Jakub Mankovecký

Dnes už ide o&nbsp;starší a&nbsp;menej využívaný spôsob zatierania rán. Tieto nátery tvoria na poškodených rastlinných pletivách gumovitý, prípadne sklovitý vodotesný film, pričom v&nbsp;minulosti sa do latexovej farby primiešavala aj fungicídna zložka. Dôležité je, aby sa miesto poškodenia zatrelo bezprostredne po jeho vzniku a&nbsp;za slnečného počasia. Ak sa náter aplikuje neskoro, prípadne za vlhkého počasia, vznikajú pod ním ideálne podmienky na klíčenie hubových spór a&nbsp;rast podhubia – zvýšená vlhkosť a&nbsp;teplota, minimálny prístup slnečných lúčov, absencia prúdenia vzduchu. Ak sa podhubie dostatočne rozšíri, dochádza k&nbsp;poškodeniu náteru z&nbsp;jeho vnútornej strany a&nbsp;k&nbsp;rozšíreniu škodlivých húb do zdravých častí stromu, prípadne aj na okolitú výsadbu.

Hoci ide o&nbsp;prírodné látky, väčšinou sa využívajú v&nbsp;rôznych zmesiach označovaných ako štepárske vosky, ktoré okrem nich môžu obsahovať terpentíny, lieh či syntetické fytohormóny. Najčastejšie však ide o&nbsp;zmes včelieho vosku a&nbsp;prírodných živíc. Včelí vosk pôsobí proti rozvoju hubových ochorení a&nbsp;miesto náteru chráni. Živicová zložka má za úlohu zabezpečiť dobrú priľnavosť k&nbsp;povrchu poškodeného miesta bez vytvorenia vzduchových bublín a&nbsp;prípadného popraskania a&nbsp;roztečenia vplyvom výkyvu teplôt. Konzistenciu štepárskeho vosku vhodnú na nanášanie ovplyvňujú rôzne zmäkčovadlá alebo rozpúšťadlá. I&nbsp;tak je však pomerne tuhý a&nbsp;pri nižších teplotách ho treba zahrievať, čo obmedzuje aplikáciu. Časom navyše stráca vláčnosť, preto je vhodné neskladovať ho viac ako dva roky od otvorenia balenia. Výhodou štepárskeho vosku je jeho dlhotrvajúci účinok a&nbsp;minimalizácia vysychania ošetrených rastlinných pletív. Použitie je vhodné na regeneráciu a&nbsp;zrastenie poškodených kambiálnych častí, pretože zároveň má lepivú schopnosť. Najdôležitejšiu úlohu plní pri vrúbľovaní mladých stromov, takzvaných kopulátov. Nepriedušne totiž uzatvorí zafixované rezné časti vrúbľov a&nbsp;bráni tak vzduchu dostať sa k&nbsp;rezným ranám, čím nedôjde k&nbsp;ich vyschnutiu. Vosk môže tiež chrániť väčšie rezné rany alebo mechanické poškodenie stromov a&nbsp;krov pred rôznymi infekciami. Nanesené vrstvy na ošetrených plochách sa však po dlhšom období môžu odlupovať.

Existuje niekoľko druhov v&nbsp;závislosti od výrobcu a&nbsp;špecifického spôsobu využitia. Skôr než v&nbsp;ovocinárstve sa využívajú v&nbsp;arboristike na ošetrovanie stromov napríklad v&nbsp;parkoch. Stromový balzam je vytvorený na vodnej báze s&nbsp;prímesou fytohormónov alebo fungicídov. V&nbsp;súčasnosti sú na trhu okrem gélových aj práškové, ktoré treba pred aplikáciou rozriediť v&nbsp;príslušnom množstve vody. Výhodou je rýchle a&nbsp;bezproblémové nanášanie aj pri nižších teplotách a&nbsp;dostatočné pokrytie poškodeného miesta. Stromové balzamy po zaschnutí vytvárajú pružnú vrstvu, ktorá je dostatočne trvanlivá aj niekoľko rokov. Do zaschnutia však treba náter chrániť pred pôsobením vody a&nbsp;zmytím dažďom. Vo väčšine prípadov postačuje niekoľko hodín. Stromový balzam podporuje predovšetkým hojenie rán v&nbsp;podobe zrýchlenej tvorby kalusu, teda pletiva, ktoré časom okolo rany vytvorí ochranný zábal a&nbsp;v&nbsp;ideálnom prípade ju celú časom zacelí. Preto sa nikdy nepoužíva pri štepovaní, lebo rezné plochy podpníka a&nbsp;odrody musia zrásť, nie sa zahojiť.

Stromový balzam verzus vosk: Ovocinári, poznáte rozdiel?

Výber pre vás

Stromový balzam verzus vosk: Ovocinári, poznáte rozdiel?

Súvisiace články

Zaujalo nás: Prečo na jeseň zakvitli ovocné stromy?

Rada odborníka: Akú nenáročnú trávnu zmes zvoliť na plochu pod ovocné stromy?

Kedy vysádzať ovocné stromy? Pamätajte, že pred zimou musia zakoreniť

Robí ho len málokto! Sanitačný rez ovocné stromy ozdraví a nakopne do ďalšej sezóny

Máme pre vás 7 tipov na starostlivosť o čerstvo vysadené ovocné stromy

Výber pre vás