Som vyštudovaná záhradná architektka obľubujúca kvitnúce, jedlé a prírodné záhrady. Svojimi skúsenosťami a najmä činmi sa snažím zveľaďovať svoje okolie, edukovať nielen mládež a šíriť skúsenosti a rady renomovaných odborníkov.

Marcela Šišoláková

Kým sa z&nbsp;divých druhov ovocia vyvinuli dnešné odrody, prešiel veľmi dlhý čas. Nedávne výskumy histórie ovocia ukázali, že predchodcovia divých druhov ovocia sa nachádzali v&nbsp;horských údoliach juhovýchodnej Ázie už pred vyše 60 miliónmi rokov. Z&nbsp;týchto sa vyvinuli druhy a&nbsp;odrody divého ovocia, pričom pôvod dnešných odrôd je možné nájsť v&nbsp;takzvaných génových centrách (geografických oblastiach vzniku určitého druhu). Tieto ponúkajú na relatívne malej ploche pestrú rozmanitosť dedičných vlastností ako napríklad veľkosť, farba, chuť alebo aj odolnosť proti chorobám či škodcom, ktoré sú predpokladom pre ďalší vývoj ovocných druhov a&nbsp;ich odrôd.

Odrody hrušky obyčajnej (Pyrus communis) pochádzajú z&nbsp;divokých foriem, ktoré sú bežné aj v&nbsp;Európe – Pyrus pyraster, Pyrus nivalis, Pyrus salvifolia. Na tvorbe dnešných európskych odrôd sa podieľali aj ďalšie ázijské a&nbsp;stredomorské druhy hrušiek. Za významné genetické centrum sa považujú oblasti okolo Kaukazu. Podobne ako jablká, aj hrušky sa v&nbsp;rámci migrácie národov po ľadovej dobe dostali na Balkán, do Grécka, Talianska a&nbsp;následne do celej západnej Európy.

Strom hrušky patrí do každej záhrady. Ak ho ešte nemáte vysadený, neváhajte a&nbsp;zadovážte si aspoň jeden. Sezóna sadenia stromov sa blíži, tak hľadajte, vyberajte, sledujte, čo už dozrieva, prípadne čo ešte len dozrievať bude v&nbsp;záhradách. Nebojte sa požiadať o&nbsp;skúsenosti a&nbsp;rady starostlivého záhradníka. Určite vám rád o&nbsp;odrode povie všetko, čo vie. Ak sa rozhodnete zakúpiť si strom, <a rel="noopener" href="https://www.zahrada-plantex.sk/" target="_blank">navštívte záhradné centrum Plantex</a> a&nbsp;využite odborné rady odborníkov ovocinárov.

Hrušky vznikali riadeným krížením medzi sebou a odrody zaradené na pestovanie boli vyberané na základe vlastností – rast, vzhľad, chuť, veľkosť plodu, zrelosť, rodivosť, odolnosť proti chorobám.

Ak si plody hrušiek zakúpite v&nbsp;niektorom z&nbsp;obchodov, budú pravdepodobne ešte v&nbsp;technickej zrelosti. Čiže chuť nebude plne vyvinutá, nebudú ešte zrelé. Aby hrušky (aj jablká) mohli byť dlho skladovateľné a&nbsp;tak prístupné počas celého roka, zberajú sa v&nbsp;sadoch skôr, než dosiahnu konzumnú zrelosť. Zadovážte si preto aj pár jabĺk a&nbsp;dajte ich spolu s&nbsp;hruškami do toho istého mikroténového alebo papierového vrecka. Jablká produkujú viac etylénu ako hrušky, a&nbsp;tak vám dozrejú ešte skôr, ako keby ste ich nechali vo vrecku samostatne.

