Pôvodným a naozaj čarovným sviatkom bol letný slnovrat okolo 21. júna. Sviatok Jána Krstiteľa a meniny s týmto dátumom spojené boli pokusom o prebitie pohanských tradícií a sviatkov odvodených zo skutočných prírodných zákonitostí. Prakticky to je dôvod, prečo sa od stredoveku pripisuje väčší význam "svätojánskej noci", než letnému slnovratu, keď je deň najdlhší a noc najkratšia.

Obdobie, keď sa "láme" leto, je v prírode významné, hoci ho my ľudia tak intenzívne nepociťujeme. Rastliny a zvieratá v našich záhradách však áno.

Po zimnom odpočinku a tmavej časti roka sa v rastlinách nahromadí množstvo energie. Ako sa začnú dni predlžovať, slnka je viac a teplota stúpa, rastliny sa prebúdzajú a môžeme pozorovať, ako sa postupne z naoko mŕtvej sivej a hnedej záhrady stáva zelený raj. Na jar sú rastliny svieže, šťavnaté, na jar sa dokážu intenzívne rozmnožovať. Obrazne sa dá povedať, že čokoľvek na jar "strčíte do zeme", ujme sa a vznikne nový život.

Táto priebojná a životodarná sila v rastlinách postupne slabne. Áno, letné obdobie prináša plody, a tak sa nám môže zdať, že je najplodnejším obdobím v roku. Avšak je to už len dôsledok tvorivej sily a životodarnej energie, ktorou boli rastliny nabité na jar.

Leto je obdobím prázdnin a dovoleniek, zvykneme spomaliť a oddychovať v horúčavách. Práve vtedy si mnohí z nás najlepšie všimnú, ako je v záhrade živo, pestro a chutne. Lenže je to už obdobie, keď sa reálne dni skracujú, slnečné lúče sú ostré, ale vyčerpávajúce.

Rastliny - vrátane byliniek - svoju energiu sústreďujú do tvorby kvetov, následne semien, na zachovanie života. Azda ani v jedinom prípade sa nedá jednoznačne určiť dátum, v ktorom je tej energie najviac.

Názory sa navyše rôznia - zatiaľ, čo jedni uprednostňujú zber kvitnúcich bylín, iní uznávajú len vňať rastlín, ktoré ešte toho roku nekvitli. Prirodzene, vlastnosti jednotlivých rastlín varírujú v závislosti od konkrétneho druhu.

Všeobecne sa však dá povedať, že na vňať treba zbierať bylinky, ktoré ešte nekvitli. A také, v prípade ktorých sa zbiera i kvet, je vhodné, pochopiteľne, zbierať na začiatku kvitnutia.

Svätojánska noc pripadá na obdobie, keď už mnohé významné bylinky začínajú kvitnúť, treba si však pamätať, že silu z vňate prenášajú do kvitnutia. V záhradách i na lúkach sa už objavujú kvety materinej dúšky či ľubovníka bodkovaného. Napríklad kostihoj, pŕhľava či skorocel kvitnú už niekoľko týždňov, púpava, ako iste viete, už dávno odkvitla a v tomto období už prakticky zber jej lístkov nemá zmysel, kvety sa dajú nájsť len výnimočne.

Preto treba k jednotlivým bylinkám pristupovať individuálne a rozvážne. Zásoby na zimu si treba robiť vtedy, keď je pripravená rastlina, nepozerať sa predovšetkým na dátum v kalendári.

Pokiaľ túžite po vzrušujúcom bylinkovom dobrodružstve, vyberte sa v túto noc na prechádzku a hľadajte v tme napríklad <strong><a href="/izahradkar/uzitkova-zahrada/bylinky/carovna-svatojanska-noc-lubovnik-privola-lasku-zazenie-smutok.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">kvety ľubovníka bodkovaného. Prečítajte si, ako ich využiť, aby vám pričarovali lásku</a></strong>.

<em>Viac o tom, kedy je naozaj vhodné zbierať bylinky, ako ich pestovať a vyhľadávať vo voľnej prírode sa dočítate v špeciáli Bylinky a liečivky.</em>

Svätojánska noc a mocné bylinky: Ako funguje ich čarovné prepojenie?

Výber pre vás