Zúrodnite pôdu takto a budete mať paradajky a papriky na rozdávanie!

Je prirodzené, že odumreté rastliny svojou biomasou hnoja pôdu. Deje sa to úplne všade, kde človek nemá kontrolu nad kosením trávy či hrabaním lístia – napríklad v lese. Časti rastlín spadnú na zem, postupne sa rozložia a v spolupráci s pôdnymi organizmami sa stanú súčasťou pôdy. Takáto pôda má nádhernú štruktúru, je plná biomasy, dokáže zadržiavať vodu, je pretkaná mykoríznymi hubami a pôdnym edafónom a nádherne vonia.

V záhradách je pôda často menej úrodná a znehodnotená. Prírodný kolobeh je narušený činnosťou človeka, čo je normálne, keďže ľudia nežijú v lese. Ďalším prípadom sú prirodzene menej úrodné pôdy – ťažké a ílovité či, naopak, veľmi ľahké a priepustné. Na zdravie a stav pôdy v záhrade vás upozornia práve pestované plodiny. Problémy rastlín sú vždy iba odrazom stavu pôdy, v ktorej rastú. Ošetrenie samotných rastlín preto nikdy nemá dlhodobý efekt.

Napodobňovaním prírodných procesov možno kvalitu pôdy rapídne a dlhodobo zlepšiť už za niekoľko sezón. Cielené siatie rastlín, ich kosenie a zapracovanie do pôdy jej dodáva potrebnú biomasu. Prirodzene sa vyberajú také rastliny, aby dovolili človeku používať záhradu na svoj úžitok – pestovanie vybraných plodín a okrasných rastlín.

Zelené hnojenie obohacuje pôdu o biomasu, ktorá je potravou pre pôdny edafón. Ten je dôležitý na sprístupňovanie živín ďalším rast- linám. Biomasa v pôde napomáha zadržiavať vodu. Nadzemné časti rastlín chránia pôdu pred veternou a vodnou eróziou, korene zlepšujú štruktúru pôdy a transportujú živiny z hĺbky na povrch zeme. Stabilizujú povrch pôdy čím zabraňujú zosuvom. Súvislý porast bráni zaburineniu pozemku. Niektoré druhy zeleného hnojenia obohacujú pôdu o dusík, iné ju dokážu dezinfikovať. Kvitnúce, ako napríklad facélia, sú medonosné, iné patria medzi liečivé rastliny. Veľa druhov zeleného hnojenia tvoria jedlé rastliny alebo krmoviny. Kvitnúce druhy lákajú užitočný hmyz a pomáhajú opeliť hlavné plodiny či stromy v sade.