Ak si kladiete túto otázku, či už pri pohľade na predávanú, alebo svojpomocne dopestovanú zeleninu, mali by ste vedieť, kedy sa máte dusičnanov obávať. Nezabúdajte, že sú prirodzená súčasť prírodného prostredia. Vyskytujú sa v pôde, vo vode a nachádzajú sa aj v zelenine, ktorú konzumujete. V nízkych koncentráciách nie sú pre dospelého a zdravého človeka nebezpečné. Ich nadmerný obsah v potravinách však môže predstavovať riziko, a to najmä pre vaše ratolesti.

Nastáva vtedy, ak sa v rastline nezabudujú do bielkovín, ale ostanú voľné. Práve tie sa totiž môžu meniť na dusitany, ktoré sú pre ľudské telo nebezpečné a pre dojčatá i malé deti toxické. Nebezpečenstvo spočíva v udusení sa. Druhotné nebezpečenstvo spočíva v riziku tvorby nádorových ochorení. Obsah dusičnanov v pestovanej zelenine však nie je stály, ale počas jej vývinu sa mení. Na začiatku rastu je ich koncentrácia najvyššia, v priebehu vegetácie sa znižuje a najnižšie hodnoty dosahuje v čase botanickej zrelosti.

Rýchlená zelenina vo fóliovníkoch a skleníkoch obyčajne obsahuje vyššiu hladinu dusičnanov, čo spôsobuje nedostatok slnečného svitu. Vo zvýšenej miere sa hromadia najmä v rýchlenej listovej zelenine, mladej mrkve, kalerábe a reďkovke. Riziko nadmerného výskytu dusičnanov odstránite, ak pestujete zeleninu vonku na hriadkach, keď sú už vhodné svetelné podmienky a okrem toho dodržíte zásady hnojenia.

Dusíkaté hnojivá prednostne aplikujte počas intenzívneho vývinu a rastu plodín. Na konci vegetácie, keď vyzrievajú pletivá, dusíkom už nehnojte. Potrebnú dávku dusíka na prihnojenie rozdeľte na viacero čiastkových dávok s časovým odstupom. Rovnako dôležitá je i forma výživy, a síce amoniakálna alebo dusičnanová. Odporúčaný pomer medzi nimi je 1 : 1. Obsah dusičnanov v rastline sa mení aj počas dňa. Minimálna koncentrácia je v druhej polovici dňa, popoludní a pred večerom, zatiaľ čo v ranných hodinách je ich obsah najvyšší.

Rozdelenie dusičnanov v rôznych častiach rastlín nie je rovnomerné. K najväčšiemu hromadeniu dochádza vo vegetatívnych orgánoch – v listoch, stonkách, koreňoch a hlúboch. Menej ich je v generatívnych orgánoch, ako sú kvety, plody a semená. Z toho vyplýva, že vyšší obsah dusičnanov je v zelenine koreňovej, listovej a hlúbovej. Mrkva, petržlen a paštrnák majú najviac dusičnanov vo vrchnej časti pod listami, v spodnom hrote koreňa a v stržni.

Riziko zvýšeného obsahu nehrozí v plodovej, ale ani v cibuľovej zelenine.

Obsah dusičnanov môžete ovplyvniť aj sami pestovaním zeleniny na kvalitnej pôde s vysokým obsahom humusu, ale aj správnou starostlivosťou. Teda používaním vhodných organických hnojív, zníženou hustotou porastu, správnym zavlažovaním a zberom v poludňajších a popoludňajších hodinách.

Vitamín C obsiahnutý v zelenine bráni tvorbe nebezpečných nitrozlúčenín. Vláknina zasa potláča ich vstrebávanie v hrubom čreve. Pri dodržiavaní zásad pestovania sa však zvýšeného obsahu dusičnanov v zelenine nemusíte obávať.

<a href="/izahradkar/uzitkova-zahrada/hnojenie-poda/dajte-pozor-pri-hnojeni-zeleniny-prilis-vela-dusika-moze-podpisat-zdravi-vas-vasich-deti.html">Dajte pozor pri hnojení zeleniny: Príliš veľa dusíka sa môže podpísať na zdraví vás i vašich detí​</a>

<a href="/izahradkar/uzitkova-zahrada/zelenina/sladka-oranzova-maskrta-vhodna-do-polievky-do-kolaca.html">Sladká oranžová maškrta vhodná do polievky i do koláča</a>

<a href="/izahradkar/uzitkova-zahrada/zelenina/mimoriadne-zdrava-redkovka-posilni-vasu-imunitu-este-aj-schudnete.html">Mimoriadne zdravá! Reďkovka posilní vašu imunitu a ešte aj schudnete</a>

<a href="/izahradkar/uzitkova-zahrada/ovocie-zelenina/04/dusicnany-jarnej-zelenine-deti-mozu-byt-nebezpecne.html">Dusičnany v jarnej zelenine: Pre deti môžu byť nebezpečné</a>

Nebezpečné dusičnany v zelenine? Vyvarujte sa týchto chýb a báť sa nemusíte

Výber pre vás