Medzi najnebezpečnejšie choroby malín a černíc patria virózy a fytoplazmózy.

Poškodenie rastlín je trvalé, preto je dôležité porasty zakladať z osvedčeného a certifikovaného množiteľského materiálu. Vo veľkovýrobe sa rastliny najčastejšie ošetrujú proti plesni sivej, v záhrade sa však v bežných rokoch dá kvalitná úroda dopestovať bez použitia fungicídov.

K najnebezpečnejším vírusom na malinách patria Raspberry mosaic virus, Raspberry yellow mosaic virus, Raspberry leaf curl virus a Raspberry leaf spot virus.

Najtypickejšími symptómami viróz sú farebné, mozaikovité a tvarové zmeny. Ide o predĺžené, vejárovité, žltkasté škvrny ohraničené nervatúrou, prípadne okrúhle škvrny s nezreteľným okrajom. Pri silnejšom napadnutí sa listy lyžicovito vydúvajú a opadávajú. Výrazným symptómom je kučeravosť spojená s ohýbaním okrajov listov smerom nadol a s ich zhlukovaním. Vyskytnúť sa môže aj metlovitosť.

Uvedené vírusy sa prenášajú voškami a inými druhmi cicavého hmyzu. Rastliny prestávajú rodiť, porast redne a do troch rokov väčšinou odumiera. Mozaiky sa môžu zameniť za niektoré fyziologické choroby spôsobené nedostatkom prvkov. Pre vírusy je typické, že najmä v prvých rokoch výskytu postihujú rastliny jednotlivo alebo v ohniskách, nie plošne ako fyziologické choroby.

Dôležité je preventívne odstraňovanie chorých rastlín, ktoré sú zdrojom infekcie. Nové maliniská je vhodné zakladať v dostatočnej vzdialenosti (minimálne 100 m) od starých porastov, prípadne od porastov divorastúcich malín a černíc, ktoré slúžia ako rezervoár vírusov a infikovaného hmyzu. V prípadoch silného výskytu vošiek je dôležitá chemická ochrana insekticídmi. V záhradách nebýva výskyt viróz veľký, preto postačujú preventívne ochranné opatrenia.

Chorobu spôsobuje huba Didymella applanata. V spodnej časti jednoročných výhonkov sa v okolí púčikov tvoria fialovohnedé, ostro ohraničené škvrny rôznej veľkosti. Koncom leta hnednú, nekrotizujú, kôra praská a odlupuje sa. Silno napadnuté výhonky predčasne usychajú. V mieste škvŕn sa na jar tvoria sporulačné útvary huby – malé čierne bodky. Napadnuté výhonky majú v druhom roku tenké, metlovité, často sterilné konáriky. Huba prezimuje v napadnutých výhonkoch. K infikovaniu dochádza v apríli až v júni, hlavne za vlhkého a daždivého počasia. Odumieranie postihuje najmä staré a veľmi zahustené porasty na prevápnených pôdach a na pôdach chudobných na humus. Hoci odumieranie môžu spôsobiť aj iné huby, tvorba pykníd na škvrnách a odlupovanie kôry sú dostatočným určovacím znakom. Pozor si treba dať na nesprávne zamieňanie choroby s prirodzeným odumieraním starých výhonkov.

Zameraná je na výber vhodného stanovišťa, kvalitnú a vyhnojenú pôdu, vyrezávanie napadnutých výhonkov na jar a ich spálenie. V záhradách väčšinou postačuje prevencia, pri pestovaní malín vo väčšom sa vykonáva chemická ochrana. Fungicíd sa aplikuje 1- až 3-krát od výšky letorastov 20 cm v 7- až 10-dňových intervaloch. Ošetrenie po kvitnutí je možné urobiť len za predpokladu uplynutia ochrannej lehoty do zberu.

