Len my si myslíme, že to vieme lepšie. Permakultúra nás preto vedie aj osobnostne. Učí nás pokore, vďaka ktorej môžeme múdrosť prírody vidieť a nechať jej priestor.

Jedným zo zakladateľov je Bill Mollison. Tento systém opísal na základe vlastného pozorovania. Ako drevorubač trávil v lese kopu času a všímal si, ako dokonale funguje. Nikto v ňom nemusí siať, orezávať, hnojiť, vynášať „zdochliny“ a napriek tomu po nich nechodíme. Les neskolabuje pre množstvo srniek, ktoré obhrýzajú mladé stromy. Vstupy ľudskej energie nemusia byť žiadne a napriek tomu má les každý rok väčšie a väčšie výnosy. Kým niekde bola pred rokmi lúka, teraz je tam malinčie a po ňom bude raz mladý les. A týmto samostatne fungujúcim systémom sa môžete v mnohom inšpirovať aj v záhrade.

Samočinná záhrada je teda tá, ktorá imituje prostredie lesa. Pre modernú záhradu to znamená v prvom rade presedlať z monokultúry na pestrú rajskú záhradu. Tak, ako v lese nájdete stromy, kry, byliny, kvety, hmyz, jašterice, vtáky aj hady, mokrade, kopce, doliny, tak aj vo vašej záhrade môže mať všetko miesto. Všetky vymenované prvky spolu so živočíchmi vytvárajú stabilný systém.

V prípade, že niečo vypadne, napríklad na jar vymrznú ovocné stromy, ešte máte jahody alebo zeleninu. Ak si vijačka krušpánová pochutná na časti živého plota, stále v ňom máte forzítiu, dráč, zob vtáčí a iné druhy krov. A hoci je veľmi sucho, vďaka jazierku a stromom je klíma v záhrade vlhkejšia, systém udržateľnejší. Množstvo rôznorodých prvkov určuje jeho stabilitu. Prírodná záhrada je odpoveďou pre lenivého záhradkára. Len si spomeňte. Veď kedysi boli záhrady našich starých mám presne také, kým ovocné stromy nenahradili tuje, pestré kvety skalničky a živé ploty tie betónové.

Sociológovia opisujú paralelu medzi súčasným životným štýlom a obrazom našich záhrad. Starí ľudia sú dnes odsúvaní na okraj spoločnosti. In sú mladí, ktorí majú drajv, sú kreatívni, vedia brainstormingovať. Mladí si však uvedomujú, že aj oni budú raz starí. A tu nastupuje strach z menlivosti, z kolobehu a zo straty kontroly. Prírodné záhrady nám svojou prirodzenou pestrosťou ukazujú, že prichádza jar, po nej leto, napokon jeseň a zavŕšením je zima, naše zrodenie, plodnosť, starobu a smrť. Moderné záhrady sú stále zelené, s monokultúrnym trávnikom od jari až do zimy, so vždyzelenými okrasnými drevinami, nemeniace sa, statické. Pri tom, čo nepodlieha zmene, máme pocit kontrolovateľnosti. Kým cyklus znamená zmenu. Dnešné záhrady sú preto ako obraz, ktorý sa nemení. Na obraz sa však pozerá, kým v záhrade sa žije.

Ľudia sa boja veľkej údržby záhrady, a pritom investujú množstvo času, energie a peňazí do anglických trávnikov. To všetko je porovnateľné s investíciou do pestovania základnej zeleniny. V čom je rozdiel? V jej plodoch a tiež v príležitostiach tráviť čas na vzduchu, na slnku, v pohybe a často s celou rodinou, pretože prírodná záhrada človeka neustále láka vstupovať do nej.

Na jar začnú okolo jazierka bzučať včely, vtedy deti nadšene hlásia, že prichádza jar. Po smutnej zime vykuknú prvé veselé farebné tulipány. O niekoľko týždňov vybehnete do záhrady ochutnať prvé jahody. V lete vaše zmysly príjemne dráždia vône bylín a kvetov, chute dozrievajúcich plodov. No záhrada vás volá aj zmysluplne pracovať, tak, aby ste s ňou spolupracovali. Na jar stiahnuť nástielku zo záhonov, aby preschli a zohriali sa. V lete nastupujú ranné rituály spojené s polievaním, keď môžete byť v záhrade sami, bez vyrušovania. Na jeseň vás záhrada vytiahne na posledné teplé lúče slnka pohrabať lístie spod korún stromov. Sú to interakcie, vďaka ktorým môžete v záhrade tráviť množstvo času a naozaj v nej žiť.

