Pri vlhkomilných rastlinách treba zalievať ešte stále mierne vlhkú pôdu tak, aby nikdy úplne nepreschla. Zo zeleniny to ocení napríklad zeler, kapusta, kel, fazuľa či cvikla, no platí, že aj pre ne je oveľa vhodnejšie výdatnejšie jednorazové zavlaženie ako veľa malých dávok v krátkom časovom rozmedzí.

Polievanie suchomilnej zeleniny, ako je cibuľa, cesnak či hrach v čase, keď je pôda ešte vlhká, je chyba, ktorú pocítite pri zbere nekvalitnej úrody – cibuľa zahníva, zle vyzrieva, rozpadáva sa, praská, hrach vo zvýšenej miere napádajú hubové choroby.

Určite sami uznáte, že nie je jedno, či je pôda v záhrade rýchlo vysychavá, priepustná alebo zamokrená. Pri zavlažovaní ťažkých, ílovitých pôd, do ktorých voda vsakuje ťažko a veľmi pomaly, treba voliť menšie dávky vody a zalievať v kratších časových intervaloch, inak dôjde k zabahneniu a k takzvanému vymokaniu rastlín.

Ak povrch zeleninových hriadok či okrasných záhonov nasteliete vhodným materiálom, udrží časť nadbytočnej vody, eliminuje rozplavovanie jemnozeme po povrchu pôdy, obmedzí vyparovanie – spomalí vysychanie pôdy – a zároveň zabráni nadmernému zabahňovaniu počas letných búrok.

4 Zavlažujte odstátou vodou ráno alebo podvečer

Veľkou chybou je postrekovanie záhrady vodou pri prudkom letnom slnku. Rastliny môžu pri náhlom schladení dostať teplotný šok. Počas dňa preto zavlažujte len naozaj zvädnuté solitéry okrasných rastlín krhlou priamo na pôdu ku koreňom.

Pri zavlažovaní dávajte pozor aj na to, aby použitá voda nebola úplne ľadová. Hlavne pri teplomilnejších druhoch môže opäť vyvolať teplotný šok. Ideálny čas na polievanie je skoro ráno, keď ešte pôda a rastliny nie sú slnkom prehriate. Ani vtedy by však teplota vody nemala byť nižšia než teplota pôdy o viac ako 5 °C.

Vo všeobecnosti sú na nedostatok vody najcitlivejšie plytko koreniace druhy (jahody, ríbezle, egreše, maliny, černice, čučoriedky). Zo stromov sú citlivejšie tie, ktoré sa pestujú na plytko koreniacich slabo rastúcich podpníkoch a mladé stromy, ktoré ešte nemajú dostatočne vybudovaný koreňový systém.

V čase kvitnutia, tvorby plodov, diferenciácie kvetných púčikov, intenzívneho rastu a dozrievania plodov ocenia doplnkovú závlahu vo vyšších dávkach – jednorazovo 5 až 8 krhiel na štvorcový meter rovnako ako napríklad vinič.

Nekvalitná voda poškodzuje nielen rastliny, ale aj pôdu a v neposlednom rade tiež celý závlahový systém, čo pocítia hlavne záhradkári využívajúci výhody kvapkovej závlahy. Chybou je nielen zalievanie nadmerne mineralizovanou vodou, ale aj tvrdou vodou s vyšším obsahom uhličitanov, čo platí hlavne v prípade kyslomilných rastlín (čučoriedky, vresy, vresovce, rododendrony, tuje...), ale tiež chlórovanou vodou z vodovodu.

Za chybu možno považovať aj polievanie silným prúdom vody z hadice či krhly. Takýmto spôsobom narúšate pôdnu štruktúru, voda nestíha vsakovať, odteká po povrchu pôdy a pritom tvorí erózne ryhy a jarčeky.

Ak ste sa rozhodli dodať rastlinám živiny prostredníctvom hnojivovej zálievky, nerobte tak hneď po vysadení, poškodili by ste im korienky. Zlikvidovať si takto ľahko môžete nielen nové okrasné rastliny, ale aj hriadky s priesadami. Prihnojujte najskôr týždeň, najlepšie dva po vysadení.

Naučte sa dodávať vodu zelenine, ovociu a okrasným rastlinám priamo ku koreňom. Po tom, ako do pôdy vsiakne a povrch mierne oschne, je dobré prekypriť ho. Jednak odstránite pôdny prísušok, zachováte vhodnú štruktúru pôdy, ale, čo je najdôležitejšie, prerušíte pôdne kapiláry a tak obmedzíte vyparovanie pôdnej vody.

Nielen nedostatok a nadbytok vody škodí. Nesprávne je aj nerovnomerné zalievanie, ktoré spôsobuje problémy hlavne na zeleninových hriadkach v podobe praskania koreňov, buliev a plodov.

Zavlažujete správne? Dodržiavajte týchto 10 pravidiel!

Výber pre vás