Danka Ačová

Veroniky patria do čeľade krtičníkovitých (Scrophulariaceae), do ktorej sa radia napríklad náprstníky, divozely, papuľky či pyšteky.

Väčšine záhonových druhov vyhovuje bežná záhradnícka pôda, najlepšie je priepustná, nevysychavá hlinito-piesočnatá. Nemusí byť veľmi výživná, veroniky nevyžadujú hnojenie, je im skôr na škodu. Stanovište by malo byť slnečné alebo mierne pritienené.

Sú to odolné rastliny, väčšina bez problémov odoláva mrazom až do -34 °C. Rozmnožiť si ich môžete delením trsov v jeseni alebo skoro na jar, prípadne odrezkami, ktoré sa odoberajú na prelome jari a leta. Botanické druhy sa rozmnožujú semenami.

Stredne vysoké druhy tvoria husté trsy. Kvety majú usporiadané do menších či nápadnejších klasov. Základnou farbou kvetov je modrá, vďaka šľachtiteľom však nájdete druhy a odrody s kvetmi iných farieb, napríklad ružovou, fialkastou či bielou. Väčšina druhov kvitne v máji a júni.

Najlepšie vyniknú v záhonoch v spoločnosti trvaliek a letničiek s rovnakými nárokmi na pestovanie. Výborne sa kombinujú napríklad s okrasnými makmi, pakostmi, šalviami, margarétami, klinčekmi, kokardami, levanduľou. Vyššie druhy dobre vyzerajú v zmiešaných výsadbách s margarétami, divozelmi, echinaceami, zvončekmi, kráskami a nižšími druhmi tráv.

Veronika rakúska (Veronica austriaca) – dorastá do výšky 35 až 50 cm.

Veronika horcovitá (Veronica gentionoides) dorastá do výšky 25 až 35 cm.

Veronica pinnata – je vysoká asi 30 cm.

Veronica grandis – je vysoká asi meter, má modré, 15 cm dlhé súkvetia modrej farby.

Veronika virgínska (Veronica virginica) – je až 150 cm vysoká. Kvety odrody ‘Albo-Rosea’ majú bielo-ružové kvety, ‘ Red Fox’ karmíno červené a ‘Sunny Border Blue’ modrofialové.

Okrasné záhony v novej sezóne: Nechajte sa zlákať krásnymi veronikami

Výber pre vás