Treba si uvedomiť, že každá oblasť, dokonca každá záhrada je jedinečná a má špecifické vlastnosti. To znamená, že vytvára odlišné podmienky na život v nej. Permakultúra preto vyžaduje dokonalú znalosť konkrétneho prostredia.

Permakultúra sa opiera o dôkladné poznanie okolia i záhrady. S plánovaním preto počkajte aspoň rok a zatiaľ pozorujte záhradu počas všetkých ročných období. Zistíte tak, kde je celý deň slnko alebo, naopak, tieň, kde sú v záhrade vlhké miesta, kde najčastejšie fúka vietor a podobne. Všímajte si nielen svoju parcelu, navštívte i okolité záhrady a pozorujte, ktorým druhom sa tam darí.

Príroda je obrovským zdrojom energie. Permakultúra sa snaží tento zdroj využívať čo najefektívnejšie. V čase hojnosti využívajte tieto zdroje čo najviac a, ak je to možné, pokúste sa časť uchovať na neskôr. Výborným príkladom je konzervácia úrody. Počas leta uskladníte prebytočné plody, aby ste ich v zime bez námahy a peňazí mohli využiť. Ďalším príkladom je skleník. Jednoduchá sklenená stavba pri správnej orientácii zachytáva a udržiava teplotu, ktorá pomáha rastlinám rásť. Zber a využitie dažďovej alebo recyklácia odpadovej vody šetrí prírodu a je vynikajúcim zdrojom zavlažovania v suchých mesiacoch.

Prirodzene, pri zakladaní jedlej záhrady očakávate, že z nej budete mať výnos v podobe vlastnej zeleniny a ovocia. Nemenej dôležité sú však zážitky a skúsenosti, ktoré pri práci v záhradke nadobudnete. Komunitné záhrady sú výborný príklad permakultúrnej filozofie. Ich výnosom je napríklad aj rýchle a bezproblémové šírenie informácií od jedného záhradkára k druhému. Veľká časť práce ako starostlivosť o chodníky, budovanie prístreškov či altánkov sa robí spoločne. Môžu si vymieňať dopestované ovocie a skúsenosti. V školských záhradách sa zase mladšie generácie učia, ako si dopestovať vlastné jedlo. V každom prípade, v týchto spoločných priestoroch sa ľudia podelia nielen o jedlo, náradie a semienka, ale nadviažu aj nové kontakty a priateľstvá a zbavia sa stresu prirodzeným spôsobom.

Permakultúra predpokladá, že k prírode sa budete správať ako súčasť kontinuity. Zožnete plody, ktoré vyrástli z pôdy, o ktorú sa v minulosti starali naši predkovia. K prírode by ste sa mali správať tak, aby ju i vaše deti a vnúčatá mohli takto využívať. Súčasťou permakultúrnej filozofie je reakcia na spätnú väzbu. Znamená to vyvarovať sa chýb, ktorých ste sa v minulosti dopustili vy alebo vaši predkovia. Napríklad môžete skvalitniť neproduktívne časti záhrady alebo rekultivovať znehodnotenú pôdu, aby sa mohla opätovne použiť na pestovanie.

5. Využívajte energiu z obnoviteľných zdrojov

Stromy sú skvelým príkladom viacúčelového obnoviteľného zdroja. Prinášajú ovocie, orechy, semená, stavebný materiál aj palivo. Vytvárajú tieň, ktorý v horúcich dňoch ochladzuje domy a cesty. Zmierňujú silný vietor a hluk, filtrujú vzduch a produkujú kyslík. Ovocné stromy rodia veľakrát aj niekoľko desaťročí a spájajú ľudí pri zberaní a delení úrody. Po skončení rodivosti môžete strom vypíliť a drevo použiť na výstavbu zvýšených záhonov, na pestovanie húb, podrvené zvyšky na nastielanie chodníkov a záhonov. Prebytky môžete skompostovať, čím sa dostanú späť do pôdy.

Jedna z najlepších vecí na permakultúre je, že sa pokúša nevytvárať odpad. Snaží sa využiť každú zvyšnú vec na vytvorenie niečoho nového a užitočného. Výborným príkladom je kompostovanie. Prevažnú väčšinu odpadu z kuchyne a zo záhrady viete pomocou kompostovania premeniť na hnojivo. Obľúbené je kompostovanie pomocou dážďoviek, ktoré na minimálnom priestore, dokonca v byte či na balkóne, rýchlo premenia odpad z kuchyne.

