Pôvodnou oblasťou výskytu škodcu Drosophila suzukii je juhovýchodná Ázia, odkiaľ bol v roku 2008 zavlečený do Severnej Ameriky. V rámci Európy sa prvýkrát objavil v Španielsku. Od roku 2014 je výskyt potvrdený aj na Slovensku a populácia škodcu stále stúpa.

Drosophila suzukii je široko polyfágny druh. Larvy sa vyvíjajú v dozrievajúcich plodoch drobného ovocia (jahody, maliny, černice, čučoriedky, ríbezle), ale aj v plodoch bazy čiernej, jarabiny čiernej, viniča hroznorodého, višne, čerešne, marhule, broskyne, exotickejších fíg, aktinídií (kivi), rajčiakovcov (hurmikaki) a v plodoch ďalších druhov ovocia.

Poškodenie plodu bezprostredne po napadnutí nie je výrazné. Pletivá v miestach po vpichu samičiek pri kladení vajíčok sa mierne prepadávajú. Napadnuté plody sa deformujú a mäknú. Neskôr v miestach žeru lariev dochádza k rôznym škvrnitostiam a k rýchlej hnilobe čiastočne spôsobenej aj sekundárnou infekciou hubami, respektíve baktériami. Hospodárske straty sú veľmi vysoké, napadnuté plody sú nekonzumovateľné, nepredajné a podliehajú rýchlemu kazeniu.

Vajíčka majú mliečno biele sfarbenie. Samička preferuje plody, ktoré sa vyfarbujú. Zelené a prezreté sú pre ňu neatraktívne.

Tri dni po nakladení vajíčok sa liahnu biele larvy, ktoré sa živia dužinou plodu. Kukla je sudočkovité pupárium 3 mm dlhé. Toto štádium môže trvať 4 až 16 dní v závislosti od teploty prostredia. Larva sa môže kukliť priamo v plode alebo v pôde.

Dospelé jedince sú drobné mušky s jasne červenými očami, majú krátke tykadlá a žltohnedé sfarbenie. Hlava a hruď sú husto ochlpené. Samičky sú v porovnaní so samčekmi väčšie a majú veľké ostré pílkovito ozubené kladielko, pomocou ktorého dokážu preniknúť cez pokožku zdravých plodov. Dospelé jedince prežívajú 3 až 9 týždňov a v tomto štádiu aj prezimujú.

Nevyhovujúcimi podmienky na vývoj Drosophila suzukii sú tuhé zimy a vysoké letné teploty nad 30 °C. Škodca potrebuje vysokú vzdušnú vlhkosť. Aktivita dospelcov zväčša končí v novembri pri poklese teplôt pod 5 °C.

Pre územie Slovenskej republiky sa odhaduje, že škodca môže mať počas roka 3 až 5 generácií v závislosti od klimatických podmienok.

Ako bojovať proti Drosophila suzukii?

Pri ochrane je dôležitá pravidelná kontrola výskytu imág predtým, než samičky začnú klásť vajíčka do plodov. Na monitoring sa používajú lapače s návnadou.

Vhodné sú lapače zhotovené z plastovej nádoby (250 až 750 ml) s priliehavým vrchnákom. V hornej časti je treba urobiť niekoľko otvorov s priemerom 5 mm, aby sa mohla muška dostať dovnútra.

Do lapača sa naleje asi 300 ml atraktantu – zmes vína a jablčného octu v pomere 1 : 1 bez vloženia žltej lepovej dosky.

Lapače sa umiestňujú do porastov už koncom apríla, prípadne začiatkom mája a nechávajú sa tu dovtedy, kým jesenné teploty neklesnú pod 5 °C. Každý týždeň sa kontrolujú.

Pri pestovaní náchylných rastlín v skleníkoch alebo fóliovníkoch je taktiež možná ochrana priestorov pomocou sietí s priemerom očiek menším ako 0,98 mm.

K hygienickým opatreniam patrí včasné odstránenie a následné vhodný spôsob likvidácie napadnutých plodov zakopaním a zahrnutím dostatočnou vrstvou zeminy, spálením alebo odvozom v uzavretých nádobách. Kompostovanie sa neodporúča, nakoľko nevedie k zničeniu všetkých vajíčok a lariev v napadnutých plodoch.

Samozrejme, k preventívnym opatrenia patrí aj podpora výskytu predátorov a parazitoidov. K potenciálne použiteľným parazitoidom patria niektoré druhy z čeľade lumčíkovitých (Braconidae), zástupcovia parazitických blanokrídlovcov z rodu Diapriidae (Hymonoptera) a dravá bzdocha Orius insidiosus z čeľade Anthocoridae.

V súčasnosti nie je na Slovensku autorizovaný insekticídny prípravok na ochranu proti škodcovi Drosophila suzukii. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky môže v príslušnom roku udeliť pri mimoriadnych situáciách výnimku pre uvedenie na trh a použitie konkrétneho prípravku na ochranu rastlín proti tomuto škodcovi.

Takmer neviditeľný škodca ohrozuje ovocné sady: Pozor na japonskú vínnu mušku

Výber pre vás