TOP ODRODY HRUŠIEK NÁJDETE NA NASLEDUJÚCEJ STRANE &gt;&gt;&gt;

‘Comtesse de Paris’ alebo ‘Parížanka’

Stará odroda hrušiek vyšľachtená Williamom Fourcineom vo Francúzsku v&nbsp;roku 1884. Je to skorá zimná hruška, ktorá vydrží v&nbsp;pivnici do januára až marca. Zelená hruška môže na slnečnej strane jemne zožltnúť a&nbsp;v&nbsp;niektorých prípadoch je jemne zdobená hrdzou. Strom plodí pomerne skoro a&nbsp;dáva pravidelnú vysokú úrodu. Plody sa zberajú od polovice októbra. 

Strom rastie stredne silno a&nbsp;dnes sa v&nbsp;komerčnom pestovaní používa len zriedka. Odroda vyžaduje mierne podnebie a&nbsp;vlhkú pôdu s&nbsp;dobrou úrodnosťou alebo intenzívnym hnojením. Kvitne pomerne skoro, a&nbsp;preto je trochu citlivá na mráz. Stredne veľké až veľké plody majú vajcovitý až hruškovitý tvar. Svetlozelená základná farba plodov sa neskôr mení na tmavožltozelenú.

Vysoko úrodná jesenná hruška, ktorá je vyhľadávaným ovocím najmä na trhoch. Odroda bola objavená M. J. Collandom v&nbsp;roku 1864 vo francúzskom meste Vienne. Rast stromu je silný, v&nbsp;mladosti silne vzpriamený, časom má tendenciu sa rozširovať. Kvitne skoro na jar, je teda trochu citlivá na neskoré mrazy. Strom je vhodný aj na pestovanie v&nbsp;tvare štíhleho vretena. Plody tejto odrody sú veľké až veľmi veľké a&nbsp;majú kužeľovitý tvar. 

V&nbsp;závislosti od lokality sú hrušky zrelé na zber od polovice do konca septembra a&nbsp;môžu sa skladovať približne dva až tri týždne. Šupka je svetložltá až zlatistá s&nbsp;hrdzou a&nbsp;na slnečnej strane je často jemne červenkastá. Žltobiela dužina je veľmi šťavnatá a&nbsp;úžasne sa rozplýva v&nbsp;ústach. Pre svoju harmonickú chuť sú lahodné plody obzvlášť cenené ako prvotriedne stolové hrušky na priamu spotrebu. Okrem toho z&nbsp;nej vykúzlite chutné koláče či kompóty. Uprednostňuje teplé miesto chránené pred vetrom na dobrej pôde bohatej na živiny.

Letná hruška robustného vzrastu. Ovocných fajnšmekrov svojimi lahodnými plodmi teší už od augusta. Tieto žltozelené hrušky majú sladkú vôňu a&nbsp;jemne sa rozplývajúcu dužinu. Táto nekomplikovaná a&nbsp;mrazuvzdorná odroda sa v&nbsp;Európe vyskytuje zatiaľ len zriedkavo. Pochádza z&nbsp;Harrow Research Center v&nbsp;Ontáriu (Kanada). Je na trhu od roku 1981. Plod je stredne veľký, s&nbsp;miskovitým bruchom, typicky hruškovitého tvaru. Túto letnú hrušku ľahko spoznáte podľa žltozelenej základnej farby. Typická je hnedočervená krycia farba na slnečnej strane a&nbsp;čiastočná hrdzavosť. 

Hladká šupka je stredne hrubá. Kvitne od apríla do mája. Vtedy sa strom predstaví zo svojej najkrajšej stránky. Tvorí more bielych kvetov. V&nbsp;lete sa z&nbsp;nich vyvinú lahodné plody. Zber sa začína v&nbsp;auguste. Plody majú sladkú a&nbsp;aromatickú chuť. Úrody sú vysoké a&nbsp;pravidelné. Plody možno skladovať v&nbsp;chlade celkovo štyri týždne. Najlepšie chutia čerstvé zo stromu. Ovocný strom dorastá do výšky troch až piatich metrov. Uprednostňuje slnečné až čiastočne zatienené miesto a&nbsp;dostatočne vlhkú pôdu s&nbsp;vyšším obsahom humusu. Okrem toho, že sa plody konzumujú čerstvé, sú vhodné aj na spracovanie, na koláče alebo do kompótov.

