Redaktorka i záhradná architektka, milovníčka prírody, zelene a pestrofarebných kvetov vždy pripravená prinášať novinky, tipy a rady zo sveta záhradného dizajnu, floristiky i úžitkových záhrad.

Jana Tomková Jarabincová

Pre kyslejšiu chuť a&nbsp;menšiu veľkosť sú višne oproti čerešniam medzi záhradkármi dosť podceňované. A&nbsp;to je veľká škoda! Je načase im trošku poopraviť reputáciu. Okrem toho, že v&nbsp;čerstvom stave počas teplých dní osviežia, sú vhodné na spracovanie vo forme kompótov, džemov, marmelád, sirupov, štiav, koláčov či likérov. Veď legendárna griotka či višňová pálenka je hotová delikatesa! A navyše, priemerne vydržia stromy višní v dobrej kondícii a v uspokojivej rodivosti 18 až 23 rokov.

Višne sú bohaté na provitamín A, vitamíny skupiny B, pektín a organické kyseliny. Vo väčšej miere je z minerálnych látok zastúpený napríklad fosfor, vápnik, železo i draslík. Priaznivo vplývajú na činnosť pečene, obličiek, čriev, pomôžu pri zápche, sú močopudné a podporujú krvotvorbu. Priaznivo ovplyvňujú liečbu dny a pre vysoký obsah jódu sú vhodné pre ľudí s poruchami štítnej žľazy. 

Určite poteší, že čerešne višňové, teda višne (Prunus cerasus) nie sú na pestovanie náročné. Síce ich môžete vysadiť aj vo vyšších polohách, najviac sa im bude dariť v&nbsp;nadmorskej výške do 350 m. Vyhovuje im ľahšia hlinitopiesočnatá pôda s&nbsp;dostatkom vápnika. Pretože patria medzi veľmi skoro pučiace ovociny, nové výpestky je lepšie sadiť na jeseň, teda po 15. októbri. V&nbsp;prípade, že to nestihnete, na jar príliš nečakajte, aby boli stromčeky v&nbsp; zemi ešte skôr, ako sa im začnú nalievať púčiky. Sortiment je bohatý na samoopelivé odrody, a&nbsp; tak sa väčšinou nemusíte zamýšľať nad vhodným opeľovačom. Navyše, pre svoju menšiu veľkosť sa zmestia aj na menší pozemok či do okrasnej záhrady.

<ul>
<li>Samoopelivé odrody: ‘Záhoráčka’, ‘Morela neskorá’, ‘Morellenfeuer’, ‘Fanal’, ‘Érdi Bötermö’, ‘Újfehértói Fürtös’, ‘Achat’, ‘Gerema’, ‘Jade’, ‘Safir’, ‘Španielska’</li>
<li>Čiastočne samoopelivé: ‘Karneol’, ‘Saskia’</li>
<li>Cudzoopelivé: ‘Köröšská’ /‘Pandy’, ‘Vackova’, ‘Vlasačka’/‘Ostheimská’</li>
<li>Veľmi citlivé: ‘Köröšská’</li>
<li>Stredne citlivé: ‘Favorit’, ‘Záhoráčka’, ‘Vackova’, ‘Érdi Bötermö’</li>
<li>Odolné: ‘Fanal’, ‘Morellenfeuer’, ‘Morsam’, ‘Samor’, ‘Meteor skorý’, ‘Rexelle’, ‘Sladkovišňa skorá’, ‘Gerema’, ‘Saskia’, ‘Morela neskorá’</li>
</ul>

Rozdelenie odrôd višní 

Ako vybrať pre višňu správny podpník? Čítajte na ďalšej strane!

Višne patria medzi nižšie stromy so širokou korunou. Najčastejšie sa pestujú v&nbsp; podobe štvrťkmeňa (ideálna výška kmeňa 90 až 110 cm) alebo zákrpku (výška kmeňa 60 cm) s&nbsp; voľne rastúcou korunou, ktorá môže byť dutá alebo s&nbsp; centrálnym stredníkom a&nbsp;so štyrmi až piatimi kostrovými konármi. Podľa pomologických znakov, ako je pevnosť dužiny, farba či tvar plodov, sa pestované odrody delia do niekoľkých skupín. 