Permakultúra sa snaží napodobňovať úspešné a funkčné vzory nájdené v prírode. Príkladom je špirála, ktorá vychádza zo štruktúry nositeľa génov –DNA. K permakultúrnej záhrade preto neodmysliteľne patrí bylinková špirála, ktorá vytvára ideálne prostredie na rast byliniek. Svojím tvarom vytvára podmienky na rast svetlomilných i tieňomilných druhov vedľa seba.

Vysádzanie vhodných kombinácií je pre rastliny prospešné. Navzájom si totiž vytvárajú ideálne podmienky na rast. Rastliny v takejto výsadbe nesúperia, záhrada sa stáva uceleným ekosystémom, čo je lepšie ako vytvorenie niekoľkých oddelených častí. Hľadajte inšpiráciu v okolitej prírode a pozorujte, ktorým rastlinám sa v danej oblasti darí najlepšie.

Permakultúra nevyžaduje okamžité riešenie celej záhrady. Cieľom je navrhnúť záhradný systém, ktorý sa skladá z mnohých malých častí, pričom každá prispieva k celkovému fungovaniu. Príkladom je dôraz na pestovanie trvaliek namiesto letničiek. Trvalky nepotrebujú každoročnú výsadbu, takže šetria vašu energiu. Navyše neznehodnocujú pôdu tak ako letničky, ktoré sú veľakrát prehnojené, aby bohato a pestro kvitli. I keď ich nástup je pomalší v porovnaní s vysadením už kvitnúcich letničiek, mnohé z nich kvitnú veľmi skoro na jar. Permakultúra tiež dáva prednosť malej produkcii pred veľkovýrobou. Výmena komunitných záhrad, plodín, semien a prebytkov je príklad malého a pomalého riešenia.

Väčšina zanietených záhradkárov každoročne listuje v katalógoch nových odrôd rastlín. Kombinácia nových odrôd so starými zaručí pestrý výber plodín. Rozmanitosť vysadených druhov znemožní škodcom, chorobám a klimatickým zmenám zničiť celú záhradu. V permakultúrnej záhrade sa stretávajú staré odrody s novými, vytvára sa zaujímavý rastlinný repertoár a vyvážený a odolný záhradný systém.

Permakultúrna záhrada sa snaží využiť každý možný priestor. Často vznikajú zeleninové, bylinkové a kvetinové záhony neobvyklých tvarov. Veľmi obľúbený je záhon v tvare kľúčovej dierky, keď z jedného miesta dosiahnete na pomerne veľký záhon. Záhradné mandaly – magické kruhy – vznikajú spájaním viacerých kľúčových dierok. Takto sa vytvorí viac priestoru na pestovanie a minimalizuje sa priestor potrebný na chodníky. Okrajové priestory, nevhodné na založenie záhonov môžete využiť na pestovanie nenáročných ťahavých plodín ako fazuľa alebo kivi. Dobre sa pestujú pred južnými múrmi, kde naplno využívajú slnečné žiarenie. Na druhej strane, v lete vytvárajú tieň a ochladzujú budovy. V zime, keď listy opadnú, slnko pomáha budovy vykurovať. Tienisté a vlhké miesta ponúkajú výborné prostredie na pestovanie húb.

V záhrade neustále prebiehajú zmeny. To, čo sa vám osvedčilo v jednej pestovateľskej sezóne, nemusí platiť každý rok. Podmienky sa menia, mení sa počasie – teplota a zrážky, populácia škodcov, rozšírenie chorôb. Úloha permakultúrneho záhradkára je prispôsobiť sa týmto podmienkam. Uvedomte si, že cieľom nie je prírodu ovládať, ale pracovať s ňou ruka v ruke. Zistíte, že citlivým prístupom nikdy neurobíte chybu, iba získate ďalšiu cennú lekciu, ktorá vás nasmeruje k lepším riešeniam.

<a href="/izahradkar/uzitkova-zahrada/ekozahrada/spoznajte-uzasnu-zahradu-permakultura-vam-zjednodusi-zivot.html">Spoznajte úžasnú záhradu: Permakultúra vám zjednoduší život</a>

<a href="/izahradkar/okrasna-zahrada/architektura/krasna-zahrada-ju-stoji-minimum-casu-namahy-zahradna-architektka-prezradila-svoje-overene-vychytavky.html">Krásna záhrada ju stojí minimum času a námahy! Záhradná architektka prezradila svoje overené vychytávky​</a>

<a href="/izahradkar/okrasna-zahrada/dreviny/blizi-vhodny-cas-zakladanie-ziveho-plota-vysadte-ho-prirodnom-style.html">Blíži sa vhodný čas na zakladanie živého plota. Vysaďte ho v prírodnom štýle</a>

Nebojujte s prírodou! Radšej dodržujte 12 zásad permakultúry

Výber pre vás