Hrušky sú od prírody mohutné dlhoveké stromy dorastajúce do výšky 8 až 18 m, ale dnes už dokážete ich rast ovplyvniť vhodne zvoleným podpníkom. Veľké kvety sú v porovnaní s jabloňovými pre včely menším lákadlom, pretože nektár má nižšiu cukornatosť. lody, malvice, majú hruškovitý tvar, hoci pri pôvodných odrodách boli väčšmi guľaté. V závislosti od odrody sa okolo cievnych zväzkov jadrovníka môžu v rôznej intenzite tvoriť tvrdé sklerenchymatické bunky.

Hrušky majú vyššie nároky na stanovište, preto sú ovocným druhom vhodným do teplých a stredných polôh. Ideálna priemerná ročná teplota lokality by mala byť 7,5 až 9 °C. Teplú pestovateľskú oblasť určuje nadmorská výška 200 až 350 m s priemernými ročnými zrážkami 550 až 800 mm, stredne teplá oblasť postupuje do 500 m n. m. Vhodné sú hlboké, stredne ťažké až ťažké pôdy so slabo kyslým až neutrálnym pH (6,0 až 7,2). Celkom nevhodné sú pôdy zamokrené a s vysokým obsahom vápnika.

To, koľko úrody dopestujete a aká bude kvalitná, pri hruškách vo veľkej miere ovplyvňuje závlaha, ktorá by mala byť hlavne počas suchého leta pravidelná. Dôležitá je aj expozícia svahu a to, koľko slnečných lúčov sa k stromom dostane. Podľa možnosti preto hrušky pestujte na teplých juhovýchodných, juhozápadných, prípadne južných svahoch. Hlavne zimné odrody majú vysoké nároky na teplotu a dĺžku vegetácie. Samozrejmé je vylúčenie mrazových kotlín, zamokrených pozemkov a severných svahov. Do vyšších polôh sú menej vhodným ovocným druhom. Ak sa ich však predsa len nechcete vzdať, zvoľte letné odrody.

Samoopelenie je veľmi výnimočné, odrody u nás pestované sú prevažne cudzoopelivé, preto je vždy vhodné vo výsadbe kombinovať aspoň dve s rovnakým časom kvitnutia. Hrušky majú silnejší sklon k partenokarpii ako jablone, príkladom sú odrody ‘Konferencia’ a ‘Williamsova’, také plody majú často valcovitý tvar.

Inkompatibilita je len výnimočná, napríklad pri odrodách ‘Williamsova’ a ‘Esperenova máslovka’. Hoci všetky druhy tohto rodu sú diploidné, poznáme aj triploidné kultúrne odrody (‘Lucasova’, ‘Špinka’, ‘Dielova maslovka’, ‘Pastornica’), pri ktorých je klíčivosť peľu len na úrovni desiatich percent, čo môže úspešnosť opelenia komplikovať, a tak nie sú vhodnými opeľovačmi.

Konzumne dozrievajú do 15. septembra, konzumná zrelosť trvá 14 dní (‘Clappova’, ‘Clappova červená’, ‘Williamsova čáslavka’, ‘Williamsova červená’, ‘Radana’.

Konzumne dozrievajú do 15. novembra, konzumná zrelosť trvá 2 až 8 týždňov (‘Konference’, ‘Boskova fľaška’, ‘Morava’, ‘Monika’).

Konzumne dozrievajú po 15. novembri, dĺžka konzumnej zrelosti je 16 týždňov (‘Decora’, ‘Dicolor’, ‘Hardyho’, ‘Konferencia’, ‘Jana’, ‘Lucasova’, ‘Bohemica’, ‘Erika’). Delia sa na skoré (zrejú v novembri až v decembri), stredné (zrejú v januári až vo februári), neskoré (zrejú v marci až v apríli).

Pestujeme hrušky! Užitočné informácie aj tipy na odrody podľa obdobia dozrievania

Výber pre vás