Ladislav Ducsay

Pravda je však i&nbsp;to, že nesprávne používanie priemyselných hnojív rastlinám, pôde, ale ani zvieratám či nám neprospieva. Preto treba ovládať hlavné zásady hnojenia a dobre poznať vlastnosti používaných hnojív. V&nbsp;takom prípade vám ich aplikácia nebude spôsobovať problémy, ale úžitok.

Priemyselné, čiže <a rel="noopener" href="https://www.lacnepostreky.sk/hnojiva" target="_blank">syntetické hnojivá</a> sa vyrábajú chemickou alebo fyzikálnou cestou zo surovín minerálneho charakteru. Najčastejšie ide o&nbsp;produkty chemického priemyslu (soli), prípadne ich zmesi. Rastliny z&nbsp;nich prijímajú živiny v&nbsp;rovnakej forme ako z&nbsp;pôdy či organických hnojív, teda rozpustené vo vode ako ióny.

Rozdeľujú sa podľa počtu základných živín, prípadne stopových prvkov na jednozložkové a&nbsp;viaczložkové. Jednozložkové hnojivá obsahujú jednu hlavnú živinu (dusíkaté, fosforečné, draselné, vápenaté, horečnaté), vo viaczložkových nájdete dve a&nbsp;viac hlavných živín (napríklad NK, NP, PK, NPK alebo hnojivá s obsahom mikroelementov – stopových prvkov).

Dusík je v pôde najslabšie viazaným prvkom, vyznačuje sa pomerne silnou mobilitou – schopnosťou presunu. Pre záhradkárov je najväčším postrachom, pretože sa veľmi často spomína v&nbsp;súvislosti s&nbsp;nebezpečných hromadením dusičnanov. Zároveň je však jedným z&nbsp;najdôležitejších prvkov pre rastliny. Potrebuje ho väčšina druhov zeleniny hlavne na&nbsp;jar, keď ich podporí v&nbsp;raste. Obzvlášť náročná býva kapusta, karfiol, zeler či pór.

Medzi najčastejšie používané dusíkaté hnojivá patrí liadok vápenatý, síran amónny, močovina a dusíkaté vápno. Dusičnan amónny (liadok amónny), liadok amónny s&nbsp;vápencom (LAV) a liadok amónny s&nbsp;dolomitom (LAD) obsahujú dve formy dusíka. Pôsobia fyziologicky neutrálne, takže ide o veľmi univerzálne hnojivá.

Ide o&nbsp;dusíkaté hnojivo s&nbsp;obsahom dusičnanového (liadkového) dusíka. Jeho účinnou zložkou je dusičnan vápenatý, teda v&nbsp;ňom nájdete asi 15 percent dusíka a&nbsp;20 percent vápnika. Hnojivo je ľahko rozpustné vo vode.

Kedy ho použiť: Hnojiť ním môžete na začiatku vývinu rastlín, pretože inak by sa dusík ľahko z&nbsp;pôdy vyplavil a rastliny by ho nestihli využiť. Nikdy ním nehnojte do zásoby. V&nbsp;kvapalnej forme (koncentrácia 1-2 percentá) je vhodný na prihnojovanie počas vegetácie. Pri hnojení trávnika pomôže obsah vápnika potlačiť nežiaduci rast machu. Je to fyziologicky zásadité hnojivo, preto sa používa najmä na kyslejších pôdach, no nie je vhodné na čučoriedky, brusnice, azalky a&nbsp;iné kyslomilné druhy.

Toto hnojivo obsahuje dusík v&nbsp;čpavkovej forme – amónny dusík – (21 percent dusíka + 24 percent síry), preto tak rýchlo nepodlieha vyplavovaniu ako dusík liadkový.

Hnojte ním na jeseň a skoro na jar pred vysádzaním alebo sejbou. Je to fyziologicky aj chemicky kyslé hnojivo, preto ho na kyslé pôdy neaplikujte.

Vzhľadom na vysoký obsah dusíka v&nbsp;amidovej forme buďte pri jej dávkovaní opatrní.

V zriedenom stave sa dá použiť na listovú výživu aj ako hnojivová zálievka, je vhodná na základné predsejbové hnojenie takmer všetkých plodín. Od hnojenia po sejbu dodržte časový odstup aspoň 5 dní.

V&nbsp;podstate ide o kyanamid vápenatý (dusík v&nbsp;kyanamidovej forme), ktorý sa reakciou s pôdnou vlhkosťou rozkladá na kyanamid a hydroxid vápenatý. Ten by mohol spôsobiť rozklad hnojív obsahujúcich amónne soli (síran amónny, dusičnan amónny) za uvoľnenia amoniaku (čpavku), preto by sa spolu s&nbsp;nimi nemalo dusíkaté vápno používať.

Dusíkaté vápno nie je herbicíd, a tak v prijateľnom dávkovaní neničí buriny, no pri niektorých môže obmedziť klíčivosť. Dezinfikuje pôdu od zárodkov plesní a hubových chorôb, napríklad nádorovitosti hlúbovín. Ako hnojivo dodá do pôdy dusík a vápnik. Aby medziprodukty jeho rozkladu na rastliny nepôsobili toxicky, musíte ho do pôdy zapracovať najmenej 10-14 dní pred sejbou alebo sadením.

