Petra Števková

Princíp, na základe ktorého bokashi vzniklo, má korene v starovekej Kórei. Práve tam sa zvyšky jedál stali tradičnou metódou obohacovania pôdy. Fungovalo to tak, že do pôdy sa vykopala diera, do ktorej sa hádzali organické zvyšky z kuchyne. Tie sa zahrabali a postupom času začali aj vďaka pôvodným mikroorganizmom v pôde fermentovať.

Bokashi, ako ho poznáme dnes, je inšpirované práve touto kórejskou metódou obohacovania pôdy. Organické zvyšky, ktoré nám zostali z prípravy jedál, sa vkladajú do hermeticky uzatvorenej nádoby. Keďže sa do nádoby nedostáva vzduch, odrezky zo zeleniny, šupky z ovocia a ďalšie zvyšky jedál nezapáchajú.

Do takejto nádoby sa pridáva špeciálna zmes bokashi, ktorá obsahuje mikroorganizmy ako kvasinky, enzymaticky aktívne huby, baktérie bežne vyskytujúce sa v pôde a podobne. Práve tieto mikroorganizmy naštartujú proces fermentácie, čo spôsobuje, že zvyšky nebudú hniť ale kvasiť, čo je úplne iný proces. Nádoba má v spodnej časti kohútik, vďaka ktorému je možné prebytočnú vodu z bokashi vypustiť.

<ul>
<li>bez zápachu</li>
<li>jednoduchosť</li>
<li>spracovanie širšieho odpadu</li>
<li>bezúdržbovosť</li>
<li>vyšší obsah živín</li>
<li>malé rozmery</li>
<li>nevytvára CO2</li>
</ul>

Hlavné výhody bokashi

V bokashi nádobe prebieha proces, ktorý premieňa organický odpad na odpad plný živín. Štruktúra odpadu sa nejak veľmi nemení, je to akoby ste pripravovali klasickú kvasenú kapustu, kde jej konzistencia aj po vykvasení zostáva takmer nezmenená. Výsledkom nie je kompost, ale len obohatený materiál.&nbsp;

Celý tento proces premeny je dokonalejší než klasické kompostovanie, pretože prestup živín, vitamínov a enzýmov je bez akýchkoľvek strát. Pri tomto procese nevzniká CO2. Vzduchotesné veko zabraňuje nepríjemným zápachom, preto je veľmi vhodný na použitie priamo v domácnosti či v kuchyni.

V organických látkach po naočkovaní laktobacilmi sa premieňajú sacharidy na kyselinu mliečnu. Vďaka prebiehajúcej fermentácii sa vstupný odpad konzervuje. Po zapracovaní výsledného produktu do pôdy naň začína pôsobiť vzduch, čo spôsobuje oxidáciu kyseliny mliečnej, a tá sa premieňa na kyselinu pyrohroznovú, ktorá je najjednoduchšou keto-kyselinou.

Hlavný rozdiel medzi kompostovaním a fermentovaním je v tom, že kompostovanie hnije, bokashi kvasí.

Bokashi verzus kompostovanie

Na rozdiel od klasického kompostovania, do ktorého môžete ukladať len nespracované surové zvyšky jedál ako šupky, kávovú usadeninu či škrupiny z vajec, môžete do bokashi okrem toho pridávať aj spracované jedlo, ako napríklad ryžu, melasu, cukor, syry, tuky, cestoviny a niektoré zdroje uvádzajú aj mäso. Výnimkou nie sú ani solené jedlá, čo pri vermikompostovaní neprichádza do úvahy. Ukladanie mäsa a jeho význam pre konečný bokashi produkt je však stále predmetom výskumu, preto sa mu zatiaľ mnohí používatelia bokashi vyhýbajú.&nbsp;

Naopak, do bokashi nepatria veci, ktoré nesú známky prezretia či hniloby. Takéto produkty by neprešli procesom fermentácie a mohli by celý výsledný produkt znehodnotiť.

Výsledná hmota, ktorá je veľmi podobná tej vstupnej je vhodná priamo na zakomponovanie do pôdy bez ďalšej potreby dozrievania. Zachované sú všetky vstupné látky, teda uhlík aj živiny, ktoré následne pôdu obohacujú.&nbsp;

Vďaka bokashi by sme dokázali znížiť množstvo biologického odpadu až o 25 %.

Zníženie množstva odpadu

Okrem samotnej hmoty je výsledkom bokashi, podobne ako pri vermikompostovaní, aj tekutina. Tá vzniká rozpadom fyzických štruktúr, z ktorých sa časť tekutiny uvoľňuje. Pri bežnom používaní predstavuje tekutina 10 % z celkovej hmostnosti bokashi. To však závisí aj od odpadu, ktorý do bokashi budete vkladať. Ak doň dáte uhorku alebo melón, pochopiteľne, ich podiel vody je oproti bežným odpadom vyšší, takže aj výsledný podiel tekutiny bude vyšší.

Niektorí používatelia bokashi využívajú výslednú kyslú tekutinu aj na prírodné čistenie odpadových vôd.

Ekologické čistenie

Voda z bokashi je kyslá, podobne, ako to poznáme pri vode z kvasenej kapusty. Jej využitie nie je rovnaké ako pri dážďovkovom čaji, ktorý poznáme z vermikompostovania. Najefektívnejšie využitie bokashi tekutiny je, ak ju hneď po vypustení zapracujete do pôdy, čím sa všetky dôležité látky dostanú priamo do ekosystému. V prípade zriedenia začne kyselina mliečna skôr oxidovať a tým sa stáva bokashi tekutina pre rastliny menej koncentrovaná, tým aj viac bezpečná.&nbsp;

Prečo je bokashi lepšie než kompostovanie? Menej zápachu, žiadne dážďovky a viac živín!

Výber pre vás

Prečo je bokashi lepšie než kompostovanie? Menej zápachu, žiadne dážďovky a viac živín!

Súvisiace články

Časť I: Všetko, čo potrebujete vedieť o kompostovaní!

VIDEO: Vyrobte si kimchi – najzdravšiu kvasenú pochúťku z Kórei

Kimchi: zdravá kórejská pochúťka z kvasenej čínskej kapusty

Časť III: Všetko, čo potrebujete vedieť o kompostovaní!

Kompostovať sa dá aj v byte! Všetko o vermikompostovaní

Časť II: Všetko, čo potrebujete vedieť o kompostovaní!

Spravte na jar toto, budete mať záhradu plnú RAJČIAKOV a PAPRIKY!

7 nezvyčajných druhov zeleniny, o ktorých ste pravdepodobne ani nepočuli

Výber pre vás