Jarmila Szabóová

Kvalitný kompost je voňavá hmota pripomínajúca pôdu. Sústredí v sebe výživné látky živočíšneho aj rastlinného pôvodu, ktoré ďalej posúva rastlinám postupným uvoľňovaním do pôdy. Má mierne kyslé až slabo zásadité pH, čo vyhovuje väčšine pestovaných plodín s výnimkou kyslomilných. Dôležité však je, že pôdu neokysľuje. Je zmesou dusíkatých a&nbsp;uhlíkatých prísad, ktoré ste do neho pridali.&nbsp;

Za kvalitu hmoty zodpovedá živá zložka prítomná v každom komposte. Intenzívna činnosť mikroorganizmov sa začína ihneď po uložení všetkých prímesí. Dôležité je, aby mali k dispozícii dostatok potravy, primeranú vlhkosť a prístup vzduchu. Len za týchto podmienok prebehne kvalitný rozkladný proces.

Nech už kompost založíte v ktoromkoľvek ročnom období, každé je plné zdrojov, ktorými kompostér môžete naplniť. Jeseň ponúka dostatočné množstvo rastlinného materiálu vhodného do kompostu. Opadávajú listy, vzniká hŕba štiepky z orezaných ovocných drevín, na jar zas pribudne pokosená tráva. Počas hlavnej sezóny sa neustále hromadí biologický odpad či už zo záhrady alebo z domácnosti. Všetok obsahuje pre rastliny a pôdu blahodarné látky, ktoré výrazne vplývajú na výšku úrody. Nevyhadzujte ich preto, ale radšej si zaobstarajte kompostér, ktorý vám pomôže premeniť odpad na zázračný kompost.&nbsp;

Použijete ho v okrasnej časti záhrady napríklad pri výsadbe trvaliek, ako aj pri výsadbe ovocných drevín a krov, či pri vylepšení pôdy na zeleninových hriadkach. Takto ušetríte nielen peniaze, ale pomôžete aj životnému prostrediu a klíme.

Ale pozor! Pri kompostovaní musíte dbať na zloženie surovín, ktoré do neho pridávate. Vítané sú už spomínané odpady z&nbsp;kuchyne, zo záhrady. Výborné sú zvyšky zrnkovej kávy, čaju, ale aj byliny ešte pred vytvorením semien či dokonca piliny, hobliny z&nbsp;neupraveného dreva. Rovnako sem môžete vyhodiť nádobové rastliny, opadané ovocie či pozberové zvyšky. Možností je naozaj veľa.

V zásade platí, že kompostovať sa dajú všetky rastlinné aj živočíšne zvyšky. Avšak i tu existujú výnimky, ktoré jednoducho patria do komunálneho odpadu alebo do špeciálneho odpadu. Je to napríklad mačací trus. Jednoznačne pamätajte na jedno a to, že do kompostu nepatrí sklo, lieky, mliečne výrobky, kosti, plasty nebodaj chemikálie. Určite sem nepatrí ani mäso, zvyšky uhlia po grilovaní či cigaretové ohorky.

(ne) Povolené prísady

Ak ho ešte nemáte, zaobstarajte si ho. K jeho výberu sa jednoznačne viažu financie, ktoré naň musíte vynaložiť. V ponuke internetových i kamenných obchodov nájdete kompostéry za pár eur, ale treba počítať s tým, že platí čo je lacné nie je vzácne. Ich výdrž je väčšinou 2 až 3 roky, potom sa pod vplyvom poveternostných podmienok rozpadnú. Ak sa rozhodnete pre vyššiu investíciu, model bude z kvalitnejšieho materiálu. Okrem pevnosti je aj premyslená vnútorná cirkulácia vzduchu a jeho údržba je ľahká. Údržba je jednoduchá vďaka otváracím stenám. Recyklovaný plast, z ktorého sú vyrobené nevybledne, neroztiahne sa.

Pri výbere kompostéra rozhoduje aj jeho objem. Veľkosť kompostéra si vypočítate ľahko. Pokiaľ ste v domácnosti štyria a máte záhradu veľkú 400 m2 budete potrebovať kompostér s objemom 500 až 700 l.

Je to preto, že okrem záhradného odpadu do neho poputujú aj zvyšky z kuchyne. Kompostér si môžete aj vyrobiť napríklad z drevených dosiek alebo z paliet.

Bio-továreň by ste mali umiestniť na odľahlejšie miesto v&nbsp;záhrade ideálne do tieňa. Prístup k&nbsp;nemu by mal byť možný z&nbsp;každej strany, aby ste ho mohli pravidelne obracať, pohodlne plniť i&nbsp;vyberať. Dôležité pri kompostovaní je spojenie bioodpadu s&nbsp;pôdou, aby užitočné organizmy bez problémov preliezali z&nbsp;pôdy dnu a&nbsp;von. Samozrejme treba zamedziť vstupu hlodavcov, ktoré budú zvyšky lákať. Pomôže vám prestretie zajačieho pletiva na dno nádoby. Pri zakúpených kompostéroch netreba myslieť na ochranu pred dažďom, i&nbsp;keď vlhkosť vo vnútri rozkladajúcej sa masy je dôležitá. Pri podomácky zhotovených kompostéroch myslite na kryt, ktorý sa bude dať ľahko nadvihnúť aj počas dažďa, keď pôjdete vyhodiť zvyšky z&nbsp;kuchyne.

