Som vyštudovaná záhradná architektka obľubujúca kvitnúce, jedlé a prírodné záhrady. Svojimi skúsenosťami a najmä činmi sa snažím zveľaďovať svoje okolie, edukovať nielen mládež a šíriť skúsenosti a rady renomovaných odborníkov.

Marcela Šišoláková

Ako povedal Albert Einstein: „Ak uhynie posledná včela, ľuďom zostávajú štyri roky života.“ Tento výrok určite poznáte. Nabáda nás k&nbsp;úcte a&nbsp;rešpektu k&nbsp;jedným z&nbsp;najmenších a&nbsp;zároveň najpracovitejších tvorov. Celý svoj krátky život neúnavne opeľujú kvety a poskytujú&nbsp; nám svoje produkty.

Autom odbáčam z&nbsp;hlavnej trasy v&nbsp;smere Senec – Sládkovičovo na tichú cestičku, ktorá sa vinie miestnym lesíkom. Veľkou bránou vchádzam do areálu Múzea včelárstva – Včelárskej paseky. Je zariadením Slovenského zväzu včelárstva. Vystupujem z&nbsp;auta, nadýchnem sa čerstvého vzduchu, započúvam do spevu vtákov. Už z&nbsp;diaľky mi máva pán Rudolf Moravčík, správca múzea, a&nbsp;srdečne ma víta. V&nbsp;mysli sa vraciam do detských čias, keď som toto miesto navštevovala či už s&nbsp;rodičmi počas voľných dní, alebo so spolužiakmi v&nbsp;rámci školských výletov. Všetko je také, ako si pamätám. Nádherné stromy, ticho, pokoj a&nbsp;nezameniteľná expozícia včelích úľov. Chodníkom lemovaným náučnými tabuľami sa dostávam do srdca múzea – k&nbsp;veľkému včelínu. Sú v&nbsp;ňom vystavené medomety, lisy na medzistienky, včelárske pomôcky a&nbsp;potreby, a&nbsp;to najmä historické. Zo stropu visí gigantická včela známa z&nbsp;legendárneho filmu Tisícročná včela. <br>

Vo včelárskom skanzene sa nachádzajú unikátne zbierky úľov najrôznejších tvarov a&nbsp;veľkostí. Sú tu dlabáky z&nbsp;kmeňov stromov, ktoré sa používali ešte v&nbsp;19. storočí, obľúbené slamené úle – košnice, aj Jurajom Fándlym propagované debničkové úle. Zaujímavé a&nbsp;veľmi dekoratívne sú úle v&nbsp;tvare domčekov či kostolíkov. Najstaršie reliéfne úle vyrezané ľudovými umelcami sú z&nbsp;prvej polovice 19. storočia, novšie typy figurálnych úľov boli vyrobené v&nbsp;sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Na včelárstvo v&nbsp;minulosti úzko nadväzovali ďalšie remeslá – brtníctvo, voštinárstvo, sviečkárstvo, medovnikárstvo, ale aj výroba liečivých sirupov, mastí a&nbsp;obkladov. Zbierka pomôcok na prácu so včelami a&nbsp;získavanie včelích produktov je umiestnená vo veľkom včelíne, ktorý v&nbsp;minulosti slúžil na chov včiel, na spracovanie medu a&nbsp;ako prednášková miestnosť pre praktické vyučovanie počas kurzov. Historická expozícia je venovaná najvýznamnejším osobnostiam slovenského včelárstva, propagácii chovu včiel, včelím produktom a&nbsp;významu včiel a&nbsp;iných opeľovačov pre prírodu.

