Jarmila Szabóová

Alelopatia je prirodzený proces, pri ktorom rastliny uvoľňujú do svojho okolia chemické látky (nazývané alelochémy), ktoré ovplyvňujú rast, klíčenie, vývoj alebo reprodukciu iných rastlín. Tento jav môže byť buď pozitívny (podporuje rast iných rastlín), alebo negatívny (inhibuje ich rast). 

Tieto látky sa do prostredia uvoľňujú rôznymi spôsobmi. Koreňmi sa chemikálie dostávajú priamo do pôdy, kde ovplyvňujú okolité rastliny – buď podporujú ich rast, alebo ho obmedzujú. Opadané listy pri rozklade uvoľňujú látky, ktoré môžu zmeniť vlastnosti pôdy, čím ovplyvňujú rast nových rastlín. Niektoré druhy dokonca produkujú prchavé látky, ktoré sa šíria vzduchom a pôsobia na rastliny v ich blízkosti. Po zbere plodín alebo odumretí rastlín sa alelopatické látky uvoľňujú do pôdy aj zo zvyškov, ktoré po nich zostanú. Tento prirodzený mechanizmus zohráva dôležitú úlohu v prírode a môže byť užitočný aj pri pestovaní plodín, napríklad na potláčanie burín alebo zlepšenie podmienok na pestovanie.

+ Medzi výhody alelopatie patrí jej schopnosť potláčať buriny, čo prirodzene znižuje potrebu používania herbicídov. Niektoré rastliny, ako pohánka alebo žito, dokážu účinne blokovať rast konkurenčných druhov. + Alelopatia tiež zlepšuje spoluprácu medzi rastlinami, napríklad kombináciou plodín, ktoré sa navzájom podporujú. + Okrem toho môže pomôcť chrániť rastliny pred škodcami a chorobami – rastliny ako cesnak či nechtík lekársky majú repelentné účinky. - Na druhej strane alelopatia môže priniesť aj problémy. Niektoré rastliny, ako orech čierny, produkujú látky, ktoré brzdia rast okolitých plodín, čím môžu znížiť úrodu. - Nadmerné uvoľňovanie alelopatických látok môže tiež narušiť rovnováhu pôdy a obmedziť možnosti pestovania.

Ako alelopatiu využiť v prospech úrody

Pri výsadbe zohľadnite vzťahy medzi jednotlivými druhmi rastlín. Niektoré, ako napríklad nechtík lekársky, odpudzujú škodcov, čo ochráni susedné plodiny. Cesnak a cibuľa zase vďaka svojim alelopatickým účinkom chránia zeleninu pred plesňovými chorobami. Na potláčanie burín je vhodné pestovať plodiny ako raž alebo pohánka, ktoré svojim koreňovým systémom a chemickými látkami obmedzujú rast nežiaducich rastlín.Pri kombinovaní jednotlivých druhov myslite aj na možné negatívne účinky. Napríklad orech čierny vylučuje látky, ktoré brzdia rast mnohých druhov zeleniny, a preto nie je vhodné vysádzať ho do blízkosti záhonov. Navyše by aj tienil. Alelopatia sa dá využiť aj v rámci <a rel="noopener" href="https://zahradkar.pluska.sk/uzitkova-zahrada/striedanie-plodin-na-hriadke-nie-je-umenie-staci-par-kliknuti-a-vytvorite-ho-online" target="_blank">osevných postupov</a>. Striedaním plodín, ktoré majú priaznivé vzťahy, môžete prirodzene podporiť ich rast a zdravie. Napríklad strukoviny obohacujú pôdu o dusík, čím pripravujú priestor pre ďalšie na živiny náročnejšie plodiny.

Striedanie plodín a byliniek: Pestovanie byliniek spolu s plodinami alebo ich striedanie môže obmedziť výskyt chorôb a burín.
Použitie bylinných výluhov: Niektoré bylinky (napr. žihľava, cesnak, púpava) sa dajú spracovať na výluhy, ktoré podporujú rast a odpudzujú škodcov.
Sadenie do okrajových pásov: Bylinky ako levanduľa alebo mäta môžete zasadiť na okraje záhonov, kde budú chrániť plodiny pred burinami a škodcami.

Praktické využitie alelopatie

Správnym plánovaním a pochopením vzťahov medzi rastlinami môžete pomocou alelopatie vytvoriť ekologickú, zdravú a produktívnu záhradu s minimálnou potrebou použitia chemických prípravkov na ochranu rastlín.

Rastúci záujem o využitie odpadovej biomasy v posledných rokoch naberá na intenzite. Vedci čoraz viac skúmajú možnosti transformácie týchto nevyužitých materiálov na hodnotné chemikálie a zdroje energie, ktoré by inak skončili na skládkach alebo v komposte. V kontexte rozvoja obehového hospodárstva získava rastlinný odpad významné postavenie ako surovina na výrobu špeciálnych chemikálií, ktoré nachádzajú široké uplatnenie najmä pri pestovaní rastlín. V súvislosti s uvedeným vyššie, jedna z vedeckých prác sa napríklad venovala využitiu pevných zvyškov po spracovaní zeleru ako zdroju bioaktívnych látok na využitie v ochrane rastlín. Rozličnými technikami extrakcie manitolu z odpadu sa zistilo, že látky obsiahnuté v zeleri sú zdrojom biostimulantov, ktoré je možné využiť na ochranu rastlín bez zaťaženia prírody.

Ďalšia práca sa venovala skúmaniu vplyvu 7 druhov rastlín (pšenica, chryzantéma, raž) na úrodu uhoriek. Zistilo sa, že doplnkové plodiny môžu ovplyvniť produktivitu uhoriek zmenou chemických vlastností pôdy a mikrobiálnych spoločenstiev. Vo výskume zameranom na vošky v poraste kapusty sa osvedčilo spoločné pestovanie s nekvitnúcim petržlenom, ktorý mal významný vplyv na zníženie populácie vošiek v poraste kapusty do takej miery, že ich škodlivosť bola zanedbateľná. Tento úspech bol pripísaný zvýšenému výskytu prirodzených predátorov vošiek, ktoré sa zdržujú v zmiešanom poraste.

Počuli ste už náš podcast? V každej epizóde vám prezradíme praktické tipy do záhrady a poskytneme zaujímavé rozhovory s odborníkmi.👇🏻

Kombinácie, ktoré nesklamú! Dopestujete sladšie paradajky, zdravšiu cibuľu aj krajšiu mrkvu

Výber pre vás

Kombinácie, ktoré nesklamú! Dopestujete sladšie paradajky, zdravšiu cibuľu aj krajšiu mrkvu

Súvisiace články

Ak chcete zo záhrady vyťažiť maximum, v januári nezabúdajte na KOMPOST

Mierna zima: Chráňte stromy pred prasklinami a pripravte záhradu na jar!

Čierne korenie ako účinný pesticíd? Žiadny blud, ale fakt potvrdený vedcami! Takto sa dá použiť

Výber pre vás