Problematika odrôd hrušiek ázijského typu je komplikovanejšia, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Hoci záhradkári ich poznajú prevažne pod zovšeobecneným označením nashi (po japonsky hruška), v skutočnosti sa delia na niekoľko špecifických skupín a ich „rodičmi“ sú viaceré druhy hrušiek, najčastejšie Pyrus pyrifolia (prevažne japonské odrody), ale aj P. ussuriensis (prevažne čínske odrody), P. pashia, hruška vŕbolistá (P. salicifolia), medzidruhový hybrid P. bretschneideri a iné. Dokonca už poznáme krížence ázijských a európskych hrušiek (P. pyrifolia x P. communis), napríklad odrody ‘Garber’ a ‘Kieffer’.

Ázijské hrušky sa tak podľa pôvodu delia väčšinou do piatich základných skupín, pričom treba vedieť, že hovoríme prevažne o čínskych a japonských šľachtencoch.

Dôležité je i to, že nashi v žiadnom prípade nie sú krížence hrušiek a jabloní. Patria do čeľade ružovité (Rosaceae), sú samostatný ovocný druh a až na niekoľko drobných odlišností sú biologicky i morfologicky pravými hruškami rovnako ako naša domáca hruška obyčajná (Pyrus communis).

Pri výbere výpestkov myslite na to, že väčšina odrôd ázijských hrušiek je cudzoopelivá. Niektoré však môžu byť opelené aj peľom domácich odrôd, čo je veľká výhoda. Hoci sa pri šľachtení kladie dôraz práve na samoopelivosť, zatiaľ je v tomto smere spoľahlivých odrôd málo (‘Jinzhuili’, ‘Osa Gold’). Na uspokojivú úrodu sa preto odporúča vysadiť vždy aspoň dve rôzne, ale navzájom opeliteľné odrody kvitnúce v rovnakom čase.

Tvar plodov môže byť rôzny. Japonské odrody sú guľaté a viac podobné jablkám, kým čínske možno prirovnať k našim klasickým hruškám. Typickým znakom je to, že dužina plodov nie je ani po úplnom dozretí múčnatá, zostáva pevná, chrumkavá a silno šťavnatá. Farebne sú plody variabilnejšie. V závislosti od odrody môže byť šupka krémovožltá až takmer biela, zelená, žltozelená, červená, zlatohnedá. Hladké plody bez výrazných lenticel sú vo všeobecnosti považované za odolnejšie proti napadnutiu chorobami a škodcami než tie so šupkou drsnou a s výraznými lenticelami.

Veľkou výhodou ázijských hrušiek je ich vysoká rodivosť, treba však väčšinou počítať s prebierkou plodov asi štvrtý týždeň po nasadení plôdikov.

Odrody sa podľa času dozrievania delia na skoré, stredne skoré a neskoré. U nás zvyčajne dozrievajú od konca augusta a v závislosti od odrody, daného roku a pestovateľskej oblasti sa môžu zberať až do októbra.

Starostlivosť o stromy aj ich tvarovanie sú prakticky rovnaké ako pri európskych hruškách. Väčšie zásahy rezom je lepšie robiť na jar, prípadné opravy v lete. Ako podpník sa odporúča hruškový semenáč. S dulou väčšinou zle zrastajú, prípadne možno využiť medzištepenie. Napriek tomu sa dobre pestujú ako štíhle či super štíhle vretená. Vstup do rodivosti je rýchly, už rok či dva po vysadení.

Hlavne pri tvarovaní je dôležité vedieť, že plody sa tvoria na veľmi krátkych bočných výhonkoch vyrastajúcich z dvojročného alebo zo staršieho dreva.

Aj nároky na stanovište majú podobné ako naše hrušky. Najlepšie im vyhovujú teplé polohy s hlbokou hlinitou pôdou bohatou na živiny s pH 6 až 7, veľa však ovplyvní i podpník.

Hoci stromy v závislosti od odrody znesú i väčšie mrazy, vzhľadom na pomerne skoré kvitnutie môžu byť kvety poškodené teplotou –2 °C. Dobré je preto vysádzať ich do závetria a vyhnúť sa juhovýchodnej expozícii, kde by ranné slnko po studenej zimnej noci mohlo na kmeni spôsobiť mrazové poškodenia.

Stromy väčšinou nepotrebujú výraznú ochranu proti chorobám a škodcom, keďže sú pomerne silno odolné. Pri niektorých odrodách sa však môže objaviť problém s výskytom spály jadrovín, preto ich výber na pestovanie v záhrade dobre zvážte.

Napriek všeobecnému presvedčeniu, že ázijské hrušky sú určené na pestovanie hlavne v teplejších oblastiach južného Slovenska, opak je pravda. Pekné úrody dosahujú aj v stredných či vo vyšších polohách nášho územia. Samozrejme, všetko je dané nielen konkrétnou odrodou a podpníkom, ale aj priebehom počasia v aktuálnom roku. Za pokus to však určite stojí.

Šťavnatá exotika! Zoznámte sa lepšie s hruškami nashi

Výber pre vás