Na to, aby ste naozaj chceli z obrazu vytvoriť záhradu plnú chutí, vôni, farieb a života, je dobré poznať svoju motiváciu. Kým človek nevie, čo je výsledkom prírodnej záhrady, prečo do nej investovať čas, energiu aj peniaze, tak debatu o nej rýchlo ukončí so slovami – ja neviem, ako sa pestuje, je to veľmi náročné, nemám na to čas, rád cestujem, prírodná záhrada by bola záťažou. Našou motiváciou pred ôsmimi rokmi bolo dať deťom zdravé a bezpečné potraviny. Ako matka som pre naše deti chcela len to najlepšie, to, čo som dostávala v detstve ja.

Potraviny, ktorých životnosť bola pár dní, boli vyrobené v miestnej pekárni, na miestnom družstve, pochádzali od zvierat, ku ktorým sa nesprávalo ako k veciam. Pre deti sme začali pestovať a chovať. Jedna takáto motivácia zmenila celý náš život.

Prvé zmeny prišli so sezónnym stravovaním. V lete prídeme do záhrady a varíme z toho, čo v nej práve rastie. Výhodou je, že nikam nemusíme cestovať a kôš sa nám neplní množstvom plastových obalov. Keď dozrieva cuketa, máme cuketové placky, koláče aj chlieb, no v zime tieto jedlá u nás nenájdete, rovnako ako rajčiaky alebo papriku. V zime fungujeme na kvasenej zelenine. Okrem toho, naše štyri deti zo života v záhrade vedia, ako sa im jedlo dostane na tanier. Vedia to aj vaše deti a vnúčatá? Chlapci raz rozprávali kamarátovi: „Vieš, tá paradajka z obchodu bola vypestovaná v takom skleníkovom mestečku. Niekto ju musel pozberať, naložiť do kamióna, z kamióna do obchodu a v obchode ju zase vykladá predavačka. Mama musí sadnúť do auta, naložiť do tašiek a doma vyložiť.“ Celkom náročný život jednej zeleniny, ktorá často ako zelenina vyzerá, no už menej tak chutí.

Naši chlapci vedia, kedy čo dozrieva, často aj to, ako sa sadí. Deti sa v permakultúrnej záhrade učia, že všetko má svoj čas a potrebuje aj našu pomoc.

Deti sú barometer správnosti. Rýchlo napovedia, či je vaša záhrada to prirodzené a zdravé prostredie pre vás. V prírodnej záhrade majú možnosť uviť venček z púpav, liezť po stromoch, kochať sa motýľmi, pozorovať jašterice, ochutnávať egreše, jednoducho stále niečo, nejaká výzva či dobrodružstvo, ktoré nenahradí žiadna preliezačka, hojdačka ani pekný trávnik. A čo dospelí? Tí si v prírodnej záhrade môžu naozaj oddýchnuť. Človek žil tisíce rokov v prírode a naše telo aj nervová sústava sa vyvinuli práve na takýto život. Príroda je pre nás prirodzené prostredie. Preto nervová sústava v lese oddychuje, nerušene môže pracovať náš tráviaci systém aj imunita.

Cítite sa po nákupoch unavení? Toto je dôvod

Keď ste v prostredí s množstvom moderných materiálov či rovných línií, ako napríklad nákupné centrum, nervová sústava neustále vyhodnocuje, či je to pre vás bezpečné prostredie. Neustále skenuje rovné, biele, hladké povrchy, akustiku i klímu. Energia sa sústredí do svalov, aby ste boli schopní utiecť alebo bojovať. Po pobyte v nákupnom centre môžete cítiť stuhnuté trapézy, bolesť hlavy alebo vám nemusí sadnúť jedlo. Prírodná záhrada je návratom tam, kam človek odnepamäti patrí. Ak takú záhradu máte, potom máte ozdravovňu, posilňovňu, zdroj kvalitných potravín a ešte jeden schod do neba za to, že pomáhate prírode.

Zaujal vás život v permakultúrnej záhrade? Hľadáte jednoduchý a jasný návod, ako začať? Množstvo užitočných rád vychádzajúcich z vlastných skúseností nájdete v knihe Ako mať krásnu jedlú záhradu a nenadrieť sa od autorky článku Zuzany Matúšovej Girgiškovej. Objednať si ju môžete na www.lifereset.sk.

Spoznajte úžasnú záhradu: Permakultúra vám zjednoduší život

Výber pre vás