Ján Tancik

Pandravy sú larvy chrústov, ktoré sa liahnu v&nbsp;júni až júli. Najprv žijú pohromade a&nbsp;živia sa humusom a&nbsp;drobnými korienkami, neskôr sa rozliezajú a&nbsp;živia sa len koreňmi. Dĺžka vývoja závisí od klimatických podmienok a&nbsp; trvá dva alebo tri roky, čiže tri alebo štyri vegetačné obdobia. Počas života sa dvakrát zvliekajú. Larvy zo záhradných rastlín poškodzujú najmä zemiaky, zeleninu, mladé ovocné stromy a&nbsp; kry viniča hroznorodého. Najnebezpečnejšie sú larvy tretieho instaru. Škodlivosť sa zvyšuje pri teplom a&nbsp;suchom počasí.

OCHRANA: Pri obmedzení škodlivosti pandráv sú významné agrotechnické opatrenia, medzi ktoré patria správny osevný postup, včasná sejba, obrábanie pôdy, vyvážené hnojenie, ničenie burín. Na jar, v&nbsp;lete a&nbsp; začiatkom jesene sa odporúča pri ničení lariev zaviesť plytká orba so strojmi, ktoré rozmrvia pôdu nadrobno. Podporou prirodzených nepriateľov tiež efektívne znížite populáciu pandráv. Medzi najvýznamnejších nepriateľov lariev chrústov patria entomopatogénne huby, najmä druh Beauveria bassiana a&nbsp;entomopatogénne háďatká. Imága chrústov ničia aj rôzne druhy vtákov.

Medvedík obyčajný je jeden z&nbsp;najväčších hmyzích škodcov. Telo dospelého jedinca je dlhé 4&nbsp; až 6 cm a&nbsp; má tmavohnedé sfarbenie. Vyliahnuté larvy sú biele, merajú do 5 mm a&nbsp; podobajú sa na dospelé jedince, ibaže nemajú krídla. Prezimujú v&nbsp;pôde v&nbsp;hĺbke 60 až 100 cm na miestach, kde je dosť maštaľného hnoja alebo kompostu. Medvedík uprednostňuje živočíšnu potravu pred rastlinnou. Živí sa dážďovkami, slimákmi, rôznym hmyzom. Potravu rastlinného pôvodu konzumuje najmä v&nbsp;suchom období. Je to polyfág, ktorý napáda rôzne druhy zeleniny, ale aj poľné plodiny. Živí sa koreňmi a&nbsp;inými jemnými podzemnými časťami. Dospelý jedinec zapríčiňuje najväčšie škody na jar, požieraním podzemných častí klíčiacich a&nbsp;vzchádzajúcich rastlín. Škodí priamo aj nepriamo. Kopaním horizontálnych chodieb v&nbsp; pôde prehrýza podzemné časti rastlín, ktoré mu stoja v&nbsp; ceste a&nbsp; tiež oddeľuje rastliny od pôdy. Takéto rastliny postupne vädnú a&nbsp;zosychajú.

OCHRANA: Na reguláciu sa využívajú agrotechnické, chemické aj mechanické opatrenia. V&nbsp;záhradách sa využíva ničenie hniezd. Na tomto mieste treba vykopať jamu a&nbsp; zničiť hniezdo tam, kde sa nachádzajú vajíčka alebo už vyliahnuté larvy. Imága môžete chytať do nádob zakopaných do pôdy. Účinnosť je väčšia, keď sa nádoby spoja doskou. Imága sa pohybujú vedľa dosky, nevedia odbočiť, a preto padajú do jednej alebo druhej zakopanej nádoby. Biologická ochrana proti tomuto škodcovi sa robí aplikáciou entomopatogénnych háďatiek z&nbsp;rodu Steinernema carpocapsae, prípravok s&nbsp;názvom Capsanem. Aplikácia sa vykonáva zálievkou na pôdu.

Na začiatku jari počas vlhkého a&nbsp; teplého počasia významne škodia aj slizniaky. Poškodzujú klíčiace, vzchádzajúce, ale aj staršie vyvinutejšie rastliny. Obľubujú najmä mladé priesady zeleniny a&nbsp;mäkké plody, napríklad jahody. Na plodoch a&nbsp; koreňoch sú často hlboké otvory. Neklamným znakom výskytu sú stopy po slize, ktoré zanechávajú na poškodených rastlinách. Pri priaznivom počasí sa môžu premnožiť a&nbsp;zničiť celý porast napadnutej plodiny. Najväčšie škody spôsobujú v krytých priestoroch.

