Jarmila Szabóová

Koncom mesiaca je už pôda v záhrade takmer prázdna a prichádza na rad rýľovanie. V posledných rokoch sa čoraz častejšie diskutuje o tom, že tento úkon nie je pre pôdu to pravé orechové. Obracaním pôdy, najmä pri hlbokom rýľovaní, sa ničia prospešné mikroorganizmy žijúce v prostredí chránenom pred svetlom s obmedzeným prístupom kyslíka. A naopak, tie ktorým uvedené podmienky nevyhovujú, sa tu zrazu po prevrátení pôdy ocitnú. V dôsledku nevhodných podmienok na život hynú a obnovenie populácie je zdĺhavé. Od rýľovania nemusíte upustiť, akurát pôdu neobracajte. Úplne postačí, keď rýľ zaryjete na hĺbku listu a pôdu odtlačíte smerom od seba. Následne rýľ vytiahnite a pokračujte o pár centimetrov ďalej, kým rovnakým spôsobom nespracujete celú plochu. Upravenú pôdu nakoniec zakryte kvalitným kompostom, ktorý nezapracujte. Navrch môžete nastlať vrstvu opadaného lístia. Do jari sa rozloží a pôda zregeneruje.

Vyzretý kompost využijete aj v skleníku, ktorý tu rozhodíte, len čo pozberáte posledné plody rajčiakov a vytrháte všetky rastliny aj s koreňmi. Tie nožnicami narežte na menšie kusy, aby sa v novozaloženom komposte čo možno najrýchlejšie rozložili. Pôdu v skleníku nerýľujte, len ju šetrne narušte rovnako ako v záhrade. Ak už uplynuli aspoň tri roky od posledného vápnenia, aplikujte dolomitický vápenec, ktorý je aj zdrojom horčíka.

Zberajte a uskladnite ho tak, aby vydržal čo najdlhšie. Najlepšie sa to podarí, keď vidlami buľvu podoberiete a protitlakom vytiahnete zo zeme. Pôdu nalepenú na hustých koreňoch opatrne oklepte, aby sa buľva nepoškodila. Korene skráťte ostrým nožom. Listy odtrhnite rukou, pričom mladé lístky v srdiečku ostanú neporušené, je to predpoklad úspešného prezimovania. Ošetrené buľvy uložte do debničiek s pieskom v studenej pivnici. Najdlhšie vydržia v priestore s teplotou 1 °C a vysokou vlhkosťou vzduchu (90 až 95 percent). Do piesku uložte aj mrkvu, petržlen či repu červenú.

Plody papriky sa veľmi rýchlo po zbere znehodnotia. Stratia vodu, zošúveria sa. Niektoré začnú hniť. Na jeseň sa väčšinou konzervujú spolu s rajčiakmi či už do leča, alebo rozličných nátierok, prípadne sa zavárajú v pretlaku vydlabané celé plody ako príprava na plnenú papriku. Ale my máme pre vás vyskúšanú metódu, keď si plody do zimy zachovajú čerstvosť aj mesiace po zbere. Čerstvo obratú papriku na jeseň zbavte stopky a zvyškov kvetu. Vzniknutú ranu zaceľte pomocou vosku. Ten bude brániť výparu vody z plodu. Následne celú papriku zabaľte do alobalu a uskladnite v studenej, tmavej pivnici. Je možné, že niektoré kusy sa znehodnotia. Je to preto, že mohli mať poranenie alebo mohli byť napadnuté hnilobou, ktorá sa naplno prejavila až počas skladovania.

Chrípková sezóna vás neobíde ani v&nbsp;tomto roku. Dostatočný príjem vitamínov z&nbsp;rôznych zdrojov vám ju pomôže zvládnuť. K&nbsp;nádchovníku, ktorý má u&nbsp;vás čestné miesto na okennom parapete, pridajte žeruchu. Vysievajte ju počas celej zimy a&nbsp;používajte čerstvú do každého jedla. Na pestrosť chutí pestujte aj aromatickú trebuľku voňavú. Obe rastliny sa vyznačujú rýchlym rastom a&nbsp;vysokým obsahom vitamínu C. Nádoby s&nbsp;vysiatymi bylinkami položte na okenný parapet a&nbsp;mierne zalievajte. Žeruchu už o&nbsp;pár dní zberajte, trebuľke to potrvá pár týždňov. Vňať si zachová všetky nutričné vlastnosti, ak ju budete konzumovať v&nbsp;surovom stave.

