Takmer každý pestovateľ sa občas stretne s nepríjemnými voškami na ovocných stromoch, kríkoch, ružiach či trvalkách. Ako prvú pomoc použite obyčajný prostriedok na umývanie riadu. Do štyroch litrov vody zamiešajte päť polievkových lyžíc saponátu. Postrek vykonávajte dôkladne, rastliny ním doslova osprchujte.

Najväčšími nepriateľmi vošiek sú lienky či ucholaky. Preto robte všetko pre to, aby ste ich do záhrady prilákali. Nazberajte si ich počas prechádzky v prírode a doma vypustite do záhrady. Postavte im hmyzí hotel, kde sa s radosťou ukryjú a pomôžu vám v boji proti malým ale úporným škodcom.

Ďalším skvelým tipom je jednoznačne výluh zo žihľavy. Ide o kvasený výluh, ktorý sa využíva nielen ako postrek, ale aj ako výborné hnojivo. Okrem dusíka, fosforu a draslíka obsahuje minerály, stopové prvky a látky posilňujúce obranyschopnosť rastlín.

Príprava: Jeden kilogram nasekanej pŕhľavy vložte do nekovovej nádoby a zalejte desiatimi litrami vody (ideálne dažďovej). Pozor, nepoužívajte rastliny s vytvorenými semenami! Nádobu prikryte a položte na slnečné miesto. Odporúčame čo najďalej od domu, počas kvasenia vzniká nepríjemný zápach. Nezabudnite občas premiešať. Približne po 10-14 dňoch je výluh pripravený (prestane peniť). Ak ho chcete použiť ako hnojivo, zrieďte ho s vodou v pomere 1:10. V prípade použitia výluhu na postrekovanie proti voškám, zrieďte ho s vodou v pomere 1:20.

Rýchlejším spôsobom je použitie záparu z pŕhľavy: Sto gramov nasekaných listov zalejte litrom vriacej vody a nechajte lúhovať cez noc, nie dlhšie. Scedenou tekutinou postriekajte výhonky napadnuté voškami.

V prípade používania ekologických postrekov rátajte s tým, že postrek bude potrebné použiť určite viackrát, ako ste zvyknutí pri chemickom postreku. Použitie rastlinných či iných biologických opatrení má však jednoznačne veľa výhod pre zdravie človeka a užitočného hmyzu.

Prítomnosť mravcov na rastlinách je jednoznačne spojená s napadnutím voškami. Tie totiž produkujú sladkú medovicu, ktorá je pre mravce lákadlom. A mravce si ich samozrejme chránia ako oko v hlave. Ak sa chcete zbaviť mravcov, položte v blízkosti rastliny malú misku s medom. Mravce tak chytíte do návnady a lienkam uvoľníte cestu na likvidáciu vošiek.

Výsadbou tymianu, mäty, majoránu a šalvie môžete takisto zamedziť výskytu mravcov najmä v okolí terás a chodníkov. Rovnako dobre poslúži aj obľúbená levanduľa lekárska. Vysaďte tieto aromatické bylinky i k rastlinám. Tým, že odpudzujú mravce, ochránite ich zároveň aj pred napadnutím voškami.

Roztoče sú ťažko viditeľné voľným okom a ich prítomnosť v záhrade zistíte napríklad podľa zvlnených či žltých listov. Bzdochy sú malé cicavé škodce, ktoré doslova vycicajú šťavnaté časti rastlín. Skočky vyžierajú na hlúbovinách, reďkovke či eruke (rukole) dierky. Odožeňte ich kôprom, rajčiakmi, mätou, šalviou a dúškou.

Na ochranu pred týmito drobnými škodcami si môžete pripraviť aj rajčiakový odvar: Štyri kilogramy čerstvej alebo 20 gramov sušenej rajčiakovej vňate zalejte desiatimi litrami vody a varte pol hodiny. Vývar zrieďte a rozpustite v ňom 40 gramov mydla na pranie. Napadnuté rastliny dôkladne postriekajte.

Prítomnosť týchto hlodavcov v záhrade určite nikoho z vás nepoteší. Hryzec vodný, hraboš poľný a hraboš močiarny sú bylinožravé a radi obhrýzajú korienky rastlín, priesad, ovocných stromov, nepohrdú ani kôrou stromov nachádzajúcich sa v blízkosti ich dier. Chutia im aj ruže, koreňová, kapustová zelenina, zemiaky, vinič, šalát, jahody, kvetinové cibuľky a hľuzy, iličnaté dreviny. Ich výskyt spoznáte podľa množstva nezakrytých dier na povrchu zeme. Pri otvoroch môžete pozorovať zvyšky koreňov a tráv. Oválne chodby sú väčšinou viditeľné už tesne pri povrchu pôdy.

