Dnes sa sadenice jahôd predávajú v drvivej väčšine vo forme kontajnerovanej sadby, vysádzať ich teda možno prakticky celoročne. Spomínaný zaužívaný termín si však stále udržuje prvenstvo v množstve vysádzaných sadeníc.

Pred samotnou výsadbou je potrebné si uvedomiť vlastnosti a nároky jahôd a tým prispôsobiť nielen výber stanovišťa, ale aj pestovanie. Jahody veľmi obľubujú slnko, preto jedine na slnečnom stanovišti sa dočkáte dokonale vyzretých, sladkých a aromatických plodov. Naopak, nenáročné sú na priestor a vystačia si s akýmkoľvek malým miestom.

Sadenice jahôd tvoria nízke polokry, ktoré majú plytký koreňový systém. Buriny sú pre ne významným konkurentom v boji o živiny a vodu. Miesto výsadby preto pred samotnou výsadbou dôkladne odburiňte. Jahody tiež veľmi dobre reagujú na vodu a živiny, ktoré z pôdy rýchlo odčerpávajú. Miesto výsadby dôkladne vyhnojte dobre vyzretým kompostom alebo iným biologickým hnojivom. S prihnojovaním a pravidelnou závlahou treba pokračovať aj počas celého obdobia pestovania jahôd.

Je ich niekoľko a dnes sa už nedá povedať, ktorý z nich je najbežnejší. Kedysi sa jahody pestovali v záhradách prakticky výlučne hniezdovým systémom. Neskôr záhradkári prevzali z veľkovýroby aj pásovú výsadbu a netrvalo dlho, aby sa objavil aj hrobčekový spôsob. Všetky tieto spôsoby sa navyše prelínajú s modifikáciami, ako je pestovanie na netkanej textílii či na slame.

Pozrite sa postupne na všetky tieto spôsoby------>>>>>>

Pozrite sa postupne na všetky tieto spôsoby:

Je to pestovanie jednotlivých trsov a o každý z nich sa individuálne stará. Pri tomto spôsobe sa sadenice vysádzajú do sponu, ktorý jednotlivým trsom poskytne dostatok priestoru na individuálny vývin. V závislosti od sily rastu odrody je základným sponom 40 x 40, prípadne 45-50 x 40 cm. Starostlivosť spočíva v pravidelnom a dostatočne skorom odstraňovaní poplazov, ktoré negatívne zahusťujú porast. Trsy tiež pomerne rýchlo starnú, preto ich treba zmladzovať, čiže odstraňovať prestarnuté výhonky a nahradzovať ich mladými, vyrastajúcimi v blízkosti trsu.

Spôsob, ktorý nezohľadňuje jednotlivé trsy, ale porast jahôd poníma ako celok. Sadenice sa v tomto prípade sadia v radoch hustejšie (maximálne 30 cm od seba), riadky sú však od seba vzdialenejšie. Cieľom tohto spôsobu je čo najskôr zapojiť výsadbu do celistvých pásov, ktoré sa následne udržiavajú vo vyčlenenom priestore. Zapojenie pásov docielite práve poplazmi, ktoré sa v predchádzajúcem spôsobe odstraňujú. V prípade dobrého zdravotného stavu porastu môžete poplazy využiť aj na obnovu jahodoviska, a to ponechaním prerastenia do uličky a následnou likvidáciou pôvodného porastu. Takto jednoducho vymeníte pozície radov a uličiek a predĺžite životnosť porastu.

Sadenice jahôd sa nakopcovávajú do výšky 30-40 cm ešte pred samotnou výsadbou. Vďaka hrobčekom sadenice lepšie hospodária s vodou, plody i výhonky menej hnijú a zber je vďaka vyššie položeným hriadkam jednoduchší a menej namáhavý. Hrobčeky môžu mať rozličnú šírku. Spravidla sa uplatňujú jednoriadkové, častejšie však dvojriadkové hrobčeky. Riadky môžu tvoriť samostatné trsy, rovnako však zapojené pásy. Ide teda o akési vylepšenie predchádzajúcich dvoch spôsobov pestovania. Alternatívou hrobčekového pestovania sú vyvýšené záhony.

Čierna netkaná textília je ďalšia z modifikácií predchádzajúcich spôsobov pestovania. Textília umožňuje lepšie hospodárenie s pôdnou vlahou, zamedzenie rastu burín a vďaka svojej čiernej farbe aj čiastočnú ochranu proti mrazom a urýchlenie vstupu do plodnosti. Textília sa rozprestrie na záhon pred výsadbou a dobre sa ukotví. Následne sa do nej v požadovanom spone vytvoria otvory, do ktorých sa vysadia sadenice. Dnes už dostanete kúpiť textílie s perforovanými otvormi.

Pomocou tohto prírodného materiálu docielite to, že plody dozrievajúce na slame neprichádzajú do styku s pôdou, vďaka čomu sa významne znižuje riziko ich hnitia. Takéto plody sú tiež oveľa čistejšie a atraktívnejšie. Nástielka zo slamy sa robí v období medzi skončením neskorých jarných mrazov a začiatkom tvorby plodov, čiže približne na začiatku kvitnutia. Slamu opatrne rozmiestnite okolo každého trsu, pričom dbajte na to, aby ste nepoškodili vyvíjajúce sa kvety. Zaslamovanie možete použiť pri hniezdovom i pásovom pestovaní, možete ho dokonca kombinovať s pestovaním na netkanej textílii.

Ide o alternatívne pestovanie slúžiace pre tých, ktorí nedisponujú záhradou ani inou pôdou a napriek tomu si chcú dopestovať vlastné jahody. Na to možno využiť klasické nádoby alebo debničky na pestovanie muškátov či iných letničiek. Veľmi dobré výsledky sa dosahujú najmä so samozavlažovacími nádobami. Pri tomto pestovaní si treba uvedomiť, že substrát, ktorý sadeniciam poskytnete, rastliny v priebehu pár týždňov vyčerpajú. Je teda veľmi dôležité dodávať rastlinám pravidelne vodu a živiny v čo najprirodzenejšej forme. Pri domácom pestovaní v nádobách však nerátajte s extrémnymi úrodami.

Správny čas na nové jahodovisko! Skúsený ovocinár prezrádza všetky spôsoby pestovania

Výber pre vás