Diana bylinkovými radami dobýva sociálne siete: Toto je podľa nej kráľovná všetkých bylín

Dnes ľuďom na sociálnych sieťach hovorí, ktoré ihličie sa dá jesť, na čo sú dobré semená zo žihľavy a čo obsahuje ďatelina. Lipu, šípky, púpavu, bazu a mnohé ďalšie zbierala ešte malá Dianka na lúkach a v lesoch v okolí Banskej Bystrice. Spolu s mamou tam chodili vždy, keď chceli byliny nasušiť, aby si v zime mohli vypiť zdravý domáci čaj.

„Rodičia ma v tomto smere veľmi ovplyvnili a ja som to preniesla aj do svojej rodiny. Vyrastala som vo vegetariánskej rodine, čo v tom čase vôbec nebolo také zvyčajné ako teraz. Moja mama bola veľmi kreatívna, aby bielkoviny z mäsových výrobkov nahradila rastlinnými zdrojmi. Samozrejme, keď som chodila k starkej v lete na prázdniny, potajme ma kŕmila párkami so slovami, nech si dám aspoň kúsok mäsa, keď to doma nejeme,“ zaspomínala si minulé leto pre týždenník Život.

Aj na králičí perkelt od deda rada spomína, lebo vie, že mäso bolo z poctivého domáceho chovu. Neznamená to, že absolútne nevie, ako chutí mäso. Vie, ale neje ho, jednoducho jej nechutí. Ani ona, ani jej deti, dokonca ani manžel. Ten sem-tam urobí výnimku. „Neviem mäso ani kúpiť, ani ho navariť. Aj deti odmalička mäso odmietajú, keď sa s ním niekde stretnú mimo domu. Keď je príležitosť, muž si raz-dvakrát do roka dá guláš, je mu z neho ťažko a potom má zas pokoj,“ hovorí o skúsenosti s bezmäsitou stravou v ich rodine. Deťom mama balí do školy nielen desiatu, ale aj obed, lebo nie všetky školské jedálne dnes ponúkajú viacero jedál na výber.

Časy, keď bola rodina na cestách a v reštaurácii medzi bezmäsitými jedlami bol len vyprážaný syr, halušky so syrokrémom či palacinky, sú našťastie už minulosťou. Vo väčšine reštaurácií je aj v slovenskej gastronómii z čoho vyberať. No najradšej sa všetci stravujú doma. Každé jedlo totiž obohacujú zmesou divých bylín. Kam na ne chodia? Zhruba 50 ich majú priamo pri dome v záhrade. „To, čo iní vyhadzujú do kompostu, ja pridávam do šalátov, rizota, cestovín. Je to napríklad mrlík biely, žltnica maloúborová či púpava lekárska. Pre niekoho sú to záhradné buriny, v skutočnosti ide o liečivé byliny,“ približuje inak vyštudovaná pedagogička.

Rodáčka z Banskej Bystrice si na Univerzite Mateja Bela vybrala aprobáciu psychológia a pedagogika. Za katedrou však nikdy nestála. Dlhé roky pracovala vo finančnej správe. Posledné obdobie bola na vedúcej pozícii s medzinárodnou pôsobnosťou.

Diana nikdy nebola veľkou fanúšičkou sociálnych sietí a nie je ňou doteraz. Túto možnosť však považuje za perfektný nástroj na šírenie prospešných informácií pre druhých. Inak jej heslo znie: Zahoďte mobil a choďte do prírody. A presne na Instagrame sa to celé začalo. „Suseda ma nahovorila, že by som mohla zverejniť svoje recepty a zaujímavosti o bylinkách. Dlho som váhala, lebo som mala pocit, že to všetci vedia. Kto by si to pozrel, prečítal? Nakoniec som si predsa len pred troma rokmi založila účet. Môj prvý post bol kúsok chleba s nátierkou, ktorý som obsypala kvietkami prvosienky, a napísala som niečo v zmysle, že jar sa dá aj zjesť. Potom som zas odfotila keksíky s pridaním žihľavy, ktoré deťom pečiem už roky, a takto to postupne išlo,“ približuje.

Ani vtedy, ani dnes neponúka klasické recepty, dokonca ľuďom neradí, ktoré bylinky a v akom množstve majú užívať, keď ich niečo bolí, pichne alebo majú zvýšenú teplotu. Chce šíriť osvetu, aby vedeli jednotlivé rastliny v prírode rozpoznať a mali vedomosti o tom, na čo sú dobré a čo obsahujú. „Ukazujem im, že to môže byť aj súčasť bežnej stravy alebo náhrada zeleniny. Kto nemá možnosť vypestovať si šalát v záhrade alebo ho kúpiť z dobrého zdroja, môže si v prírode natrhať bylinky. Treba ich však, samozrejme, poznať. Nie všetko sa dá skonzumovať,“ pokračuje dvojnásobná mama, ktorá deťom pripravuje ďatelinové bonbóny, sedmokráskové nanuky alebo aj žihľavové „raw“ guľôčky.