Danka Ačová

Hlavnou zásadou biozáhradkárčenia je totiž hospodárenie v&nbsp;súlade s&nbsp;prírodou. A&nbsp;ako to na jeseň vyzerá v&nbsp;prírode? Lístie opadne, postupne zotlie a&nbsp;zaistí nielen stromom, ale aj drobným živočíchom živiny. Vytvorí prirodzenú nástielku chrániacu korene pred mrazom a&nbsp;pôdu pred stratou vody.

Podobne je to aj s&nbsp;odkvitnutými trvalkami. V prírode ich nik nereže, po čase uschnú a&nbsp;premenia sa na úrodný humus. Dovtedy však suché stonky poslúžia ako zimovisko pre užitočný hmyz, ktorý je výborným pomocníkom v&nbsp;boji proti škodcom, najmä voškám. Semienka sú zas vítaným zdrojom potravy pre prezimujúce vtáky. Stvoly a&nbsp;odkvitnuté súkvetia v zime potešia aj vás. Keď ich obalí inovať alebo pokryje vrstva snehu, sú naozaj nádherným oživením inak fádnej záhrady.

A ako je to s&nbsp;rezom stromov a&nbsp;krov? Mali by ste pestovať také druhy a&nbsp;v tvaroch, ktoré rez nevyžadujú, a&nbsp;odstraňovať z&nbsp;nich len konáre, ktoré vám prekážajú v&nbsp;pohybe po záhrade. V&nbsp;biozáhrade sa „nenosí“ trávnik, takže nemusíte kosiť ani hrabať. Vysejte si kvetinovú lúku, ktorá k&nbsp;vám priláka množstvo opeľovačov. Na jeseň odumrie a&nbsp;na jar vyrastú nové rastliny.

Možno sa teraz pýtate, z&nbsp;čoho si teda pripravíte kompost, ktorý je nevyhnutný na skvalitnenie pôdy? Okrasná i&nbsp;zeleninová časť poskytuje dostatok odpadu, môžete použiť listy, ktoré spadnú na cestičky a&nbsp;chodníčky, ale aj zvyšky z&nbsp;kuchyne či piliny, kartón, papier, slamu a podobne. Dôležité pritom je zmiešať rôzne druhy materiálu a&nbsp;zabezpečiť dostatočnú vlhkosť a prísun vzduchu pravidelným prehadzovaním kompostu. Miešať sa musí hrubší drevitý materiál so zelenou hmotou. Do kompostu treba pridať aj čerstvý hnoj, aby sa v&nbsp;ňom rozložil.

V&nbsp;biozáhrade sa však pred prihnojovaním kompostom uprednostňuje systém nastielania, to znamená, že všetok biologický odpad sa dáva priamo k&nbsp;rastlinám, nie najskôr na kompostovisko, čím si ušetríte prácu s&nbsp;jeho prípravou. V&nbsp;záhonoch sa humus bude časom tvoriť sám z&nbsp;odumretej fauny a flóry, čo sú aj opadané listy.

Keďže na tvorbe humusu sa podieľajú organizmy žijúce v&nbsp;pôde, ako sú rôzne baktérie, huby, roztoče, dážďovky a&nbsp;podobne, treba im zabezpečiť dostatok potravy. Okrem kompostu ju nájdu aj v zelenom hnojení. Preto na uvoľnené hriadky po zelenine vysejte napríklad facéliu, ďatelinu, horčicu, viku, pohánku či repku. Pôdne organizmy spolu s&nbsp;koreňmi rastlín pôdu skypria, a tak v&nbsp;biozáhrade nemusíte rýľovať. Odumreté rastliny poslúžia ako nástielka.

Čím viac rastlinných a živočíšnych druhov bude žiť vo vašej záhrade, tým v nej bude stabilnejšia rovnováha. Jednotlivé druhy sú totiž vzájomne prepojené, jeden druhému poskytujú potravu, sú si prospešné. Pamätajte na živočíchy aj v&nbsp;jeseni, keď sa chystajú na zimu, pripravte im miesto na prezimovanie.

Väčší hmyz, ale napríklad aj ježko, nájdu úkryt v&nbsp;kope konárov alebo lístia. Ďalší vaši pomocníci sa ukryjú pod kameňmi či pod doskami položenými na zemi. Na prezimovanie sú vhodné zviazané steblá hrubšej trávy alebo duté konáriky, kam si s&nbsp;radosťou zalezú napríklad včely samotárky.

Nezabudnite ani na vtáčích pomocníkov. Pripravte pre ne kŕmidlá a&nbsp;neskôr búdky na hniezdenie, aby mali kde vysedieť svoje potomstvo. Odplatia sa vám tým, že na jar budú likvidovať škodlivý hmyz.

Jesenné práce bez námahy? Stavte na ekologický prístup

Výber pre vás

Jesenné práce bez námahy? Stavte na ekologický prístup

Súvisiace články

Nenechajte hriadky prázdne. Je tu vhodný čas na zelené hnojenie!

Záhradkári, pozor! Zbavte sa obávanej TROJICE ŠKODCOV ekologickým spôsobom

Trápia vás choroby a škodce na okrasných rastlinách? Ponúkame vám 3 EKO TIPY na ich účinnú likvidáciu

Slizniaky útočia na celú záhradu! Vieme, ktoré trvalky im určite nebudú chutiť

Krásna záhrada ju stojí minimum času a námahy! Záhradná architektka prezradila svoje overené vychytávky

Výber pre vás