Ochrana koreňových balov spočíva v použití drôteného pletiva (napríklad králičieho) už pri výsadbe rastliny.

Boj proti nim zahájte napríklad častejším obrábaním hriadok, narušením ich chodbičiek, diery upchajte listami bazy, čiernej ríbezle, tuje, orecha, žihľavy, cesnakom, cibuľou. Zakúpiť si môžete zvukové plašiče.

Krt nie je v žiadnom prípade škodca. Je to chránený hmyzožravý živočích, ktorý svojimi podzemnými chodbami prevzdušňuje pôdu a zbavuje ju rôznych drobných škodcov.

Krt pri vyhrabávaní chodby vytláča zeminu kolmo hore, čím vznikajú vysoké a pravidelné kopčeky, známe ako krtince. Podzemné chodbičky sú oválne, a majú cik-cakový alebo okúhly priebeh. Neplechu narobí jedine kôpkou zeminy v precízne pestovanom anglickom trávniku alebo v zeleninovej hriadke.

Sú rôzne ľudové recepty na jeho odplašenie. Môžete použiť kovové plechovky alebo plastové fľaše na zapichnutých kovových tyčiach, zahrabať fľašu dnom do zeme a mierne šikmo tak, aby jej otvor smeroval oproti prúdeniu vetra. V obchodoch kúpite rôzne zvukové plašiče. Krty vraj neznášajú pach cesnaku, cibule, octu, síry, vlasov, psích chlpov....

V tomto prípade prirodzených nepriateľov asi do záhrady tak ľahko nenasťahujete (dravé vtáky, sovy, lasice, kuny). Ostáva vám teda spoľahnúť sa na rýľ či motyku a vyzbrojiť sa trpezlivosťou. Keď zbadáte, že krtko si razí cestu von, rýchlo ho podkopnite a dajte do vedra. Odneste ho do prírody.

Ak chcete ochrániť chrumkavý šalát pred slimákmi a slizniakmi, vysaďte okolo neho nechtík lekársky. Táto liečivá dlhokvitnúca bylinka ich totiž odpudzuje. Rovnako pôsobí aj šalvia, dúška, levanduľa, aksamietnica.

Výskyt škodcov vždy eliminujete prilákaním ich prirodzených predátorov. V tomto prípade sú to napríklad ježe. Postavte im jednoduchý domček z drevenej debničky v odľahlom kúte záhrady, kde nebudú rušené.

Efektívnu likvidáciu slimákov a slizniakov zabezpečia i známe kačice - indické bežce.

Okolo rastlín nasypte piliny, popol, ihličie, škrupiny z vajíčok, nastražte pivné pasce.

Larvy motýľov - mlynárikov sú častými škodcami na kapustovej zelenine. Pred chemickou ochranou sa pokúste zabojovať proti nim ekologicky. Hneď pri výsadbe kapustovín, umiestnite medzi priesady aj rajčiaky, šalviu, mätu alebo dúšku materinu. Ich vôňa pôsobí na mlynárika odpudzujúco.

Ak máte prebytočné zálistky rajčiakov, môžete ich využiť na prípravu biopostreku proti húseniciam. Dve hrste zálistkov zalejte dvomi litrami vody a nechajte vylúhovať dve hodiny. Rastliny postriekajte pripraveným roztokom.

Mínerka je drobná muška, ktorá v dvoch generáciách ohrozuje hriadky cibule, póru, cesnaku. Poletuje od druhej polovice apríla do polovice mája a v auguste až v septembri. Na hriadky rozmiestnite žlté nádoby s vodou. Žltá farba ich priláka a utopia sa vo vode. Môžete okolie cibuliek posypať i kávovou usadeninou.

Azda najspoľahlivejšou mechanickou ochranou je precízne zakrytie hriadok netkanou textíliou. Okraj netkanej textílie musí presahovať aspoň 20 cm za okraj hriadky, zaťažte ho kameňmi, tehlami, latami alebo pôdou. Nezabudnite na oba termíny. Prvýkrát prikrývajte v polovici apríla, druhýkrát v polovici augusta.

V posledných rokoch ohrozuje tento motýľ i niekoľko rokoch rastúce krušpány. Konkrétnejšie, jeho húsenice, ktoré za krátky čas zlikvidujú všetky rastliny. Jedinou ekologickou ochranou je po zistení prítomnosti húseníc často a dôkladne všetky ručne odstrániť. Niektorí záhradkári na tento účel používajú aj indické bežce. Ako efektívne riešenie sa však zdá jedine vymeniť krušpánové živé ploty za viac odolné dreviny.

Ekologické tipy proti 9 najčastejším škodcom! Chráňte svoju záhradu aj bez chémie

Výber pre vás