Je všeobecne známe, že semená petržlenu klíčia veľmi dlho. Doslova sa treba pri ňom obrniť dávkou trpezlivosti. Za spomalené klíčenie môžu furokumaríny, ktoré svojím chemickým zložením bránia klíčeniu semien burín v okolí vysiatej plochy. Prečo je to tak? Jednoducho preto, že takto sa matka príroda postarala o dostatočne voľný priestor v okolí petržlenu.

Aby petržlen vyklíčil, musia sa spomínané furokumaríny zo semena odbúrať, a to nejaký ten čas trvá. Spravidla sa vraví, že si na prvé semenáčiky počkáte aj tri týždne. A veru je to tak. Všetko však závisí na priebehu počasia, ale aj na type pôdy. Hoci sa trafíte do správneho termínu sejby za optimálnych podmienok, všetko môže zhatiť nedostatok vlahy, kedy semená jednoducho zaschnú. Čo je však veľmi nebezpečné je zlievavá pôda so sklonom k tvorbe prísušku. Hoci sa vám zdá, že je výborná, ľahko sa obrába a medzi prstami sa sype, nemusí byť vhodná na pestovanie petržlenu. A dovolím si povedať, že ani mrkvy. Tvrdá kôra, ktorá sa vytvorí na povrchu takejto pôdy je tak silná, že klíčiaca rastlinka proti nej nemá šancu.

Najhoršie je pôdu pravidelne a bohato zalievať. Je jedno či večer alebo skoro ráno. Prísušok sa vytvorí, najmä počas slnečných dní. Prekypriť ju tak či tak nemôžete, pretože aj tak by ste semenáčiky poškodili. A tak neostáva nič iné len nechať semená napospas prírode a čakať, či boj s pôdou vyhrajú. Alebo môžete vyskúšať ešte niekoľko trikov.

Naplánujte si ju aj v tomto roku. Napodobníte tak prirodzený cyklus rozmnožovania sa dvojročného petržlenu, ktorý by za normálnych okolností vytvoril kvetnú stonku v druhom roku pestovania a vysemenil by sa. Takto máte nádej, že ak vysejete ešte pred príchodom mrazov, čo v súčasných podmienkach býva približne v novembri, semená vyklíčia na jar. K tomu sa však predpokladá dostatok zimnej vlahy. A to môže i nemusí byť problém, keďže zrážok ubúda.

Známa to metóda, o ktorej sme písali už niekoľkokrát aj v tomto roku. A stále je aktuálna... V záhrade máme výbornú kyprú pôdu, ale so sklonom k tvorbe prísušku. Tvrdá súvislá vrstva pôdnej kôry spôsobila, že petržlen nevzišiel. Iba kde - tu. Chyba v osive určite nebola, nakoľko bolo kúpené u spoľahlivého výrobcu. Rozhodla som sa teda pre naklíčenie. Síce s oneskoreným dátumom sejby, ale nevadí, pretože naklíčenie urýchli proces o tri týždne.

Vzala som osivo, presypala do nádobky (umytej) z jogurtu a zaliala som na 6 hodín vodou. Potom som ho preosiala cez sitko, aby som sa zbavila prebytočnej vody a opäť som ho presypala do nádobky vystlanej papierovou kuchynskou utierkou. A zaliala som vlažnou prevarenou vodou. Utierku som zahla tak, aby sa k semenám nedostalo svetlo. Ešte raz som všetko ovlhčila a nechala som prikryté plastovým vreckom. Kým sa objavili prvé klíčky trvalo to dva dni. Semená som priebežne kontrolovala. Ideálne je vysiať ich vtedy, keď sa začínajú belieť klíčky. Neskôr je už sejba problematická, pretože klíčky prerastajú do utierky alebo handričky a pri manipulácii sa môžu polámať.

Keď je osivo naklíčené, stačí pripraviť riadok, ktorý dobre zalejte a potom už len plytko vysejte a jemne prihrňte. Malé semenáčiky by sa mali objaviť do týždňa. Moje sú v pôde len tri dni, takže si ešte počkám. Na zjednodušenie práce s jednotením na rovnakú vzdialenosť, ju rovno prispôsobte odporúčanému sponu. A samozrejme udržujte hriadku vlhkú.

Pokiaľ máte pôdu veľmi ťažkú, ílovitú obohaťte ju o poriadne vyzretý kompost, môžete pridať aj kokosové vlákno. Pred sejbou vytvorte z pôdy hrobčeky (pestuje sa tak mrkva i zemiaky) a sejte do riadku, ktorý vytvoríte v najvyššom bode hrobčeka. Korene pestované takýmto spôsobom na akejkoľvek pôde budú pekne rovné.

Máte hlavu v smútku z prázdnej hriadky petržlenu? Vysejte ho znova

Výber pre vás