Ako hlavnú živinu obsahujú fosfor. Základnou surovinou na ich výrobu sú prírodné vápenaté fosforečnany (apatity, fosfority). Prírodné fosforečnany sú však vo vode nerozpustné, a&nbsp;teda pre rastliny neprijateľné, preto sa v&nbsp;procese výroby pôsobením minerálnych kyselín a&nbsp;tepla premieňajú na vodorozpustnú formu. Mechanicky – mletím sa získavajú mleté fosfáty, ktoré sa používajú hlavne na hnojenie kyslých pôd.

Superfosfáty sú univerzálne hnojivá pre všetky plodiny pri predsejbovej príprave pôdy, no nemali by sa používať na pozemkoch s výrazne kyslou pôdnou reakciou alebo na veľmi vápenatých pôdach.

Prevažne ide o&nbsp;vodorozpustné soli obsahujúce draslík vo forme dobre prijateľnej pre rastliny. Podstatu týchto hnojív tvoria chloridy a&nbsp;sírany draselné. Najväčším nedostatkom prírodných draselných solí je však pomerne malý obsah draslíka (okolo 9 percent) a prítomnosť veľkého množstva chlóru. Podľa toho, či je draslík vo väzbe so sírou alebo s&nbsp;chlórom hovoríme o&nbsp;síranovej alebo chloridovej forma hnojiva.

Chloridové draselné hnojivá viac odvápňujú pôdu, navyše, niektoré rastliny sú na chlór veľmi citlivé. Ak nemáte inú možnosť, do pôdy ich zapracujte na jeseň, aby sa chlór mohol vyplaviť. Síranové draselné hnojivá sú vhodné pre plodiny náročné na síru (hlúboviny). Vo všeobecnosti myslite na to, že draselné hnojivá sú fyziologicky kyslé.

Obsahujú ako hlavnú živinu horčík. Značná časť horčíka sa do pôdy dostane spolu s vápenatými hnojivami (dolomitický vápenec) a tiež niektorými draselno-horečnatými hnojivami.

Kedy ich použiť: Na samotné hnojenie horčíkom sa treba zamerať len v prípade výrazného nedostatku, hlavne na ľahkých piesočnatých pôdach.

Obsahujú dôležitý makroelement vápnik. Z praktického hľadiska sa sem zaraďujú aj tie, ktoré okrem vápnika obsahujú horčík. Základnými surovinami na ich výrobu sú vápenaté hmoty (vápence, pálené vápno, hasené vápno), ktorých podstatnou súčasťou je uhličitan vápenatý, no v&nbsp;rôznych množstvách obsahujú aj uhličitan horečnatý. Ak presiahne 10-30 percent, hovoríme o&nbsp;dolomitických vápencoch.

Kedy ich použiť: Vápenaté hnojivá sa používajú najmä na kyslých pôdach v&nbsp;procese vápnenia, čím podstatne zlepšujú ich vlastnosti. Nezabúdajte však, že keby ste kyslú pôdu v snahe o rýchle zlepšenie jej pH pohnojili naraz veľkou dávkou vápenatého hnojiva, z pôdneho komplexu by sa naraz uvoľnilo veľké množstvo živín, ktoré by rastliny nedokázali využiť. Preto je týmito hnojivami lepšie hnojiť v menších dávkach na viackrát a súčasne upravovať obsah ostatných živín.

Ich výhodou je, že jedným úkonom dodáte do pôdy všetky základné živiny a nemusíte sa obávať jednostranného prehnojenia. Vždy však treba dodržať odporúčané dávkovanie.Viaczložkové (kombinované) hnojivá okrem troch základných živín (NPK – dusík, fosfor, draslík) môžu obsahovať iné živiny, mikroelementy a často aj stimulačné látky.&nbsp;

Viaczložkové hnojivá

Pri výbere z ponuky kombinovaných hnojív sa riaďte týmito zásadami:

• obsahom dusíka v hnojive a požadovanou úrovňou dusíkatej výživy,

• obsahom fosforu a jeho foriem v hnojive, schopnosťou plodiny osvojovať si ho a obsahom prístupného fosforu v&nbsp;pôde,

• obsahom draslíka a jeho formy (síranová, chloridová) v hnojive a&nbsp;porovnaním s potrebou pre pôdu a náročnosťou plodiny,

Nenechajte vaše rastliny hladovať! Toto všetko im prospieva

Výber pre vás

Nenechajte vaše rastliny hladovať! Toto všetko im prospieva

Súvisiace články

Aby netrpeli stresom! Držte sa týchto rád a vaše priesady výsadbu hravo zvládnu

Pripravte si špeciálny kompost, ktorý rastliny zahreje a podporí v raste + VIDEO výroby dreveného kompostéra

Ako si poradiť so stromami, ktoré nerodia? A to aj napriek adekvátnej starostlivosti

Prečítajte si 11 najčastejších chýb pri pestovaní zeleniny v skleníku a vyvarujte sa im!

Nebezpečné dusičnany v zelenine? Vyvarujte sa týchto chýb a báť sa nemusíte

Výber pre vás