Kvasená kapusta je bohatý zdroj vitamínu C a vlákniny. Do sviatkov spoľahlivo prekvasí, keď ju naložíte do súdka už v októbri. Podmienkou je priestor s konštantnou teplotou v rozmedzí 10 až 15 °C. Tu sa správne naštartuje mliečne kvasenie, ktoré prebehne pomaly, ale spoľahlivo. Kapusta bude typicky kyslá a chrumkavá. Kvasný proces sa nesnažte urýchľovať v teplej miestnosti, lebo sa kapusta znehodnotí. Na urýchlenie kvasenia radšej použite čerstvú šťavu z už prekvasenej kapusty. Šťavu zo starej kapusty použiť neodporúčame. Pri nakladaní jednotlivých vrstiev prihoďte do súdka aj chren, kapusta tak ostane krásne biela aj po prekvasení.

Slivky patria do každej záhrady. Ľudia ich vyhľadávajú nielen pre vynikajúcu chuť, ale aj pre nenáročnosť. Bez úplnej starostlivosti sa však nezaobídu. Najväčším strašiakom je vírus šarky sliviek, ktorý znáša každá odroda inak. K vírusu tolerantná je odroda ‘Opál’ vhodná na pestovanie na celom Slovensku, rovnako aj ‘Hanita’. Nákaze odolná je veľmi chutná a šťavnatá odroda ‘Toptaste’. Rezistentná je aj odroda ‘Tophit’ ideálna do každej záhrady vďaka univerzálnosti voľby pestovateľského tvaru. Podobné vlastnosti majú však všetky odrody, ktorých názov sa začína na TOP.

Prítomnosť vrtivky orechovej bola na našom území zaznamenaná v roku 2018. Odvtedy jej larvy poškodzujú profesionálne sady aj stromy drobných pestovateľov. Doposiaľ proti nej nie je registrovaný prípravok na ochranu rastlín a tak sa so škodcom treba vyrovnať mechanicky. Počas hlavnej sezóny je najlepšie mať pod stromom rozprestretú netkanú textíliu. Mala by tu ostať až do opadu plodov, zachytia sa tu aj napadnuté s larvami. Textília im zabráni zavŕtať sa do zeme a prezimovať tu. Čierne plody priebežne zbierajte, po opade posledných textíliu odstráňte a pôdu pod stromom pred zimou zrýľujte. Napadnuté orechy zlikvidujte, do kompostu ich však nehádžte. Menšie množstvo vyhoďte do komunálneho odpadu, väčšie zakopte v záhrade do hĺbky väčšej ako 15 cm.

Plánujete vysádzať nové ovocné stromčeky a povedali ste si, že najlepšie bude vysadiť ich k plotu? V takom prípade si dajte pozor na vzdialenosť od hranice pozemku. Po pár rokoch strom narastie, väčšie rozmery dosiahne najmä pri menej prísne tvarovanej korune. Veľmi ľahko sa tak môže stať, že konáre aj s ovocím budú časom presahovať k susedom. Padajúce ovocie môže byť zdrojom sporov, ktoré naštrbia dobré susedské vzťahy. A to určite nikto nechce.

Chcete si vysadiť živý plot, ale krušpán je už dávno out a tuje tiež? Žiadny problém, príroda ponúka toľko možností, stačí si len vybrať! Potrebujete, aby plot rýchlo narástol a vytvoril nepriehľadnú bariéru od susedov? Vysaďte cyprusovec leylandský (Cupressocyparis leylandii), ktorý za rok narastie až 1 m do výšky. Navyše je mrazuvzdorný a tolerantný k rezu od jari do konca leta. Z listnatých druhov rýchlo a spoľahlivo živý plot vytvorí zob vtáčí (Ligustrum vulgare), ako aj jeho príbuzný zob vajcovitolistý (Ligustrum ovalifolium). Zaujímavá a efektná je odroda ‘Aureum’ so žltými okrajom svetlozelených listov. Do polotieňa napríklad v blízkosti múra sa hodí vavrínovec lekársky (Prunus laurocerasus). Veľmi pekná a do živého plota zaujímavá je hlohyňa šarlátová (Pyracantha coccinea) či červienka Fraserova (Photinia x fraseri).

