Jarmila Szabóová

Popraskaná kôra, vytekajúca miazga na marhuliach či čerešniach je výsledkom stresu, ktorým strom trpel v uplynulej sezóne. Príčiny objavenia sa glejotoku na kmeňoch a výhonkoch kôstkovín sú rôzne. Najčastejšie sa však stretávate s glejotom spôsobeným baktériou s názvom Pseudomonas. Baktéria s&nbsp;pomenovaním Pseudomonas&nbsp;sa z&nbsp;útrob ovocného stromu odstraňuje len veľmi ťažko. Pokiaľ sa vyskytne len ohraničene na&nbsp;mladých výhonkoch, dá sa proti nej zabojovať mechanicky, jednoduchým zrezaním napadnutých častí. Pokiaľ sa však rozšíri ďalej a&nbsp;pridružia sa k&nbsp;nej aj ďalšie infekcie, stromy nemajú šancu.

Baktérii vyhovuje vlhké daždivé počasie počas ktorého&nbsp;sa usídli na&nbsp;ranách vzniknutých po reze, po opade listov alebo na&nbsp;ich prieduchoch.

Možností ako sa tento patogén dostane do&nbsp;vnútra rastlinného organizmu je oveľa viac. Vstup mu umožnia aj drevokazní&nbsp;škodcovia, ktorí&nbsp;narušia ochrannú povrchovú vrstvu kôry. Rovnako nebezpečné sú aj trhliny v&nbsp;kôre vzniknuté slabou protimrazovou ochranou kmeňa. Mrazivé teploty jej v&nbsp;zime neškodia, no lepšie sa šíri pri teplotách nad 10&nbsp;stupňov.

Letné horúčavy patogénu nevyhovujú, preto sa šíri na jar a na jeseň.

Choroba sa prenáša infikovaným náradím, ale jej zárodky sa nachádzajú aj v opadanom lístí, či v napadnutých častiach stromu, ktoré neboli odstránené rezom.

Ochrana je veľmi náročná, pretože ak choroba prenikne do&nbsp;celého stromu, nedá sa jej škodlivosti už zabrániť.

Pri spozorovaní prvých príznakov na koncoch výhonkov je nutné tieto okamžite odstrániť rezom do zdravého pletiva. Z chemických postrekov zaberá použitie meďnatých prípravkov aplikovaných na&nbsp;jeseň počas opadávania listov i&nbsp;po ich opade a&nbsp;na&nbsp;jar na&nbsp;začiatku vegetácie. Najväčší význam v&nbsp;ochrane proti tejto chorobe má prevencia. Tá spočíva v&nbsp;správne načasovanom termíne rezu, ktorý by ste mali stihnúť na&nbsp;kôstkovinách aktuálne teraz po zbere úrody, no najneskôr do&nbsp;konca septembra.

Výchovný rez po výsadbe ovocného stromčeka je mimoriadne dôležitý pre jeho ďalší rast. Pred výsadbou je vždy nutné koreňový systém mierne upraviť rezom na podporu tvorby jemných korienkových vlásočníc, ktoré uľahčia zakorenenie mladého stromčeka. Nemenej dôležitá je úprava korunky stromčeka. 

Vysadené stromčeky treba vždy po vysadení v&nbsp;jarnom období optimálne zrezať. V opačnom prípade reagujú slabým rastom, prípadne uhynutím. Výchovný povýsadbový rez je na&nbsp;naštartovanie rastu a&nbsp;celkovú vitalitu stromu veľmi dôležitý.

Na listoch hrušiek sa objavuje každý rok. Jedná sa o hubové ochorenie, ktorého pôvodcom je patogén Gymnosporangium sabinae. Prejavuje sa nepeknými oranžovými škvrnami na listoch z vrchnej strany, na ktorých z rubu trčia výrastky nesúce hubu. Šíreniu choroby napomáha daždivé počasie v apríli až v máji. Spóry sa šíria prevažne z hostiteľskej borievky netatovej alebo borievky čínskej. Pokiaľ bol strom napadnutý už v minulom roku a na jeseň ste nepohrabali lístie, je veľká pravdepodobnosť, že sa spóry rozšíria aj odtiaľ. Pomáha hygiena, ktorú musíte v každom roku do bodky dodržať. Pohrabanie listov po opade lístia a jeho následné spálenie je vysokoúčinná zbraň, ako patogénu zabránite v šírení. Chemická možnosť ochrany žiaľ nie je možná, keďže nie je nijaký registrovaný prípravok v malospotrebiteľskom balení. Škodlivosť je však vážnejšia v prípade napadnutia mladého stromčeka, staršie stromy sa s chorobou pomerne dobre vyrovnajú.

O slivky sa staráte naozaj ukážkovo, hnojíte, režete. Na jar krásne bohato kvitli a napriek tomu plody opadnú ešte nezrelé? Príznaky choroby nebadáte, akurát sa na strome sem tam nájdu žltnúce skrútené listy. Najpravdepodobnejšia príčina je, že ste nepostriekali proti piliarke slivkovej, alebo sa tak udialo neskoro. V tomto roku si dajte na to pozor, sledujte signalizáciu UKSUP. Určite zájdite do záhrady a do koruny stromu zaveste bielu lepovú doštičku na signalizáciu prítomnosti škodcu, postrek je totiž nutné aplikovať na začiatku kvitnutia.

Maliny a černice sú azda na pestovanie najmenej náročné a môže si ich dovoliť pestovať aj začiatočník. Základné pravidlo však je, nezanedbať rez a zálievku. Bez pravidelného rezu je porast malín hustý, výhonky sú tenučké. Úroda je mizivá a to nehovoriac o veľkosti plodov. Rovnako je to s vodou v čase horúčav. Bez pravidelnej vlahy sú maliny drobné, síce aromatické, ale bez chuti, zvráskavené. Preto, nech pestujete akúkoľvek odrodu, dbajte o ňu ako kvety na balkóne, odvďačí sa.

5 najčastejších problémov, s ktorými sa stretne každý ovocinár! Ako ich riešiť?

Výber pre vás