninu, vhodný je tiež pre vinice a ovocné sady. Samozrejme, je dôležité dodržať správnu agrotechniku aplikácie maštaľného hnoja a dávku. Tá je však vzhľadom na pestovanú plodinu odlišná. Najnáročnejšia je zelenina, menej náročné sú okopaniny.

Ďalším typom organického hnojiva vhodného na účely zúrodňovania pôd sú komposty. Komposty sú zmesami buď iba organických látok, alebo organických látok a minerálnych látok, ktoré prešli človekom riadenými procesmi rozkladu a syntézy.

Použitie kompostov je závislé od ich parametrov. Väčšinou sa využívajú v dávkach zhodných s dávkami maštaľného hnoja, ale využitie živín v porovnaní s maštaľným hnojom je nižšie, krátkodobejšie, avšak pozitívny vplyv na fyzikálne, chemické a biologické parametre pôdy je dlhodobejší. Preto jedným z pozitívnych účinkov kompostov na pôdnu štruktúru je ten, že z hľadiska svojho vplyvu je vhodný nielen na ťažké ílovité pôdy, ale aj ľahké piesočnaté pôdy.

Zelené hnojenie podporuje biologickú aktivitu pôdy, dôležitú pre zúrodňovací proces, na ktorom sa významne podieľajú pôdne mikroorganizmy. Bohatá mikroflóra je najmä pri pestovaní rastlín z čeľade bôbovitých (ďatelina lúčna, lucerna siata, bôb vlčí, peluška a viky).

Na ťažkých pôdach sa po zelenom hnojení zlepšuje ich obrábateľnosť. Využitie hlboko koreniacich rastlín má v konečnom dôsledku vplyv na využitie živín zo spodných vrstiev pôdneho profilu.

Výber vhodných druhov medziplodín (rastlín na zelené hnojenie) sa zameriava hlavne na letné a strniskové, prípadne ozimné druhy.

V druhej polovici júla je čas vhodný na sejbu hrachu siateho, bôbu obyčajného. V prvej polovici augusta vysievajte viku siatu, pelušku, v druhej polovici mesiaca môže ísť do zeme horčica biela, facélia vratičolistá, reďkev olejná, pohánka obyčajná. Plodiny na zelené hnojenie možno pestovať ako hlavnú plodinu, letnú a strniskovú medziplodinu alebo podplodinu nazývanú podsevová plodina.

Ako hlavná plodina sa zvykne používať vo výnimočných prípadoch – pri zúrodňovacích procesoch na pôdach, ktoré sú piesočnaté, zasolené a devastované, taktiež pri terasovaní pozemkov alebo rigolovaní pôdy, pri zakladaní chmeľníc, vinohradov a ovocných sadov.

Letné medziplodiny sa vysievajú po skoro zberaných plodinách, ako sú okopaniny, zelenina, strukoviny, ďatelina.

Zúrodňovanie pôd je proces náročný nielen na počet zásahov a využitie rôznych materiálov, ale z pohľadu trvania je to proces náročný na čas. Z tohto hľadiska je zušľachťovanie piesočnatých pôd ešte náročnejšie ako práca s ílovitými pôdami, pretože ľahké piesočnaté pôdy sa vyznačujú nedostatkom živín, mikroorganizmov, zle zadržiavajú vlahu, pri silnejších zrážkach hrozí nielen vyplavovanie živín, ktorých je v týchto pôdach aj tak nedostatok. Pri zapracovávaní živín a hnojív do piesočnatej pôdy treba mať na zreteli, že nie všetky živiny sú využité rovnako efektívne ako na iných druhoch pôd, práve pre ich vlastnosti. Preto dôležitú úlohu pri týchto pôdach zohráva organická hmota.

Organická hmota pôsobí v pôde aj ako tmelivo, čiže zvyšuje jej súdržnosť. U nás sa často hovorí o odstraňovaní prísušku, pretože pochopiteľne taký, aký sa často prezentuje, spôsobuje nemalé problémy. Ale prísušok môže byť na mnohých pôdach aj prínosom. A práve v súvislosti s textúrne ľahkými pôdami sa v súčasnosti čoraz viac dostáva do popredia práve podpora tvorby biologického prísušku. Týmto sa znovu dostávame k riešeniu problému cez zvyšovanie obsahu organickej hmoty, tentoraz na jej povrchu, kde podporuje zhutnenie pôdy, čím sa zníži intenzita mineralizácie organických látok v pôde, zabráni odnosu častíc veternou eróziou, zachová časť pôdnej vlahy, ktorá by sa inak vyparila, a tiež sa podporí osídľovanie takýchto ľahkých pôd ďalšími organizmami, čo sa v konečnom dôsledku nepriamo prejaví v náraste celkovej organickej hmoty v pôde. Netreba azda zdôrazňovať, že utlmením procesu mineralizácie nedochádza ani k sprístupňovaniu živín. Ťažké pôdy s nedostatočnými vstupmi organických látok sú obyčajne náchylné aj na zhutňovanie. Kým pri ľahkých piesočnatých pôdach pôsobí organická hmota na zvýšenie ich súdržnosti, na ťažkých ílovitých pôdach ich súdržnosť, naopak, znižuje, čiže pôsobí opačne, ale v obidvoch prípadoch pozitívne. Kým v prípade ľahkých pôd môže byť, prostredníctvom organickej hmoty, podporená tvorba biologického prísušku, v prípade ťažkých pôd môže byť, prostredníctvom nej, zabránené tvorbe fyzikálneho prísušku. V prípade textúrne ľahkých aj ťažkých pôd sa zvyšovaním vstupov organickej hmoty celkovo zlepšujú ich funkčné fyzikálne vlastnosti, ako sú vodný, vzdušný a teplotný režim, hoci sú mechanizmy jej pôsobenia v týchto textúrne odlišných pôdach rozdielne. Ako už bolo spomenuté, jedným variantom z organických hnojív, ktorý pozitívne vplýva nielen na ťažké ílovité, ale aj ľahké piesočnaté pôdy, sú komposty.