<p>Prvé texty o chove včiel pochádzali od mníchov z kláštorov, vďaka kníhtlači sa informácie o biológii včiel a ich potrebách postupne rozšírili a zvýšil sa aj počet včelárov.</p>

V&nbsp;areáli je vysadených takmer tisíc včelársky významných drevín. Park so skanzenom má rozlohu 3 ha a&nbsp;približne 6 ha zaberá časť, ktorá v&nbsp;minulosti slúžila ako škôlka nektárodajných a&nbsp;peľodajných drevín, v&nbsp;súčasnosti je tu ovocný sad a&nbsp;pasienky. V&nbsp;areáli sa celoročne uskutočňujú vzdelávacie akcie pre verejnosť. Okrem skanzenu so zbierkami historických úľov a&nbsp;včelínov tu je aj včelársky náučný chodník s&nbsp;informáciami o&nbsp;úlohe včiel pre prírodu, o&nbsp;význame včelích produktov pre ľudské zdravie. Návštevníci majú možnosť zažiť odbornú exkurziu, riadenú ochutnávku medov a&nbsp;medovín, zúčastniť sa na organizovanom kurze alebo využiť možnosť ubytovania v&nbsp;hlavnej budove.

Siahajú do roku 1926, kedy predseda Ústredia včelárskych spolkov na Slovensku Dr. Ján Gašperík požiadal o&nbsp;pridelenie pôdy z&nbsp;pozostalosti grófa Jána Pálfiho na založenie vzorovej včelárskej farmy. V&nbsp;roku 1929 bola podľa projektu architekta Juraja Tvarožka postavená hlavná budova. Neskôr sa vybudovali domy pre ovocinára a&nbsp;včelmajstra, vzorový včelín a&nbsp;hospodárske stavby. 15. augusta 1932 bol areál odovzdaný do užívania ako „pomník národnej slobody a&nbsp;dokument pilnosti, sporivosti, vytrvalosti a&nbsp;húževnatosti slovenských včelárov“. Bol tu založený ovocný sad, škôlka na pestovanie nektárodajných rastlín a&nbsp;stanica pre fenologické a&nbsp;klimatické pozorovania. Vyrábali sa tu úle, bolo tu zamestnaných 14 pracovníkov a&nbsp;Paseka bola príkladom prosperujúceho hospodárstva aj pre zahraničné včelárske spolky. Po druhej svetovej vojne bola v&nbsp;zlom stave, obnovili ju, zoštátnili, po roku 1959 vrátili včelárom a&nbsp;v&nbsp;roku 1970 sa začal budovať historický skanzen s&nbsp;cieľom, aby včelíny a&nbsp;úle reprezentovali jednotlivé regióny Slovenska. Zásluhou včelárov dobrovoľníkov bol skanzen s&nbsp;múzeom v&nbsp;roku 1974 sprístupnený verejnosti ako najväčší včelársky skanzen v&nbsp;strednej Európe. Areál Včelárskej paseky slúži už viac ako 90 rokov pre účely vzdelávania a&nbsp;propagácie včelárstva. Môžete tu stráviť príjemný deň, absolvovať exkurziu, urobiť si cyklovýlety do okolia, alebo využiť ubytovanie na stretnutie s&nbsp;priateľmi. Pre exkurzie je k&nbsp;dispozícii sprievodca, ktorý návštevníkov prevedie včelárskym náučným chodníkom, včelárskym múzeom, vysvetlí zákonitosti života včiel a&nbsp;význam včelích produktov pre ľudské zdravie. Želaním včelárov je, aby sa tu každý návštevník príjemne cítil a&nbsp;vážil si prácu včiel a&nbsp;včelárov.

20. máj je svetovým DŇOM VČIEL! Navštívte jedinečné včelárske MÚZEUM

Autor článku

Marcela Šišoláková

Výber pre vás

20. máj je svetovým DŇOM VČIEL! Navštívte jedinečné včelárske MÚZEUM

Autor článku

Marcela Šišoláková

Súvisiace články

Záhrada, do ktorej sa budú VČELY vracať s radosťou! Čo v nej nemôže chýbať?

NIKODÝM zaúča mladého kolegu: Ktorého slovenského herca uchvátilo VČELÁRSTVO?

Výber pre vás