Má zrnitú štruktúru, je tmavej farby, vonia ako lesná pôda a nedajú sa v ňom rozoznať jednotlivé prísady použité  na jeho výrobu. Určite nesmie zapáchať, skôr by mal príjemne voňať ako pôda. Konečný produkt pritom môže vznikať rok, niekedy aj tri. Podľa dĺžky rozkladného procesu sa dá kompost považovať za veľmi silné hnojivo alebo za zdroj humusu. Pokiaľ kompost zrie iba tri či štyri mesiace a použijete ho v záhrade, dodáte do pôdy množstvo hnojivých rýchlo sa rozkladajúcich živín. Ak mikroorganizmy necháte vykonávať ich činnosť počas jedného roka, vyberiete z kompostéra na humus bohatú hmotu s dlhodobým vplyvom na rastliny. 


Kompost je hotový, keď...

Z dobre vyzretého kompostu&nbsp; môžete namiešať aj kvalitné tekuté hnojivo.

Už pri zakladaní kompostu treba myslieť na miešanie kompostovaných materiálov, ktoré v priebehu času budeme kompostovať. Preto bude ideálne, ak kompostovú kopu vytvoríte z uhlíkatých materiálov, ktoré sa dlhšie rozkladajú a postupne začnete primiešavať dusíkaté materiály.

Medzi uhlíkaté (hnedé) materiály sa radí napríklad drevná štiepka, listy z ovocných drevín, hrabanka z ihličnanov. K dusíkatým (zeleným) napríklad odpad zo zeleniny, hnoj kravský alebo ovčí či odpad zo zeleniny .&nbsp; Najskôr nasteľte slamu, lístie, drevnú štiepku alebo kombináciu týchto materiálov do vrstvy vysokej 15 až 25 cm. Potom postupne zapracovávajte jednotlivé zložky (bioodpad z kuchyne, tráva, hnoj), pričom počas celého priebehu kompostovania dodržujte správny pomer uhlíka a dusíka (30:1), tzn. nezabúdajte miešať materiály a pridávať z tej kategórie, z ktorej to je potrebné (väčšinou sa na uhlíkaté zabúda, a dusíkatý jednotvárny materiál ako tráva sa potom dobre nekompostuje). Zeminu do kompostéra pridávať nemusíte, na podporu procesov postačí dozretý kompost alebo nahnité lístie.


Samotný rozklad organických látok nastáva aktívnou činnosťou mikroorganizmov, ktoré sa tam musia najskôr dostať naočkovaním – pridaním zeminy alebo maštaľného hnoja, ktorého stačí jedna lopata. Podstatou očkovania je vytvorenie rovnakých životných podmienok organizmom vo všetkých vrstvách. 


Očkovanie kompostu

Zároveň aj miešajte suchšiu vrstvu s vlhkejšou. Medzi kompostované materiály môžete pridať i mletý vápenec v množstve 2 - 3 % z váhy odpadkov.

Dbajte na dostatočnú vlhkosť použitých surovín. Pokiaľ kompostujete suché materiály, navlhčite ich. Naopak príliš vlhkú hmotu zmiešajte so suchou.


Dôležitá je aj počiatočná vlhkosť všetkých použitých surovín. Suchý materiál pri zakladaní navlhčite pokropením vodou, príliš vlhký, naopak, premiešajte so suchým. Po založení kompost chráňte pred intenzívnym slnečným žiarením zakrytím rastlinným materiálom, napríklad slamou, trávou, senom, vňaťou zemiakov, prípadne lístím. V oblastiach s častými a dlhotrvajúcimi dažďami ho chráňte fóliou alebo rohožami. Po daždi odkryte, aby mohol kompost dýchať.


Vlhkosť

Po založení kompostu ho chráňte pred intenzívnym slnečným žiarením zakrytím s použitím rastlinného materiálu. Tento môže byť napríklad slama, tráva, seno, vňať zemiakov prípadne lístie. V oblastiach s častými a dlhotrvajúcimi dažďami ho chráňte fóliou alebo rohožami. Po daždi ho odkryte aby mohol kompost dýchať, pretože základom jeho tvorby je dostatok vzduchu.


Je jeden z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich zrenie kompostu. Preto odpadky ani zeminu neutláčajte, klesnú pod ťarchou vlastnej hmotnosti. Aby vyzrel všetok materiál rovnomerne, obracajte ho. Rastlinnému materiálu by malo stačiť jedno prehodenie


Vzduch

Kompostované materiály neutláčajte, nechajte nech klesnú pod ťarchou vlastnej váhy. Aby vyzrel všetok materiál rovnocenne, pravidelne ho obracajte. V závislosti od zloženia a štruktúry materiálov, či dodržiavania základných pravidiel, závisí ja interval obracania. Stačí 1 krát ročne, no prevzdušniť kompost môžete aj pred každým vložením čerstvých materiálov.

Kompostovanie sa oplatí! Zdroj prírodných živín je totiž najcennejší

Výber pre vás

Kompostovanie sa oplatí! Zdroj prírodných živín je totiž najcennejší

Súvisiace články

Časť I: Všetko, čo potrebujete vedieť o kompostovaní!

Časť III: Všetko, čo potrebujete vedieť o kompostovaní!

Kompostovať sa dá aj v byte! Všetko o vermikompostovaní

Časť II: Všetko, čo potrebujete vedieť o kompostovaní!

Prečo je bokashi lepšie než kompostovanie? Menej zápachu, žiadne dážďovky a viac živín!

Výber pre vás