Zimná hruška boduje krásnym vzhľadom, vysokými úrodami a&nbsp;dobrými skladovacími vlastnosťami. Hruška pochádza z&nbsp;Kišiňova v&nbsp;Moldavsku a&nbsp;na tamojšom trhu je od roku 1962. Môže sa pestovať v&nbsp;rôznych klimatických oblastiach, dokonca sa jej darí i&nbsp;v&nbsp;chladnejších častiach Slovenska. Zvláštnosťou tejto chutnej hrušky je jej veľkosť. Priemerná hmotnosť plodov je až 300&nbsp;gramov. Plody majú jednotnú zelenožltú základnú farbu a&nbsp;hruškovitý tvar. Plod je čiastočne pokrytý hrdzou, hoci na stopke a&nbsp;kalichovej jamke je to výraznejšie. Dužina je pevná, rozplývavá, šťavnatá a&nbsp;veľmi aromatická. 

Je to pestovateľsky veľmi priateľská odroda a&nbsp;dobre odoláva chorobám hrušiek. Napriek skorému obdobiu kvitnutia ovocnému stromu nehrozia neskoré mrazy. Plody sú pripravené na zber od polovice októbra. Konzumná zrelosť nastáva v&nbsp;novembri až decembri. V&nbsp;chlade sa môžu skladovať až do jari. Najlepšie sa jej darí na slnečnom až čiastočne zatienenom stanovišti chránenom pred nárazmi vetra a&nbsp;chladom. Uprednostňuje dobre priepustnú, piesočnatohlinitú pôdu s&nbsp;dostatkom vlahy. Plody majú mnohostranné využitie. Sú vhodné na čerstvú spotrebu, ako stolové ovocie a&nbsp;na prípravu kompótov, džúsov alebo polevy na koláče.

Odrodu objavil vo Francúzsku opát Fétel v&nbsp;roku 1866. Rodí na svojich konároch neskutočne veľké, podlhovasté a&nbsp;fľaškovité plody. Ich šupka je žltá s&nbsp;jemným červenohnedým líčkom, dužina je biela a&nbsp;šťavnatá. Chuť plodov je nádherne sladká, elegantne aromatická a&nbsp;jemne korenistá. Je to vynikajúca stolová hruška, ktorá ponúka neodolateľný ovocný pôžitok v&nbsp;čerstvom alebo spracovanom stave. Vyznačuje sa skorými a&nbsp;vysokými úrodami. 

Plody sú pripravené na zber v&nbsp;októbri, dajú sa skladovať až do januára. Kvitne od apríla do mája. Malé kvety húfne lákajú včely, čmeliaky a&nbsp;iný hmyz. Plody sú skutočne veľké, dosahujú dĺžku aj 12 centimetrov. Odroda je so svojím zaujímavým olistením, nádhernými jarnými kvetmi a&nbsp;chutným ovocím atraktívnym solitérnym stromom. Zaberá málo miesta a&nbsp;skvele sa hodí do malých záhrad. Darí sa jej na slnečných až čiastočne zatienených miestach na humóznych a&nbsp;na živiny bohatých pôdach.

Stĺpovitá novšia odroda pôvodne pochádza z&nbsp;Holandska a&nbsp;na tamojšom trhu je od roku 1965. Skvele sa hodí do domácej záhrady aj do črepníka. Je vhodná aj do strešnej záhrady, na balkón či terasu. Rodí stredné až veľké plody. Šupka je žltozelená a&nbsp;nemá kryciu farbu. Dužina je lahodne sladká a&nbsp;šťavnatá. Hruška je pripravená na zber od októbra do novembra. Lahodné plody rozvinú úžasnú vôňu. 