Višne pravé sa vyznačujú menšími korunami, prevísajúcimi konármi a s drobnejšími listami. Patria medzi ne takzvané kyselky s tmavými kyslastými plodmi s&nbsp;farbiacou šťavou a&nbsp;palístkami na stopkách a&nbsp;amarelky so svetlejšími plodmi a&nbsp; šťavou, ktorá nefarbí. Druhou skupinou sú krížence čerešní a&nbsp; višní, teda sladkovišne. Koruna stromov pripomína čerešne, listy sú väčšie, ale chuť plodov je kyslejšia. Zaraďujeme medzi ne pravé sladkovišne s&nbsp; tmavočervenými plodmi a&nbsp; farbiacou šťavou a&nbsp;skleňovky (sklenky) so svetlými plodmi, ktoré môžu byť dokonca žlté alebo pestré a&nbsp;so šťavou, ktorá nefarbí.

Pôvodne sa skladal z&nbsp; regionálnych a&nbsp; krajových odrôd, ktoré postupne začali nahrádzať introdukované odrody z&nbsp;Nemecka, Francúzska, ale najmä z&nbsp;Maďarska. Staršie odrody, napríklad ako ‘Vackova’, ‘Španielska’, ‘Vlasačka’, ‘Köröšská’, sa časom vytratili a&nbsp;možno sa s&nbsp;nimi stretnúť už iba sporadicky. 

V&nbsp;sortimente nájdete odrody na vyhoľovanie viac (‘Záhoráčka’, ‘Morela neskorá’) či menej náchylné (‘Fanal’, ‘Morellenfeuer’, ‘Meteor neskorý’, ‘Köröšská’, ‘Érdi Botermo’). Od štvrtého až piateho roku po vysadení preto treba pristúpiť ku skracovaniu všetkých dlhých vyrodených výhonkov až po kratšie rozkonárenie. Zo spiacich púčikov potom vyrastú silné výhonky s&nbsp; kvetnými a&nbsp; listovými púčikmi. Nájdu sa však aj odrody, ktoré vlastnosť vyhoľovania nemajú, ako napríklad ‘Favorit’. Ak ste milovníkom višní a&nbsp; chcete si vysadiť viacero odrôd, vyberajte tak, aby dozrievali postupne. Napríklad úrodu od druhej polovice júna až do augusta zaistia odrody ‘Meteor Korai’, ‘Favorit’, ‘Érdi Bötermö’, ‘Záhoráčka’, ‘Morellenfeuer’, ‘Köröšská’, ‘Fanal’, ‘Morsam’, ‘Samor’, ‘Újfehértói Fürtös’ a&nbsp; nakoniec ‘Morela neskorá’ či ‘Gerema’.

<ul>
<li>Čerešňa vtáčia: stromy sú rozmerovo pomerne veľké a majú neskorší nástup rodivosti.</li>
<li>Mahalebka: rastú asi o 20 percent slabšie, dobre znášajú sucho a pôdy s nedostatkom vápnika.</li>
<li>Gisela 5: slabo rastúci podpník, dobre zakoreňuje, netvorí odkopky, hodí sa na tvarovanie štíhleho vretena, ale je o niečo náročnejší na vlahu.</li>
<li>Colt: anglický podpník so slabším rastom je vhodný aj do ťažších pôd, ale má málo rozvetvený koreňový systém. Slabo rastúcimi podpníkmi sú aj P-HL-A, -B a -C. Prvý menovaný oslabuje rast naštepenej odrody o 40 až 50 percent, je vhodný pre štíhle vretená, ale vyžaduje oporu a v suchších oblastiach doplnkovú závlahu.</li>
</ul>

Správny podpník pre višňu

Vynikajúce recepty s višňami nájdete v galérií!

Dajte šancu sladkokyslým VIŠNIAM! Pre toto si ich na jeseň VYSADÍTE do záhrady

Autor článku

Jana Tomková Jarabincová

Výber pre vás

Dajte šancu sladkokyslým VIŠNIAM! Pre toto si ich na jeseň VYSADÍTE do záhrady

Autor článku

Jana Tomková Jarabincová

Súvisiace články

Najkrajšia čerešňa v širokom okolí poriadne zarodila: Takto obsypanú ju ešte nevideli!

Lepšie raz vidieť ako stokrát čítať! EDUARD JAKUBEK názorne učí záhradkárov: TOTO sú jeho triky

Osviežujúce RECEPTY s višňami: Vyskúšajte famóznu TORTU a ZMRZLINU!

Výber pre vás