Diana bylinkovými radami dobýva sociálne siete: Toto je podľa nej kráľovná všetkých bylín

Vyznať sa v množstve bylín, ktoré u nás rastú, nie je jednoduché. Preto sa neustále vzdeláva zo zahraničných zdrojov a absolvuje kurzy od profesionálov na Slovensku a v Česku. Otvorene priznáva, že nepozná všetko, čo rastie na našom území, no v okolí jej bydliska ju už nič neprekvapí. Za kráľovnú byliniek považuje žihľavu. Hovorí o nej ako o „superliečivke“.

„Už Mária Terézia povedala, že keby ľudstvo poznalo jej liečivé účinky, nič iné by nepestovalo. Rastie pritom všade a dá sa využiť naslano i nasladko. Semiačka sa môžu konzumovať surové priamo z rastlinky, ich vysušením sa dá zas vyrobiť proteínový prášok. Najlepšie je odložiť ho na zimu a pridávať do omáčok, nátierok, posypať ním polievku, pridať do raňajkových kaší, prípadne do smoothie. Podporuje čistiaci proces tela a celú imunitu,“ sype ako z rukáva všestranné využitie tejto pŕhlivej zelene.

Na svojich seminároch často dáva i návody, ako rozoznať na prvý pohľad veľmi podobné rastliny. Čo si teda zberatelia najčastejšie mýlia? „Kozonohu hostcovú a krkošku voňavú. Listy majú takmer identické, preto pomôckou je, že prvá zo spomínaných rastlín má trojhrannú hladkú stonku a fialový korienok. Zatiaľ čo druhá z nich má stonku chlpatú a korienok hľuznatý. Samozrejme, stále sa nájdu aj takí, ktorí nevedia celkom presne rozoznať medvedí cesnak od konvalinky. V tom prípade stačí ovoňať, listy pošúchať. Cesnakovú vôňu si tak už nikto nepomýli,“ odpovedá.

Poznáte lipkavec mäkký? Určite ste sa s ním aspoň raz v živote stretli, keď sa vám napríklad prilepil na nohavice. Diana ho rada pridáva do nátierok. Obsahuje totiž veľké množstvo vápnika, medi, železa, kremíka a sodíka. Aj na ďatelinu lúčnu má recept. Lístky i kvietky prisype do palacinkového cesta, ktoré robí z pohánkovej múky. Ide o bohatý zdroj bielkovín. Aj vám rastie v záhrade doslova celý koberec zádušníka brečtanovitého? Nevyhadzujte ho. Obsahuje železo i draslík a perfektne ním dochutíte bruschettu.

Všetky spomínané byliny navyše majú v sebe vitamín C. Spracovať ich možno na viacero spôsobov. „Rada z nich robím pestá, lebo si nevyžadujú tepelnú úpravu a soľ, ktorá sa do nich pridáva, je prirodzený konzervant. Prípadne bylinkové maslá. Ďalšou možnosťou je fermentácia so zeleninou. I mrazenie má svoje výhody, ale treba rátať s tým, že rastlinka už stratí svoju štruktúru a je mľandravá. Niektoré zas suším. V tom prípade však dochádza k strate esenciálnych látok. Zo sušených bylín sú dobré čaje. Kto ich nepije, môže si urobiť bylinkový prášok a pridávať do jedla,“ vymenúva, ako to robí v kuchyni ona.

Kým väčšina rodičov má mobil plný fotiek svojich detí, Diana teda v tomto nie je klasická mama. V telefóne má zhruba 20-tisíc fotiek byliniek. Na fotenie rodiny slúži manželov telefón. Milovníčka fytoterapie má aj nejednu fotku ihličnanov, akými sú smreky, jedle či borovice. Takisto sa dajú konzumovať. Bez problémov aj tak, že pri prechádzke lesom si odtrhnete ich mladé výhonky. „Sú svetlozelené a majú príjemnú kyselkavú chuť. V zime z nich pripravujem čaj, lebo obsahujú veľké množstvo vitamínu C.“

Bylinná strava sa Mozolákovcom osvedčila. Neriešia žiadne vážne choroby ani nadváhu. „Môžem zodpovedne povedať, že deti majú dobrú imunitu, antibiotiká ešte nepotrebovali. Keď prídu nejaké neduhy, sú to maximálne sople. Tie však ne­vnímam negatívne. Telo sa prečisťuje a dáva nám najavo, že je čas zastaviť sa. Keď sa pozriem na svoju 70-ročnú mamu, ktorá je vo vitálnej kondícii, vidím, že to má význam,“ tvrdí bylinkárka.