OCHRANA: Úspešnosť rôznych metód ochrany v&nbsp;boji proti slizniakom sa líši v&nbsp;závislosti od plodiny a&nbsp; veľkosti plochy chráneného porastu. Biologické metódy sa v&nbsp; poslednom čase intenzívne skúmajú a&nbsp; niektoré už uviedli aj do praxe. V&nbsp;90. rokoch saStrava v tekutej formev&nbsp; západnej Európe začal používať prípravok Nemaslung na báze parazitického háďatka Phasmarhabditis hermafrodita. V&nbsp;posledných rokoch je registrovaný aj na Slovensku. Parazitické háďatká prenikajú do tela slizniakov cez dýchacie orgány. Háďatká nesú symbiotické baktérie, ktoré sa množia v&nbsp;tele škodcu a&nbsp;zapríčiňujú smrť. Napadnutý slizniak prestane po 3 až 5 dňoch prijímať potravu a&nbsp;v&nbsp;priebehu 7 až 21 dní hynie. Aplikácia sa robí zálievkou na vopred navlhčenú pôdu. Na malých plochách sa aplikácia robí zalievaním krhlou, kým na väčších postrekovačom. Maximálny tlak nesmie byť vyšší ako 5 barov a&nbsp;dýzy musia byť minimálne 1 mm. Aplikáciu treba robiť večer, nie počas intenzívneho slnečného žiarenia.

Drôtovce sú larvy chrobákov z&nbsp; čeľade kováčikovité (Elateridae). Napádajú prakticky všetky pestované rastliny a&nbsp;mnohé divorastúce. Poškodzujú podzemné časti rastlín – naklíčené osivo, korene a&nbsp;podzemné časti stonky, prenikajú do nich celým telom alebo len časťou tela. Konzumujú stravu iba v&nbsp;tekutej forme, preto musia rozžuvať a&nbsp;pomliaždiť väčšie množstvo potravy, ako potrebujú. Z&nbsp;toho dôvodu sú veľmi pažravé a&nbsp; uprednostňujú mladé časti rastlín, ktoré obsahujú veľa vody a&nbsp;vyhýbajú sa starším častiam.

OCHRANA: Kombinácia agrotechnických, biologických a&nbsp;chemických opatrení. Najväčší význam majú preventívne opatrenia. Medzi veľmi významné opatrenia patria správny osevný postup, obrábanie pôdy (často vykonávaná hlboká orba, na záhrade rýľovanie), načas zaorávanie pozberových zvyškov, termín a&nbsp;spôsob sejby, hnojenie, ničenie burín, ničenie pozostatkoch rastlín. Proti nebezpečným pôdnym škodcom priesad zeleniny môžete vykonať ochranu pred sejbou na jar používaním biologických prípravkov na báze baktérií Photorhabdus luminescens, Bacillus thuringiensis ssp. kurstaki, a&nbsp;B. thuringiensis ssp. tenebrionis (Novaferm Viva).

Môžu byť až tak PAŽRAVÉ? O prvú jarnú zeleninu vás pripravia tieto ŠKODCE

Výber pre vás

Môžu byť až tak PAŽRAVÉ? O prvú jarnú zeleninu vás pripravia tieto ŠKODCE

Súvisiace články

Pomôcka, ktorú si musíte ZAOBSTARAŤ! S otočným kolieskom naplánujete všetky HRIADKY

Máte v záhrade ovocný strom po DEDKOVI? Orežte ho a prinesie úrodu, radí ODBORNÍK

Na boj s obaľovačmi sa vybavte KEFOU! Ukrývajú sa pod borkou, radí ODBORNÍK

Ako zabrániť, aby do záhrady „čumeli“ SUSEDIA? Na betón zabudnite, radí ARCHITEKTKA

Ktoré choroby a škodce budú škodiť tento ROK? Riaďte sa počasím, nie PRANOSTIKAMI

Výber pre vás