Spôsobuje ju huba Phragmidium rubi-idaei. Prvým príznakom napadnutia sú ložiská spór oranžovožltej farby (aéciá), ktoré sa vytvárajú na vrchnej strane listov. Niekedy sa môžu objaviť aj na listových stopkách a mladých výhonkoch, ojedinele na plodoch. Neskôr sa na spodnej strane listov vytvárajú oranžové, okrúhle a prášivé kôpky (uredospórové štádium), prípadne kôpky hnedočiernej farby (téliá). Škodca prezimuje v podobe takzvaných zimných výtrusov (teleutospóry). Pri silnom výskyte môže spôsobiť opadávanie listov a zníženie úrody. Zvyčajne však škody spôsobené hrdzou nebývajú vysoké.

V záhradách je zameraná na odstránenie listov s kôpkami teleutospór, na pestovanie odolnejších odrôd a po opadnutí listov na ich odstránenie. Proti hrdzi na malinách u nás nie je registrovaný žiadny fungicíd.

Spôsobuje ju huba Kuehneola uredinis. Príznaky sú podobné ako na malinách. Rozdielnym symptómom je výskyt hrdze na stonkách černíc, kde sa objavujú fialkasté zdureniny. Tie neskôr praskajú a uvoľňujú žltooranžový povlak urédiového štádia.

Hrdzavé kôpky sa na listoch tvoria najmä na spodnej strane. Vzácne sa hrdza môže objaviť aj na plodoch. Na citlivých odrodách dokáž znížiť úrodu, silno napadnuté letorasty môžu zle vyzrievať. Výskyt choroby je variabilný, v bežných rokoch sa dá zvládnuť bez ochrany, pretože škody nebývajú vysoké.

Patogén Botrytis cinerea môže napadnúť všetky nadzemné časti malín a černíc, ale najškodlivejšie je napadnutie plodov. Kvety zasychajú, na povrchu sa tvorí typický hustý sivý povlak sporulácie patogéna. Príznaky na plodoch sa najčastejšie vyskytujú pri vlhkom a daždivom počasí v období dozrievania.

Plody hnednú, podliehajú hnilobe a vysychajú. Na povrchu sa najmä za daždivého počasia tvorí typický sivý povlak. V bežných rokoch sa pleseň vyskytuje v miernej intenzite, no pri vlhkom počasí dokáže v krátkom čase zničiť takmer celú úrodu. Huba je polyfág, prezimuje na rastlinných zvyškoch. Citlivosť na napadnutie je odrodovou vlastnosťou, zvyšuje ju mechanické poškodenie plodov.

V rokoch s miernym priebehom počasia chemické ošetrenie väčšinou nebýva nutné. Pravidelne však porast kontrolujte v čase dozrievania po daždi alebo ľadovci. Dôležitou prevenciou je ochrana proti hmyzu a inému poškodeniu, ktoré spôsobujú rýchlejší nástup infekcie. Pri silnom výskyte choroby je možné použiť chemickú ochranu. Ošetrenie fungicídom sa vykonáva na začiatku výskytu symptómov, no iba za predpokladu, že do zberu uplynie ochranná lehota prípravku, ktorá je až 14 dní.

Táto fyziologická choroba je na malinách a černiciach veľmi rozšírená hlavne na západnom Slovensku. Príznaky sa objavujú hneď na začiatku vegetácie – žltnutie najmladších listov, spomalenie rastu a prírastkov, neskôr skrúcanie, hnednutie a odumieranie listov od okraja. Slabé prírastky a spomalený rast listov sa odrážajú aj na úrode, ktorá je nižšia a menej kvalitná. Choroba sa vyskytuje hlavne v nížinách, na pôdach s nevhodnými vlastnosťami, medzi ktoré patria ťažké a zamokrené (pre rastliny neprístupné formy železa), prevápnené a alkalické pôdy.

Jedinou formou prevencie je zmena pôdnych podmienok – časté a hlboké kyprenie a prevzdušňovanie, vysoké dávky organických hnojív, odvodnenie a podobne. Na pôdach so silnou chemickou fixáciou železa to však nemusí priniesť očakávaný efekt. Počas vegetácie symptómy možno zmierniť pravidelnou aplikáciou (každé 2 až 3 týždne) hnojív s obsahom chelátov železa. Postreky na list treba vykonávať striktne podľa návodu, aby nedošlo k popáleniu.

Najčastejšie choroby malín a černíc! Identifikujte ich správne a zasiahnite

Výber pre vás