Pri správnej starostlivosti vás na jeseň aktinídia (kivi) obdarí množstvom šťavnatých plodov. Naša čitateľka Alenka ich oberá pred prvými mrazmi a uskladní v chladnej pivnici, kde vydržia aj niekoľko mesiacov. Aby si jej rodina mohla dopriať šťavnatú nádielku vitamínov, každý týždeň vyberie z pivnice jednu várku plodov a nechá ich „dôjsť“ do konzumnej zrelosti. Koncom jesene ešte pred nástupom mrazov, zreže odrodené a všetky suché výhonky. Detailnejší rez vykonáva skoro na jar, keď pominú posledné mrazy ešte pred prúdením miazgy. Tento rez je totožný s rezom viniča.

Dni sú v októbri už badateľne kratšie a nedostatok svetla spomaľuje rast izbových rastlín. S tým súvisí aj potreba zálievky a prihnojovanie. Pokiaľ si to počasie nevyžaduje a v byte sa nekúri, zalievajte menej. Po začatí vykurovacej sezóny zálievku zvýšte, keďže výpar vody z nádoby sa pri vyššej izbovej teplote zvýši. Dbajte pri tom, aby ste rastlinu nepreliali. Najlepšie tomu predídete prstovým testom, keď zaboríte do substrátu ukazovák. Hmatom razom dokážete určiť, či rastlina vodu potrebuje.

Ak patríte k milovníkom ruží, v záhrade by vám nemala chýbať ruža plodová (Rosa villosa). Hoci slovenská odroda ‘Karpatia’ pôvodom z Bojníc kvetom nemôže konkurovať šľachteným kráľovnám krásy, zahanbiť sa nedá. Kvitne v máji ružovými kvetmi s priemerom 5 cm. Je mrazuvzdorná, aj v kvete, a na pôdu nenáročná. Aby ste však pozberali plody bohaté na vitamín C, najlepšie bude, keď ju na jeseň vysadíte do hlinitej pôdy na slnečnom stanovišti s primeranou zálievkou. Neopadavých plodov sa dočkáte v druhej polovici augusta, začiatkom septembra. Prvú bohatšiu úrodu pozberáte približne v 5. roku po výsadbe. Po zbere ich môžete pár dní skladovať, no oveľa lepšie je usušiť ich, zamraziť alebo uvariť džem.

Na prelome októbra a novembra už môže mrznúť, preto koncom septembra prestaňte muškáty prihnojovať rovnako, ako to robí pani Mária Hotáková. Pletivá budú mať do začiatku zimy dostatok času vyzrieť. Zálievku obmedzte tiež, Mária zalieva striedmejšie ako počas plnej sezóny. Keď sa počasie mení a hrozia mrazy, muškáty vyberie z nádob. Robí to opatrne, aby sa nepolámali. Stonky, listy či kvety necháva bez zásahu. Keď sa zdá, že korene sú zasušené, preloží ich do krabice a prenesie do pivnice. Na konci zimy muškáty vyberie a začne preberať k životu. Vysadí ich do nového substrátu a prísne zreže. Približne o tri týždne sa rast obnoví, o ďalšie tri týždne začne s prihnojovaním.

Október v záhrade: Pripravte rastliny na zimu a využite posledné teplé dni na dôležité práce

Výber pre vás

Október v záhrade: Pripravte rastliny na zimu a využite posledné teplé dni na dôležité práce

Súvisiace články

Máte okolo ovocných stromov TRÁVNIK? Zbavte sa HO! Odporúčajú HRIČOVSKÝ aj JAKUBEK

Na čo v ZÁHRADE počas SEPTEMBRA nezabudnúť? Na tieto práce si nájdite čas!

Pri oberaní môžete ublížiť STROMU aj SEBE! Ovocie netrhajte LEDABOLO, varuje ovocinár

Výber pre vás