Na udržanie štíhleho tvaru tejto stredne rastúcej hrušky je nevyhnutný pravidelný letný rez bočných výhonkov. Ten sa robí v&nbsp;júli alebo auguste. Maximálna výška je 250 až 300 cm, šírka nepresahuje 60 až 80 cm. Plody sú stredne veľké hruškovitého tvaru a&nbsp;mierne podkrčené až fľašovité. Hrušky vydržia v&nbsp;chlade do januára. Vyžaduje slnečné stanovište.

Stĺpovitá stolová odroda s&nbsp;lahodnými zelenožltými plodmi sľubuje pravidelné a&nbsp;vysoké úrody. Vizuálne zaujme atraktívnym štíhlym rastovým tvarom, ozdobným olistením, na jar voňavými kvetmi a&nbsp;kyprými, žltými plodmi. Je ideálnym ovocným stromom do malých záhrad a&nbsp;na balkóny. Je odolná a&nbsp;nenáročná na starostlivosť. Zrelé hrušky majú zelenožltú šupku a&nbsp;sú stredne veľké. Ich dužina je biela a&nbsp;stredne pevná. 

Sezóna zberu ovocia sa začína v&nbsp;októbri. Plody sú aromatické, sladké a&nbsp;šťavnaté. Výborne chutia ako stolové ovocie, v&nbsp;ovocných šalátoch, zákuskoch. Darí sa jej na teplom, chránenom mieste, v&nbsp;dobre priepustnej záhradnej pôde. Aby sa zachoval krásny stĺpovitý rast, pravidelne režte bočné výhonky. Pri výbere stromu dbajte na to, aby bol zaštepený na slabo rastúcom podpníku (dula Adams, dula Elina, Pyrodwarf).

Moderná anglická dezertná odroda hrušky s&nbsp;vynikajúcou sladkou chuťou a&nbsp;šťavnatou dužinou. Je čiastočne samoopelivá. Je uznávaná aj ako jedna z&nbsp;najlepších odrôd pre ekologické pestovanie. Vytvára stredne veľké až veľké plody, bledozelené sa menia na žlté s&nbsp;niekoľkými zlatými alebo hnedočervenými škvrnami. Svetložltá dužina je sladká a&nbsp;šťavnatá, topiaca sa a&nbsp;maslová s&nbsp;príjemnou jemnou chuťou. 

Samotný strom je veľmi kompaktný, takže je ideálnym stromom do malých priestorov. Z&nbsp;kvetov sa pestovateľ teší na prelome mesiacov apríl a&nbsp;máj. Chutné a&nbsp;šťavnaté plody sa zberajú na prelome septembra a&nbsp;októbra a&nbsp;ak sú uskladnené v&nbsp;chladnom sklade, pochutíte si na nich aj po Novom roku.

Ing. Michal NIGUT, ovocinár, Plantex s. r. o., <a rel="noopener" href="http://www.zahrada-plantex.sk">www.zahrada-plantex.sk</a>

Návrat ku klasike: HRUŠKY patria do slovenských záhrad! TOP ODRODY, z ktorých si vyberie každý

Autor článku

Marcela Šišoláková

Výber pre vás

Návrat ku klasike: HRUŠKY patria do slovenských záhrad! TOP ODRODY, z ktorých si vyberie každý

Autor článku

Marcela Šišoláková

Súvisiace články

Toto ste o HRUŠKE nevedeli. 5 BENEFITOV, pre ktoré sa ju oplatí konzumovať každý deň

Letné ovocie s príchuťou JESENE! Do pikantného kompótu dajte HRUŠKY aj JABLKÁ

Ak ste na jar rezali HRUŠKU na čapíky, teraz sa k tejto práci vráťte! O rok bude plodov až až

Vytvorila sa vám na kmeni hrušky takáto PRASKLINA? Odborník radí, ako poškodenie ošetriť

Výber pre vás