Najväčšie lokality s jej výskytom moruše sú najmä v okolí Pukanca. Mohutné stromy však vekom chátrajú a často nachádzame stromy s rozčesnutým kmeňom. Vplyvom rôznych poveternostných podmienok dochádza k rozlomeniu a následnému úhynu stromu.

Trnavská moruša (<em>Morusa trnaviensis</em>)

Patrí medzi vzrastlé a dlhoveké stromy. Vznikla krížením moruše čiernej (Morus nigra). Dorastá do výšky 10 až 15 metrov, s priemerom koruny 4 až 6 metrov. Od čiernej moruše sa odlišuje najmä veľkosťou plodov, ktoré sú tmavočervené až čierne zdužnatelé oplodia 3 až 5 cm dlhé, sladkokyslastej chuti. Dozrievajú postupne od polovice júla až do augusta. Listy sú veľké, zvrchu lesklé, zospodu plstnaté.

Najúčinnejší spôsob rozmnožovania trnavskej moruše je štepenie. Ideálny podpník je moruša biela, dopestovaná z osiva, drevitých rezkov alebo in vitro. Vrúbeľ trnavskej moruše prenášame na jednoročný podpník moruše bielej tesne nad zemou. Silnejšiu sadenicu dopestujeme, ak vrúbľujeme na dvojročný podpník. V tomto prípade vrúbľujeme vo výške 1,20 až 1,30 m. Hrubý kmienok má za následok vytvorenie pevného kmeňa pre budúcu rastlinu.

Moruša je ideálna rastlina na biopestovanie. Je nenáročná na chemickú ochranu, lebo netrpí chorobami a škodcami. Potrebuje v záhrade len dostatok miesta. Keďže plody trnavskej moruše veľmi intenzívne farbia, je vhodné ju umiestniť do odľahlejšej časti záhrady.

Plody, či už čiernej, alebo trnavskej moruše, gazdinky s obľubou využívajú na prípravu kompótov, džemov a sirupov. Najvhodnejšie sú však v čerstvom stave.

Plody obsahujú 8 % cukrov, organické kyseliny, vitamín C, minerálne a bioaktívne látky s protizápalovými a dezinfekčnými účinkami horných dýchacích ciest.

Zachovajme morušu: Slovenská špecialita sa zo záhrad vytráca!

Výber pre vás