Záhradkár

Za inváznu rastlinu sa považuje každý druh, ktorý sa v lokalite alebo regióne prirodzene nevyskytuje, do prostredia bol zavlečený činnosťou človeka, či už zámernou, alebo náhodnou. Prečo je vlastne rastlina invázna? Podmienky, do ktorých bola prinesená, jej až priveľmi vyhovujú. Je schopná zdravého vývinu, kvitnutia a tvorby životaschopných semien, prípadne vegetatívneho rozmnožovania. Navyše svojím správaním obmedzuje a aj ohrozuje existenciu miestnych druhov. Dokonca je na mieste predpoklad možnej škodlivosti. Či už je to dopad na životné prostredie, alebo ľudské zdravie, môže byť pôvodcom alergií či popálenín pokožky.

<strong><a href="https://www.pluska.sk/izahradkar/okrasna-zahrada/zahony/hladat-jarne-kvety-do-tiena-vysadte-si-tieto-druhy.html">Hľadáte jarné kvety do tieňa? Vysaďte si tieto druhy</a></strong>

Spôsob likvidácie závisí od toho, ako sa invázny druh rozmnožuje. Na vegetatívne sa rozmnožujúce rastliny je vhodné použiť kombináciu mechanického a chemického spôsobu v dvoch fázach. Prvá pozostáva z pokosenia a následného postreku. Druhá fáza sa vykonáva o osem až desať týždňov neskôr, čo býva približne v júni až auguste. Pre generatívne rozmnožujúce sa druhy z mechanických spôsobov ničenia sa používa pastva, orba, vytrhávanie, orezávanie, prípadne aplikácia postreku v marci až apríli alebo kombinácia ochranných opatrení. To isté platí aj pre druhy rozmnožujúce sa oboma spôsobmi.

Boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum) je veľmi robustný, stonka dosahuje výšku 3 m, hrubá je v priemere 10 cm, listy môžu byť dlhé až 1 m. Kvitne bielymi kvetmi v júni až auguste. V záhradách aj vo voľnej prírode sa nebezpečne rozširuje dvojnažkami, preto by sme mali dbať na likvidovanie koreňov a zabránenie tvorby semien. Jeho šťava pri dotyku s kožou spôsobuje veľké bolestivé pľuzgiere, pripomínajúce popáleniny.

Zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis) a zlatobyľ obrovská (S. gigantea), obe rastú v prérijných oblastiach, na okrajoch ciest a vodných tokov. Sú to vysoké trvalky dosahujúce 1 až 1,5 m. Majú silný plazivý podzemok, ktorým sa veľmi ľahko rozmnožujú. Ani expanzia prostredníctvom semien im nerobí ťažkosti. Kvitnú od júla do septembra drobnými zlatožltými kvetmi usporiadanými v úboroch.

Ďalej medzi invázne rastliny patria tri druhy pohánkovca, a to japonský (Fallopia japonica), český (F. x bohemica) a sachalínsky (F. sachalinensis). Sú to trvalky schopné dosiahnuť výšku až 4 m. Rozmnožujú sa vegetatívne koreňmi siahajúcimi do hĺbky 2 až 3 m. Pri likvidácii rastlín treba dávať pozor na roznesenie pôdy s kúskami životaschopných koreňov. Účinná cesta likvidácie je spásanie dobytkom, ovcami a kozami.

Posledná zo zoznamu inváznych druhov je netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera). Jej domovinou sú Himaláje. Do Európy bola cestovateľmi zavlečená v prvej polovici 19. storočia, keď sa pestovala ako jednoročná okrasná rastlina s krásnou vôňou. Vyhovujú jej vlhké stanovištia, najmä brehy väčších riek. Práve tu vytvára konkurencieschopné porasty pre domáce druhy. Dorastá do výšky 3 m a od júla do októbra kvitne veľkými červeno-fialovými kvetmi. Semená sú uložené v pukajúcich tobolkách, z ktorých sú pod tlakom vystreľované do okolia.

... len 7 g čerstvého podzemka pohánkovca japonského je schopných opätovného rastu?

... k agresívnym inváznym druhom, ktoré osídľujú čoraz väčšie plochy, patrí i topinambur?

... drevitá liana pavinič päťlistý používaný ako zelená stena v záhradách je tiež v zozname inváznych druhov?

... kvety rudbekie strapatej a astry novobelgickej sú súčasťou zoznamu rýchlo a ľahko sa šíriacich rastlín?

Nevítaní hostia: Prečo je vlastne rastlina invázna?

Výber pre vás