Lucia Sedláček Harničárová

Pôda v&nbsp;záhradke má aj schopnosť zadržať a&nbsp;zneškodniť škodlivé látky, parazity a&nbsp;zárodky chorôb, dokáže vytvárať zásoby vody, transportovať roztoky a&nbsp;premieňať odumreté zvyšky rastlín na&nbsp;humus. Všetky tieto schopnosti predstavujú kvalitu pôdy. Ak ich vaša pôda nemá na&nbsp;jednotku, vždy je spôsob, ako ich vylepšiť.

Tento proces sa nazýva zúrodňovanie. Pred vysievaním či vysádzaním, napríklad bežne záhony kypríte, vyľahčujete prídavkom piesku, či dokonca odvodňujete. Počas vegetačného obdobia ich zasa hnojíte, pravidelne zavlažujete a&nbsp;opäť kypríte.

Jednoducho robíte všetko pre&nbsp;to, aby sa rastlinám v&nbsp;záhrade darilo. Každý druh pestovanej rastliny má pritom iné nároky na&nbsp;kvalitu pôdy. Okrem toho, nie každý pôdny typ sa dá celkom ľahko zlepšiť.

Hlinité černozeme, fluvizeme a&nbsp;čiernice môžete spracovať takmer bez námahy, piesočnaté regozeme, plytké litozeme, zamokrené gleje, kyslé luvizeme sú však pôdy, kde sa skutočne natrápite, kým z&nbsp;nich urobíte pôdu vhodnú na&nbsp;pestovanie väčšiny druhov.

Existujú tri skupiny vlastností – fyzikálne, chemické a&nbsp;biologické, ktorých poznanie vám pomôže zlepšiť úrodnosť záhonov vo&nbsp;vašej záhrade. Z&nbsp;hľadiska fyziky si teda všímajte zrnitosť, zamokrenie a&nbsp;hĺbku pôdy. Zrnitosť, ktorú poznáte aj pod názvom pôdny druh spočíva v&nbsp;obsahu jemných ílovitých častíc, hrubšieho piesku a&nbsp;väčších kusov štrku či kameňa.

Dôležitý je hlavne pomer všetkých týchto neživých súčastí. Ak pôda obsahuje priveľa piesku, ílu a&nbsp;kameňa, vysádzajte do&nbsp;nej len pieskomilné, ílomilné druhy alebo skalničky. Zamokrenie je ďalšia fyzikálna&nbsp; vlastnosť, ktorá poukazuje na&nbsp;obsah vody. Zamokrené pôdy vyhovujú len vlhkomilným a&nbsp;močiarnym druhom, no na&nbsp;pestovanie väčšiny kvetín a&nbsp;zeleniny ich musíte odvodniť, napríklad odvodňovacími kanálikmi, drenážou, alebo pomocou vyvýšených záhonov.

Poslednou fyzikálnou vlastnosťou je hĺbka pôdy. Ide o&nbsp;rozhodujúci parameter hlavne pri pestovaní ovocných stromov. Zatiaľ čo hĺbka 1,2 až 2&nbsp;m vyhovuje napríklad duliam, mandliam, ríbezliam alebo orgovánu, nevyhnutná hĺbka na&nbsp;pestovanie broskýň, hrušiek, sliviek, kaliny či magnólie je 2&nbsp;až 4&nbsp;m.

Chémia na&nbsp;záhonoch

Z chemických vlastností pôdy je najrozhodujúcejšia pôdna reakcia, ale aj obsah uhličitanov a&nbsp;samozrejme aj živín. Extrémne kyslú pôdnu reakciu vyžadujú vresovité druhy, ďalej čučoriedky, brusnice a&nbsp;kľukva.

Medzi vápnomilné rastliny sa&nbsp; zaraďuje plesnivec, pajazmín, poniklec, cibuľa, cesnak a&nbsp;fazuľa. Obsah živín v&nbsp;pôde je významná vlastnosť nielen na&nbsp;pestovanie úžitkových, ale aj okrasných rastlín. Zatiaľ čo skalničky, vres, vresovec a&nbsp;rododendron vyžadujú chudobnejšiu pôdu, väčšina druhov zeleniny, ovocných drevín a&nbsp;letničiek najlepšie rastú na&nbsp;pôdach dobre zásobených živinami.

Najvýznamnejší je obsah a&nbsp;kvalita organických látok, ako aj humusu, prípadne i&nbsp;biologicky užitočných mikroorganizmov. Pomerne známe je spolužitie fazule, hrachu a&nbsp;iných bôbovitých rastlín s&nbsp;hrčkotvornými baktériami. Ak ich v&nbsp;záhradke nepestujete viac rokov, hrčkotvorné baktérie v&nbsp;pôde vyhynú a&nbsp;úrody pestovaných rastlín budú nižšie a&nbsp;menej kvalitné. Určite viete, že čučoriedka sa pestuje v&nbsp;substráte z&nbsp;kyslej vrchoviskovej vláknitej rašeliny, konvalinka, snežienka, bleduľa, malina, uhorka, kapusta zasa vyžadujú pôdu s&nbsp;vysokým obsahom kvalitného neutrálneho humusu. Naopak, cibuľa, cesnak, ľalia, slncovka a&nbsp;papuľka dobre rastú len na&nbsp;minerálnej pôde.

