Jednotlivé druhy sa presúvajú medzi zimoviskom a hniezdiskom v najrozmanitejších útvaroch. Niektoré sa sťahujú v nepravidelných kŕdľoch – škorce, havrany, škovránky, lastovičky, belorítky.

V pravidelnom geometrickom tvare klina lietajú husi, žeriavy, bociany.

Do šikmého radu sa na migrácii sformujú kormorány, kačice a labute. Samostatne sa sťahujú napríklad trsteniariky, sláviky, strakoše, dudky, kukučky, lelky.

Husi sa nezoraďujú do geometricky presne usporiadaného obrazca len tak z roztopaše. Podobne ako niektoré iné operence, ktoré každoročne dvakrát podstupujú migráciu na veľké vzdialenosti medzi kontinentmi, letiac vo formácii v tvare písmena V či číslice 1, významne šetria energiu.

Jedinec letiaci vpredu uľahčuje let vtákom letiacim v tesnom závese za ním. Pri mávaní krídlami vznikajú na ich koncoch malé víry. Tento fyzikálny jav je pre vtáka nepríjemný, lebo brzdí let, avšak operencovi letiacemu za ním pomáha, lebo ho nadnáša. Vzdušný vír produkovaný krídlami vtáka ťahá nasledovníka nahor, takže nemusí vynakladať toľko námahy, aby sa udržal vo vzduchu, ako keby letel osamote.

Vzdušné víry vytvárané mávaním krídlami dosahujú najlepší efekt vtedy, keď sa konce krídel vtákov letiacich v rade za sebou tak trochu bokom prekrývajú. Husi najčastejšie letia tesne jedna za druhou, v miernom odsadení jedna od druhej do boku a zároveň nasledovníčka mierne nad svojou vodkyňou. V takejto zostave každá hus najlepšie vidí, čo sa deje v povetrí.

Čím ďalej od svojho rodiska vtáky dovolenkujú, tým skôr sa vydávajú na migráciu a tým dlhšie let trvá. Už v auguste opúšťajú naše lesy kolibkáriky sykavé, mucháriky bielokrké, vlhy hájové.

Začiatkom septembra sa z miest a dedín vytrácajú lastovičky obyčajné i belorítky obyčajné a putujú do tropickej Afriky. Aj bociany biele a čierne dovolenkujú na africkom kontinente.

Z európskych sťahovavých operencov najďalej odlietajú dážďovníky tmavé, až na južný cíp Afriky a Madagaskar. Sú zvláštne tým, že keď v auguste opustia svoje hniezdiská, až do májového návratu strávia celých deväť mesiacov vo vzduchu. Červenák karmínový a muchárik malý trávia zimu až v ďalekej západnej Ázii.

Počas septembra a októbra svoje hniezdiská u nás opúšťajú aj ďalšie sťahovavé vtáky a migrácia pokračuje až do konca novembra. Na svätú Katarínu (25. novembra) aj posledné sťahovavé vtáčiky opúšťajú domovinu... hovorievali naši predkovia na Liptove.

Tento zaujímavý poznatok naozaj platí, lebo do konca novembra sa obyčajne aj tie najotužilejšie sťahovavé vtáky poberú zimovať do teplejších oblastí starého kontinentu. Drozdy plavé a trskotavé, ľabtušky hôrne a lúčne, červienky obyčajné či vrchárky modré strávia zimné mesiace v oblastiach okolo Stredozemného mora.

Niekoľko desiatok vtáčích druhov však zostáva dovolenkovať vo svojich rodiskách u nás. Sú to napríklad sýkorky, ďatle, kôrovníky, brhlíky, stehlíky, glezgy, ale i orly skalné, jastraby veľké a krahulce, krkavce čierne, tetrovy hlucháne, tetrovy hoľniaky, jariabky hôrne, jarabice poľné, bažanty.

Zo severu Európy sa k nám na zimu nasťahujú chochláče severské a pinky severské.

Vtáčí život! Viete, kam odlietajú sťahovavé vtáky a ktoré ostávajú u nás?

Výber pre vás