Danka Ačová

Mrlíky divo rastú v Európe, Ázii aj v Amerike. Latinské meno je odvodené z gréckeho slova chén, ktoré znamená hus, a podion, čo je nôžka, lebo ich listy tvarom pripomínajú husie chodidlo. Každý druh má trochu iný tvar listov, čo je jeden z najdôležitejších určovacích znakov. Pre väčšinu mrlíkov sú charakteristické malé chlpy na stonke, listoch aj kvetoch, vďaka ktorým rastliny vyzerajú, akoby boli pomúčené.

<strong>Mrlík hlávkatý</strong> je asi 60 cm vysoká rastlina s pevnými stonkami obrastenými trojuholníkovými listami so zúbkatým okrajom. Pripomínajú listy špenátu, sú však menšie. Musia sa síce zberať jednotlivo, ale rastlina môže rásť ďalej. Mladé listy sa dajú konzumovať surové v zeleninových šalátoch, pomazánkach alebo dresingoch, môžu sa pridávať do polievok, k mäsu alebo pripraviť ako špenát, dajú sa aj zmraziť. Ich výhoda je, že nedráždia žlčník, obličky ani močové cesty. Obsahujú minerálne látky, stopové prvky a vitamíny A, C a K.

Z bohatých, až 30 cm dlhých súkvetí nenápadných kvetov sa v pazuchách listov tvoria aromatické červené plody, ktoré na pohľad vyzerajú ako jahody alebo maliny. Aj tie sú jedlé, šťavnaté, hoci chuť môže byť pre niekoho sklamaním. Pripomína moruše a nie je veľmi výrazná. Plody najlepšie chutia posypané cukrom, rozmixované v mlieku, pridané do jogurtu, na torty či palacinky, môžu sa tiež zavárať a zmraziť. Podľa listov a plodov dostala rastlina ľudové pomenovanie jahodový špenát.

Mrlík nie je len burina! Zoznámte sa s jahodovým špenátom (1.časť)

Výber pre vás