Vychádzajte z&nbsp;pôvodného stavu pôdy

Skôr, ako začnete vysádzať, ujasnite si, s&nbsp;čím môžete počítať. Aký typ pôdy máte?&nbsp; Je úrodný profil dostatočne hlboký? Nie je pôda zamokrená? Obsahuje dostatočný podiel organických látok? Na&nbsp;mnohé z&nbsp;týchto otázok nájdete odpoveď už pri obrábaní, napríklad vykopte jamu a&nbsp;pozorujte pôdny profil do&nbsp;hĺbky. Takto najlepšie stanovíte hrúbku humusového horizontu – vrstvy, ktorá pri černozemi, čiernici, fluvizemi, kultizemi, antrozemi, pararendzine a&nbsp;rendzine často dosahuje hrúbku asi 40&nbsp;až 60&nbsp;cm. Povrchový humusový horizont s&nbsp;tmavšou hnedou až čiernou farbou sa výrazne odlišuje od&nbsp;podpovrchových, hlbších a&nbsp;svetlejších pôdnych horizontov.

Pre&nbsp;koreňovú zeleninu, ovocné a&nbsp;okrasné kry a&nbsp;stromy by ste mali v&nbsp;prípade plytkého humusového horizontu kompostom pôdu zlepšiť. Vo&nbsp;vykopanej jame zistíte aj malú hĺbku pôdy v&nbsp;prípade, že ju obmedzuje podzemná voda, súvislá vrstva piesku, štrkopiesku, alebo kameňov či pevnej horniny. Plytká pôda do&nbsp;30&nbsp;cm je vhodná len pre&nbsp;skalničky, zatiaľ čo stredne hlboká 30&nbsp;– 60&nbsp;cm vyhovuje trávniku, jahodám, cibuli, cesnaku a&nbsp;mnohým hľuznatým a&nbsp;cibuľovým rastlinám. Pre&nbsp;dreviny je optimálna hĺbka pôdy vždy viac ako 60&nbsp;cm.

Domáci test na&nbsp;určenie druhu pôdy

Druh pôdy môžete stanoviť aj pomocou jednoduchého testu. Z&nbsp; vlhkej piesočnatej pôdy neušúľate guľôčku, ktorú ľahko vytvoríte z&nbsp;hlinitopiesočnatej a&nbsp;najmä z&nbsp;piesočnatohlinitej pôdy. Z&nbsp;týchto pôd však zasa nevyvaľkáte šúľok, ktorý urobíte z&nbsp;hlinitej a&nbsp;prachovitej pôdy.&nbsp; Hrubší šúľok z&nbsp;týchto typov sa pri ohnutí láme, no šúľok z&nbsp;ílovitohlinitých a&nbsp;ílovitých pôd sa dá ľahko ušúľať úplne natenko a&nbsp;navyše je aj ohybný. Okrem tohto - zatiaľ čo piesočnaté pôdy&nbsp; sa na&nbsp;prsty nelepia, hlinité ich zamažú a&nbsp;ílovité zlepia.

Aj napriek takémuto jednoduchému a&nbsp;spoľahlivému testu je však dobré, ak si raz za čas necháte urobiť rozbor pôdy na&nbsp;chemickú reakciu a&nbsp;na&nbsp;obsah rastlinám prístupného fosforu a&nbsp;draslíka. Takýto rozbor vám urobia v&nbsp;mnohých štátnych či súkromných laboratóriách. V&nbsp;závislosti od&nbsp;výsledku testov potom príliš kyslú pôdy povápnite a&nbsp;príliš chudobnú pôdu zlepšite pridaním hnojív.

Zlepšenie vlastností pôdy

Plytké pôdy prehlbujte vytváraním terás a&nbsp;navezením humóznej zeminy. Pri budovaní skalky a&nbsp;kamenného záhona, naopak, urobte kameňmi pôdu plytšou. Piesočnatú pôdu vylepšite pridaním rybničného bahna, zeolitu, bentonitu, mačiny a&nbsp;ílovitým kompostom. Ílovitú pôdu vyľahčite štrkopieskom, perlitom, drevným popolom alebo guľôčkami penoplastu. Zamokrenú pôdu odvodňujte. Pôdnu reakciu pravidelne sledujte a&nbsp;upravujte vápnením, alebo hnojením kyslými priemyselnými hnojivami a&nbsp;vrchoviskovou rašelinou. Pri nadbytku draslíka zapracujte do&nbsp;pôdy mletý vápenec. Pri nedostatku fosforu zapracujte do&nbsp;záhonov superfosfát. Naopak, ak je pôda prehnojená draslíkom aj fosforom, kvety nekvitnú a&nbsp;zelenina neposkytuje plody, pretože nemôže prijať iný dôležitý prvok – bór. Potom nielen na&nbsp;zeleninové záhony, ale aj pod ovocné stromy, najmä jablone, vylejte po vedierku vody s&nbsp;lyžicou rozpusteného bóraxu.

Potrebujete vylepšiť pôdu v záhrade? Všetko, čo by ste mali vedieť, nájdete v tomto článku

Výber pre vás