Naš pôvodný druh škorec lesklý <em>(Sturnus vulgaris)</em> patrí, a to hlavne vo vinohradníckych oblastiach, medzi najobávanejšie škodce. Koncom leta a začiatkom jesene, keď sa veľké kŕdle tohto druhu pripravujú na odlet do zimovísk, sú základ ich potravy práve dozrievajúce bobule ovocia a rôzne semená.

Mláďatá, čo sa liahnu zo štyroch až deviatich modrozelených vajíčok v apríli až júli, sú po vyletení z hniezda sivohnedé s tmavým zobákom. Dospelé vtáky získajú na jar čierne sfarbenie s kovovým zeleným a purpurovým leskom. Na koncoch jednotlivých pierok sa počas roka objavujú viac či menej výrazné belavé škvrny. Záhradkári si škorce, pre ich tmavé sfarbenie často mýlia s drozdom čiernym <em>(Turdus merula)</em>.

Škorce prilietajú koncom februára a v marci, pričom z jari je hlavná zložka ich potravy hmyz a larvy všetkých vývojových štádií. Kŕmia nimi nielen seba, ale aj svoje potomstvo, ku ktorému sa s potravou v zobáku vrátia počas dňa až tristokrát. Ich chuť do jedla je naozaj obrovská, preto dokážu populácie niektorých, rýchlo sa rozširujúcich hmyzích škodcov úspešne potlačiť, k čomu im dobre slúži ostrý a špicatý zobák.

Pre záhradkárov a pestovateľov ovocia je najdôležitejšia informácia, ako sa môžu proti náletom hladných škorcov brániť. Medzi mechanické spôsoby ochrany patria siete, ktoré je možné zakúpiť si v rôznych dĺžkach s rozdielnymi veľkosťami ôk. Toto je dobrá voľba pre záhradkárov na ochranu niekoľkých ovocných krov.

Pestovatelia vo väčších sadoch využívajú prirodzený rešpekt ostatných druhov vtákov pred dravcami. Podstata tejto biologickej ochrany sú preto ich siluety alebo charakteristické zvuky.

Vo viniciach sa najčastejšie stretnete s fyzikálnym spôsobom ochrany – plašenie hlukom, pomocou automatických plynových diel. Tieto však môžu byť použité len na otvorených priestranstvách, nie v intraviláne obce.

Užitočné avšak nenásytné škorce. Aké sú možnosti ochrany úrody?

Výber pre vás